Jana Pronská: 100-tisíc predaných kníh? Povznášajúci pocit

„Kto raz podľahne knihám, už to bez nich nikdy nebude ono,“ tvrdí úspešná slovenská spisovateľka Jana Pronská. Keď sa na Slovensku začali vo veľkom čítať najmä zahraničné romantické príbehy, ona sa rozhodla zariskovať. Začala písať slovenské historické romance a postupne sa stala kráľovnou tohto žánru.

Je príbehy sú nielen plné lásky, vášne, intríg, pomsty i zrady. Ale nechýba im ani napätie a najmä slovenské historické reálie. Slovenský rytier, uhorský zeman, šľachtic, gróf, veľmož, či kráľ. Ľubovniansky hrad, pevnosť Hamborek, Biely Kameň, tajomný Čierny hrad.
„Priam dychtím po nových legendách, skutočnostiach, ktoré dejiny viac či menej ovplyvnili, zaniknutých hradoch a pevnostiach, rodoch, o ktorých som netušila, hrdinoch, ktorých som nepoznala,“ vyznáva sa spisovateľka historických romancí Jana Pronská. LepšíDeň.sk ju oslovil v súvislosti s predajom magických 100-tisíc kníh.

“To oni vzbudili vo mne lásku ku knihám…”

LepšíDeň.sk: Janka, označujú ťa za kráľovnú slovenskej historickej romance… ako a prečo vlastne začala mladá žena s vyštudovanou baníckou a geologickou priemyslovkou písať historické romance?
JANA PRONSKÁ: 🙂 Písanie a láska k historickým romantickým príbehom prišla dávno predtým, než som vôbec začala uvažovať o tom, kam pôjdem a čo budem v budúcnosti robiť okrem toho, že chcem písať. Banícka a geologická priemyslovka v 80-tych rokoch bola z núdze cnosť. Však niečo som študovať musela. Úprimne sa priznávam, že v tom čase som si myslela, že to bola chyba. Som tvorivý človek, ale nie technik. Dnes však viem, že všetko, čo človek skúsi, ho obohatí a niekam posunie a napriek všetkému sa často a rada vraciam k baníctvu aj vo svojich knihách. Koniec koncov, územie stredovekého Uhorska je na to priam stvorené.

Netajím sa tým, že práve knihy s historickou témou a klasici ako Golonovci, Dumas, Zagorka a Benzoniová mi otvorili pomyslenú bránu k histórii, vzbudili vo mne lásku ku knihám a romantickým príbehom. Našťastie ma to neopustilo dodnes. Čítala som a písala neustále, počas štúdii, prvej práce, materskej dovolenky, popri podnikaní a svoje pokusy som odkladala do šuflíka s tým, že možno raz… niekedy… ktovie?
A keď sa v deväťdesiatych rokoch na trhu objavili prvé historické moderné romance, už som bola namotaná. Vedela som, že práve to je žáner, ktorý mi vyhovuje a v ktorom sa cítim najlepšie.

“Mám povznášajúci pocit vďačnosti!”

LepšíDeň.sk: Už ako tridsiatnička si napísala veľké hity. Zlatníkova chovanica, Bosorkina dcéra a vlastne každý rok potom nasledovala nová kniha. Teraz si prekročila magickú hranicu 100.000 predaných kníh, čo na Slovensku nie je také časté. Tobôž v žánri historická romanca…
JANA PRONSKÁ: Pocity? Veľmi ťažko to definovať, no je to neuveriteľne povznášajúci pocit vďačnosti, šťastia a spokojnosti. Som hrdá na to, čo som dokázala. Je to niekoľkonásobné splnenie toho, o čom som od detstva snívala a dostala som viac, než som si trúfla dúfať.
Keď som začala písať historickú romancu umiestnenú na naše územie, na naše hrady, nebolo s čím porovnávať. Čitatelia preferovali viac zahraničné autorky, zahraničnú históriu a pripúšťam, že ani ja som nebola výnimkou.
Napriek tomu som si povedala, prečo by nemohol byť pekný romantický príbeh umiestnený na našom území? Na hradoch, ktoré poznáme, vdýchnuť im život, okoreniť to romantikou… a že to skúsim. Napokon to rozhodnutie, ktoré som na Ľubovnianskom hrade urobila, zmenilo všetko.

