Diabol zo Spiša a jeho krásna zajatkyňa

„Z Uhorska prišli znepokojivé správy. Rytier Roland, syn Marka z rodu Geregyovcov, uchvátil Spiš a, samozrejme, s ním aj kráľovské majetky. Vraj napadol a vyraboval kláštor a zaútočil aj na niekoľko sídel na hraniciach Sandecu.“
Kto?“ opýtala sa Anna a uprela na brata nechápavý pohľad.
Predsa ten rytier, ktorý ti pred niekoľkými týždňami zabil snúbenca. Už zopár mesiacov sa posmieva svetskej i cirkevnej moci, páli kostoly i šľachtické sídla, nerešpektuje slobodnú vôľu kráľovských miest, popiera ich práva a vydiera richtárov! Sťažovať sa prišli Hrhovskí, je tu osobne kastelán, komes Jordan so synmi. Vraj toho buriča v Uhorsku nazvali Diabol zo Spiša…“

 

Diablova zajatkyňa

Diablova zajatkyňaDiablova zajatkyňa je dramatický príbeh lásky odbojného rytiera a krásnej kňažnej inšpirovaný povesťami o Spišskom hrade i skutočnými historickými udalosťami.

Keď rytier Roland Geregy povstane proti krutej vláde županovho synovca Michala Balašu, podarí sa mu obsadiť kráľovský hrad a stane sa pánom celého Spiša. Verní druhovia ho presvedčia, aby zajal dcéru poľského kniežaťa Kiovského Annu a pýtal za ňu bohaté výkupné. Rytier, ktorého život naučil nenávidieť ženy, Anninou prítomnosťou na hrade doslova trpí a nechce si pripustiť, že krásna a múdra kňažná ho očarila na prvý pohľad. Anna sa postupne dozvedá pravdu o Rolandovej minulosti a začne sa naňho dívať inými očami.

Dokáže však presvedčiť Diabla zo Spiša, že ak bude mať v sebe vieru a nádej, všetko je možné? A akú cenu budú musieť obaja zaplatiť, aby sa naučili veriť láske, čo im vzklíčila v srdci?

Novú historickú romancu odporúča aj Knižný kompas – vaša cesta ku knihám.

 

Roland – diabol zo Spiša

„Až po pätnástich knihách a desiatich rokoch som sa odvážila dotknúť dejín Spišského hradu,  a to hneď z troch dôvodov,“ vysvetľuje autorka,  kráľovná historickej romance Jana Pronská (na konte má vyše stotisíc predaných kníh – čítajte viac). „Ten prvý je, že je to môj milovaný hrad. Miesto, ktoré som nespočetnekrát navštívila a vždy ma fascinovalo. Zakaždým som objavila niečo nové, krásne a jedinečné, či už to bola jeho architektúra, či dejiny. Je nespochybniteľnou perlou regiónu a miesta, z ktorého pochádzam, takže som konečne zakotvila doma.“

Druhý dôvod je samotný príbeh Rolanda, Spišského rebela, ktorý skutočne existoval, ale dohľadať o ňom nejaké informácie je nesmierne zložité. Fakty sú skutočne strohé, útržkovité, jeho príbeh si autorka skladala po vetách, zmienkach a krátkych odsekoch v mnohých knihách a listinách.
No a tretí dôvod – konkrétne povesť o Spišskom hrade je Jane Pronskej osobne najmilšia zo všetkých, ktoré pozná. „Nosím ju v hlave od detstva. Už keď som prvý raz videla v televízii inscenované spracovanie povestí Na vysokej skale, túto jedinú si pamätám dodnes a poznám ju naspamäť 🙂 “

Knižný kompas – vaša cesta ku knihám.

Jana Pronská nezabudla na túto povesť a túžila napísať knihu….no zlom prišiel až jedného dňa, keď v televízii reprízovali Spišského rebela. A ona si povedala, že prišiel ten správny čas. Oslovila múzeá, knižnicu, navštívila hrady. Chcela o Rolandovi vedieť viac.

Jana Pronská a legendárny príbeh
„Faktom je, že život Rolanda, syna Marka Geregyho bol síce na svoju dobu dobrodružný a výnimočný. Minimálne z toho, čo sa mi podarilo zistiť. No o kňažnej Anne nikde nie je ani zmienka. Povesť sama o sebe je však taká nádherná a výnimočná, že by ju bolo škoda meniť, takže som zvolila kompromis.
Annu som Rolandovi ponechala, iba príbeh som prispôsobila historickým faktom, vrátane ďalších osobností, ktoré v tomto príbehu zohrali svoju úlohu a viac či menej ovplyvnili dejiny na Spiši. Ako napríklad rytier Botiz z Markušoviec, zakladateľ rodu Mariášiovcov, Palatín Peter Čák, predok Matúša Čáka Trenčianského, veľmož Kisek, prepošt Spišskej Kapituly a staviteľ hradu, poľská kráľovná Kunigunda, dcéra Uhorského kráľa Belu…“

 

Spišský hrad

Spišský hrad takisto ako ostatné naše hrady oplýva množstvom povestí. Jedna z nich hovorí o rebelovi zo Spiša. Rytier Roland sa vzbúril proti kráľovi, so svojou družinou dobyl hrad a stal sa pánom celého kraja. Povesť hovorí, že Roland v jednej z bitiek zajal prepošta Spišskej Kapituly a tiež poľskú kňažnú Annu, ktorá cestou na dvor za svojím ženíchom prechádzala cez Spiš, a uväznil ju na Spišskom hrade.
Jej otec mu sľuboval pomstu, Anna sa však do rebelantského rytiera tak veľmi zaľúbila, že zabránila bitke, svojmu milému nakoniec vyprosila u kráľa milosť, a navyše sa stal spišským županom.