Jana Pronská: „Nikdy som nenaháňala čísla…“

LepšíDeň.sk: Dlho si pracovala ako ekonómka v rodinnej firme, takže s číslami to vieš…ale napadlo ti, že dosiahneš stotisíc?:-)
JANA PRONSKÁ: Už to, že mi vyšla prvá kniha, obrátilo môj život hore nohami. Predať 100 000 kníh na Slovensku som sa už neodvažovala žiadať.
Nikdy som nenaháňala čísla. Písala som, pretože ma to bavilo a stále to tak je, a pretože moje knihy mali dobrý ohlas. Motivoval ma záujem čitateľov, ich reakcie, recenzie a správy. A aj to, že si medzi množstvom titulov našli práve tu moju. Čo by som viac mohla chcieť? Napokon to postupne prišlo samo, bez toho aby som niečo priveľmi silila. A som za to vďačná!

LepšíDeň.sk: Určite sa teší aj tvoj vydavateľ Slovenský spisovateľ. Riaditeľ Martin Chovanec ťa nedávno opäť vychvaľoval, aká si šikovná, ústretová a vždy pripravená zapracovať na svojej novej knihe. Vraj sa s tebou skvele spolupracuje…takých autorov by chceli mať mnohé vydavateľstvá 🙂
JANA PRONSKÁ: Super sa to počúva, ďakujem :-), no myslím si, že je to vzájomné. Také vydavateľstvo, pána riaditeľa a ľudí, s ktorými sa tak skvele spolupracuje, by chcel mať každý autor. Veľmi veľa ma naučili, rešpektujeme sa navzájom. Je to skutočne podnetná spolupráca, ktorej výsledkom sú úspešné a čítané knihy, príbehy, ktoré si našli svojich čitateľov. Ja viem, čo chcem písať a vydavateľstvo zas vie, čo chce vydať. A z roka na rok je to stále lepšie.

Chceš viac článkov pre LEPŠÍ DEŇ?

LepšíDeň.sk: Od detstva si nadšená knihomoľka, založila si aj jeden z najväčších romantických portálov na Slovensku Romantika.estranky.sk. Knihy ťa stále bavia?
JANA PRONSKÁ: Trúfam si tvrdiť, že kto raz podľahne knihám, už to bez nich nikdy nebude ono. Neviem si predstaviť, aby som nevzala raz za čas do rúk nejakú peknú historickú romancu. Len tak, pre potešenie duše.
Ale v podstate už čítam všetko, čo ma zaujme. Slovenských autorov, zahraničných, bestsellery i tie menej známe knihy, historické, fantasy, súčasné… skrátka, ak mám chuť na knihu, neodopriem si ju 🙂
Je však pravdou, že čítam podstatne menej beletrie ako kedysi, popri písaní väčšinou sú moji spoločníci encyklopédie a náučné knihy o našich dejinách .

LepšíDeň.sk: A na tvojich príbehoch je to vidno. Vždy si dokážeš naštudovať množstvo historických dokumentov, kníh, hrabeš sa v archívoch. História ťa evidentne baví. Aj to vyhľadávanie rôznych starých legiend, povestí a magických miest?
JANA PRONSKÁ: Určite, práve to je to lákadlo a inšpirácia v jednom. Priam dychtím po nových legendách, skutočnostiach, ktoré dejiny viac či menej ovplyvnili, zaniknutých hradoch a pevnostiach, rodoch, o ktorých som netušila, hrdinoch, ktorých som nepoznala. Hoci som iba nadšenec, ktorého baví história a uvedomujem si, že niektoré fakty si dotvorím podľa svojich predstáv (čo samozrejme žáner pripúšťa), viem toho stále málo a vždy sa nájde množstvo vecí, ktoré ma prekvapia.
Ale ešte viac ma nadchýna, že môžem tieto historické skutočnosti a osobnosti aspoň čiastočne odkryť a priblížiť aj tým, ktorí sa dejinami nezaoberajú, ale pekný ľúbostný príbeh si prečítajú radi 🙂

“Ak chcete písať, musíte mať aspoň štipku talentu.
Ten sa naučiť nedá…”

Jana Pronská

LepšíDeň.sk: Tvoje príbehy majú naozaj originálne námety, sú výborne vystavané, pútavé, vieš skvele skĺbiť históriu, romantiku a napätie…pritom si nikdy nechodila na tvorivé kurzy, neštudovala si to. Ak nás teraz čítajú ľudia, ktorí chcú písať, čo by si im poradila?
JANA PRONSKÁ: Nuž, myslím si, že v prvom rade chcieť písať musí byť podmienené aspoň štipkou talentu, ktorý sa naučiť nedá. Je to v človeku, v tom, čo mu bolo dané do vienka, aspoň u mňa to tak rozhodne je. Odkedy som sa naučila skladať písmená do súvislých viet, išlo to samo. A išlo to ľahko. Nikdy som nezažila pocit, že sa trápim, práve naopak. Režírovala som si svoj vlastný film a to, čo som videla a cítila, som vkladala na papier.

Taktiež si myslím, že je treba mať načítané – možno so mnou niektorí nebudú súhlasiť, no knihy sú nekonečnou studňou inšpirácie, ale hlavne učebnicou písania, slovnej zásoby, umenia, ako vystavať príbeh, vygradovať ho, zatraktívniť…
Treba poznať trh, žáner a vkus čitateľa – vnímať napísaný text nie z pozície autora, ale z pozície čitateľa. Myslieť na to, že toto by som si rada prečítala aj ja. Nepíšem predsa iba pre seba a do šuflíka. Píšem pre čitateľa, pre množstvo čitateľov a každý z nich očakáva od knihy niečo iné. Poznať žáner a jeho zákonitosti, ktorý chcem obsiahnuť, v ktorom chcem byť čo najlepšia.
Treba mať trpezlivosť a schopnosť prijať dobre mienenú radu, ale aj kritiku.
Treba byť originálny, prísť s niečím novým, neokukaným, sto ráz neopísaným v množstve iných kníh. Alebo to podať novým, pútavým spôsobom.

Prečítajtesi aj
ĎALŠIE ROZHOVORY

LepšíDeň.sk: Máš ešte nejaké tipy a rady, ako môžu začínajúci spisovatelia dosiahnuť to, čo sa tebe bezpochyby darí: aby si pri knihe naozaj oddýchli, dozvedeli sa čosi nové, zaujímavé a zatvárali ju s príjemným pocitom? S potešením?
JANA PRONSKÁ: Začínajúcim spisovateľom by som dala radu, ktorú som kedysi dávno dostala ja – autor musí v prvom rade veriť tomu, čo píše. Musí sa vedieť vcítiť do emócii svojich postáv a zžiť sa s nimi. Ak tomu textu nebude veriť on, ako môže čakať, že mu bude veriť čitateľ? Stále sa toho držím a myslím si, že čitatelia to cítia 🙂

LepšíDeň.sk: Aké sú tvoje obľúbené autorky, prípadne konkrétne knihy. Máš vôbec čas na čítanie?
JANA PRONSKÁ: Ako som už napísala, času na knihy je rozhodne pomenej, no snažím sa. A neprešla ma ani zberateľská mánia mojich obľúbených autoriek, takže mám pocit, že už viac kníh kupujem ako čítam :-). Ako to tak vidím, šetrím si ich najskôr na dôchodok.
Milujem knihy od Lindseyovej, Deverauxovej, Smallovej, Foley, Balogh… alebo fantasy série od Wardovej, Ivyovej, Kenyonovej.
Zo slovenských autorov ma baví Juraj Červenák, Michaela Hajduková, Marek Zákopčan, Eva Šranková, Mirka Varáčková a naposledy Tina Van der Holland, a mohla by som menovať viac a viac. Snažím sa ochutnať z každého rožku trošku.

LepšíDeň.sk: Čo ti vie vylepšiť deň? Čo ťa dokáže potešiť, nabiť energiou a zlepšiť náladu?
JANA PRONSKÁ: Je množstvo krásnych podnetov, ktoré dokážu spríjemniť deň, potešiť, dotknúť sa duše a zvyčajne sú to drobnosti, jedinečné okamihy. Záleží len na tom, ako je človek naladený, kde práve je a čo cíti. Niekedy stačí nečakané objatie a úprimný úsmev. Niekedy stačí slnkom zaliate ráno, rozkvitnutý strom, farebná dúha na oblohe, či vôňa lesných jahôd.
No tým najlepším spôsobom ako vylepšiť deň mne je, keď moji najdrahší vyslovia tri slová – mám ťa rád :-). Iba tak, bez dôvodu, lebo práve chcú. Lebo to tak cítia…