Existuje záznam, že za Rolanda sa skutočne prihovorila žena, podľa dokumentov to však bola poľská kráľovná Kunigunda, ktorú dejiny poznajú ako svätú Kingu, dcéru Bela IV. Ako a prečo k tomu došlo, nevieme.
Takisto sa môžeme iba domýšľať, prečo sa práve zbožná Kunigunda za rebela prihovorila a Roland sa mohol vrátiť na Spišský hrad ako župan. Či po jeho boku skutočne stála poľská kňažná Anna, Hedviga alebo ktokoľvek iný, nevedno, no ako sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu… „A ja ako nenapraviteľná romantička dodávam, kde je krásny príbeh, tam je aj láska,“ usmieva sa úspešná spisovateľka Jana Pronská.

Začítajte sa do novinky Diablova zajatkyňa:

„Došľaka, Roland, si si istý, že to vyjde?“
„A čo som veštec?!“ okríkol Tomáša rytier. „Je to ten najlepší plán, aký máme, ak každý urobí, čo má, musí vyjsť!“ dodal zmierlivejšie a po jednom si obzrel každého člena svojej družiny. Viseli mu na ústach, jedni pritakávali, druhí pochybovačne krútili hlavami.
Nálada v zadymenej krčme bola čoraz napätejšia a nepomohli ani džbány piva, ktoré hostinská nestačila nosiť na stôl.
„Ako som povedal, sedliaci z dediny vám nachystajú baly slamy napustené smolou, ktoré nadránom rozmiestnite po obvode hradieb Kapituly a zapálite. Tu, tu a tu…“ ukázal na stole na provizórnom pláne, ktorý vytvoril z nekvaseného chleba a podnosu s pečienkou. Ako veže kapitulského kostola poslúžili poháre s pivom a prepoštský palác predstavovala hruda syra.
„Tomáš, tvoji muži zaútočia na zadnú bránu, ale musia postupovať tak, aby prepošt mohol kastelánovi poslať posla so žiadosťou o pomoc. Až posol odíde, spolu s Jozefom zaútočíme na hlavnú bránu, aby sme prepošta prinútili bojovať. Keď sa brána Spišského hradu otvorí a Balaša vyšle vojakov, ty, Tomáš, sa stiahneš a pôjdeš na pomoc Jakubovi, ktorý bude s ostatnými čakať na skale pod hradom. Janko s Petrom sú už vnútri a nedovolia zavrieť bránu.“
„A čo bude s tebou, Roland?“ opýtal sa Július Kecer, ktorý dovtedy iba mlčky počúval.
„Poradím si, a ak Tomáš dostatočne zadymí údolie, zmiznem v hmle, skôr než si stihnú žoldnieri z hradu i prepoštovi vojaci uvedomiť, že to bola lesť, ktorá ich mala vylákať za hradby,“ povedal veselo, no Kecer sa nezasmial ako ostatní, iba stroho prikývol, vstal a pristúpil k Rolandovi. „Je neskoro, idem skontrolovať, či sú baly slamy pripravené. Stretneme sa pred úsvitom, ako sme sa dohodli. Boh s tebou, Roland,“ rozlúčil sa a vyšiel zo zadnej miestnosti krčmy, kde sa už pár týždňov schádzali.
Vdovica krčmárka im všemožne vychádzala v ústrety, lebo tak ako všetci rebeli aj ona prišla o niekoho z rodiny. A nielen to, na vlastnej koži pocítila hladomor, čo zachvátil krajinu. Keby nie Rolanda a  jeho druhov, ktorí jej tu a tam doniesli srnca i pár vreciek ovsa či múky, mohla by krčmu rovno zavrieť a ísť po žobraní. Zatiaľ čo kapitulskí a hradní páni mali plné sýpky a ešte plnšie bruchá, v podhradí i na celom Spiši ľudia kapali od hladu ako muchy.
Krajina sa ešte vždy nespamätala po tatárskych útokoch, zem bola spálená na popol a chýbali tí, čo ju predtým obrábali. Do Uhorska sa hrnuli saskí baníci i šľachta, ktorým kráľ a mestá dávali výsady a slobody, o akých sa ostatným mohlo iba snívať, zaberali pôdu, lesy a pastviny a pred obrábaním polí dávali prednosť ťažbe železnej rudy, medi a zlata, ktoré putovali do kráľovského mesta. Nikto — a už vôbec nie Balašov synovec Michal, ktorého župan dosadil na Spiš — sa nestaral, že pred bránami chrámov, kláštorov i honosných sídel sa zväčšujú zástupy žobrákov a sirôt.
Tí, ktorí nemali čo stratiť, i tí, ktorí prahli po pomste, sa húfne pridávali k Rolandovi a jeho druhom, od Spišskej Soboty až po údolie Gelnice, zo severu prichádzali odvážni muži z Podolínca, Ľubovne a Magury. Sotva prešlo pár týždňov od pohrebu Rolandovej sestry, nespokojní spišskí zemania sa spojili do družiny, pred ktorou sa triasla nielen svetská vrchnosť, ale aj cirkev.
Roland ešte raz zopakoval, čo sa od koho žiada, a keď vstal, vrava utíchla, smiech ustal, muži zvážneli. Pustili sa do boja, ktorý ich postavil mimo zákona, urobil z nich vyvrheľov, no ani jeden z nich by svoju prísahu nevzal späť. Dnešný večer mohol byť ich posledný.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 487x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: