Čoraz viac záhradkárov kompostuje a je skvelé, že kompostovanie začína fungovať aj v činžiakoch. Recyklujú sa tak totiž živiny, čo prospieva rastlinám – zelenine, ovociu, okrasnej záhrade. Kompostovanie bezpochyby šetrí aj rozpočet a zároveň vás zbaví hnijúceho odpadu. Kompostovať môžete, či už máte veľkú záhradu za domom, alebo len balkón v meste. Občas však nájdete rozdielne informácie na internete, v knihách a časopisoch.
Zozbierali sme pre vás najčastejšie otázky ohľadom kompostovania – ako kompostovať, keď je vonku chladno? Čo ak máte v komposte potkany, alebo mravce, prípadne vám tam poletujú mušky? Dá sa z kompostu ochorieť? Môžete dávať do kompostu rastliny so škodcami? A koľko pokosenej trávy znesie kompost?
Jednu celú časť venujeme vermikompostu a dážďovkám.
Kompostovanie nie je až taká náročná činnosť a jeho princípy zvládne každý. Niekedy je však rozdiel v metódach a postupoch. Niektoré sú účinnejšie a jednoduchšie. Výborne ich preskúmala a rozpracovala odborníčka na pôdu Pauline Pearsová, ktorá napísala viacero kníh o ekologickom pestovaní a viacnásobnom kompostovaní. Napríklad v knihe Biokompost ukazuje, ako získať zdravú pôdu a dopestovať krásne ovocie, zeleninu i kvety.
Kompostovanie.
Najčastejšie otázky a praktické rady
1. Ako kompostovať odpad z kuchyne v zime?
Na kompostovanie kuchynského odpadu v zime je ideálna nádoba na vermikompost, ktorú treba umiestniť na teplejšie miesto. Dážďovky budú síce kompostovať pomalšie, ale aj tak to pôjde. Dážďovky premenia materiál na tmavý mrviaci sa humus, bohatý na živiny. Celý proces je veľmi jednoduchý a efektívny.
Iná alternatíva je kompostovací rigol v záhrade. Úroda, ktorá na tom mieste narastie nasledujúce leto, využije živiny a vlhko vylučované rozkladajúcim sa kompostom. Tento spôsob nie je vhodný na ťažkých, zle odvodňovaných pôdach.
2. Nádoba na kompost veľmi zapácha. Čo je nesprávne?
Zrejme ste do nej dali priveľa kuchynského odpadu alebo zeleného materiálu a nepridali dostatok hnedého, ktorý vsakuje vlhkosť a vytvára vzduchové váčky. Znamená to, že kompostovanie prebieha bez vzduchu a ide skôr o hnilobný proces ako o tvorbu kompostu.
Skúste nádobu vyprázdniť a znova ju naplniť, pridajte do zmesi viac hnedého materiálu (drevená drvina, piliny ap.). Ak sa vám do toho nechce, nechajte nádobu postáť mesiac alebo dva, možno sa proces upraví sám.
3. Prečo je kompostér taký horúci?
Rastlinný materiál sa rozkladá a uvoľňuje sa energia vo forme tepla. Hromadenie tepla je výsledok oxidácie organických látok a produkcie oxidu uhličitého a vody. Molekulárne väzby sa štiepia a menia, pričom sa uvoľňuje energia. Teplota v kope komerčného kompostu môže dosahovať až 80 °C!
4. Treba do kompostu kúpiť aktivátor?
Kupované aktivátory zvyčajne nahrádzajú dusík alebo mikróby, ktoré sú aj tak v komposte prítomné. Kompost sa vám podarí vyrobiť aj bez kúpeného aktivátora, ak sa budete držať základných rád.
5. Prečo býva v komposte veľa malých bielych mušiek?
Sú to ovocné mušky, ktoré kladú vajíčka na šupky z ovocia a zo zeleniny. V teplom počasí bežne poletujú okolo kompostu, v ktorom je veľa kuchynského odpadu.
Aby ste problém vyriešili, nechávajte kuchynský odpad uzatvorený, pravidelne ho vysýpajte a premiešajte s iným materiálom, keď ho pridávate do kompostéra. Zahrabte ho pod vrstvu kompostu alebo pod potrhané noviny – nenechajte ho ležať na povrchu. Ak je vrchnák na kompostéri otvorený, predchádzate tým hromadeniu mušiek.
6. Ako dlho sa tvorí kompost?
Závisí to od metódy, ktorú použijete. Ak je kompost chladný, trvá 12 – 18 mesiacov, kým dozrie. Ak je kompost horúci, niekedy dozrie už po 6 mesiacoch. Závisí to aj od toho, aký materiál pridávate do kompostu, kde kompostér stojí a od časti roka, kedy začnete kompostovať.
7. Tráva v komposte
Aby ste vytvorili kompost, potrebujete približne rovnaké množstvo zeleného a hnedého materiálu. V pokosenej tráve nie sú vzduchové váčky, preto je slizká a hnije. Máte na výber niekoľko možnosti: trávu zadebňovať (striedať s papierovými utierkami, prípadne s pokrčeným kartónom), nechať ju ležať na trávniku, alebo ju používať na nastielanie.
8. Môžu sa kompostovať choré rastliny?
Rastliny nakazené nejakou chorobou prenášanou pôdou, napríklad bielou plesňou cibule, hnedou plesňou ovocia alebo usychaním (paradajky a tekvice) či plesňou stoniek kapustovitých, radšej do kompostu nepridávajte. Tieto choroby prežijú v pôde veľa rokov a v komposte sa asi nezlikvidujú. Ďalšie bežné choroby, napríklad sneti, prežívajú len na živom rastlinnom materiáli, takže nakazené rastliny môžete kompostovať
Prečítajte si tiež
Kedy a ako správne zavlažovať trávnik v horúcich dňoch?
9. Možno kompostovať rastliny, na ktorých sú škodce?
Škodce žijú len na živom rastlinnom materiáli, takže v komposte neprežijú. Tie, ktoré žijú na odumretých či rozkladajúcich sa rastlinách, alebo sú rezistentné, asi prežijú. Kompostovanie v rigole je vhodný spôsob, ako si poradiť s napadnutými rastlinami.
10. Potkany v komposte
Ak sa vám zdá, že do kompostu chodia potkany, neobávajte sa. Stále je bezpečný. Môžete si však navliecť rukavice, keď s ním budete manipulovať.
Ak zistíte, že do vášho kompostu chodia pravidelne potkany, asi už predtým obývali vaše okolie, len ste o nich nevedeli. Kompost ich bude priťahovať viac, ak doň pridávate varený odpad a ak je kompostér vonku na nerušenom mieste.
11. V komposte sú mravce a šíria sa aj po záhrade
Mravce patria medzi živočíchy, ktoré pomáhajú pri tvorbe kompostu, hoci ak je ich veľa, je to znak, že kompost je príliš suchý. Dokonca si v ňom môžu urobiť hniezdo. Nie je to však problém a určite nie dôvod, že sa vám šíria po záhrade.
Ak chcete mravce z kompostu vypudiť, obráťte ho a pridajte veľa zeleného materiálu vo forme pokosenej trávy a šupiek z ovocia a zo zeleniny, ak kompost stále „pracuje“. Mravce odoženiete aj tým, že budete kompost udržiavať vlhký.
12. Dá sa z kompostu ochorieť?
Stalo sa niekoľko prípadov, že ľudia po manipulácii s kompostom ochoreli, ale boli to ľudia so zníženou imunitou alebo ľudia alergickí na spóry húb a iné spóry.
Treba dávať pozor predovšetkým na vdýchnutie „bioaerosólov“ – spór húb, mikroorganizmov a iných drobných čiastočiek, ktoré sa dostávajú do vzduchu, keď kompost obraciate alebo vyprázdňujete kompostér. Aby sa ich uvoľňovalo menej, udržiavajte obsah nádoby vlhký a kompost radšej neobracajte. Ak máte zníženú imunitu, vždy si pri manipulácii s kompostom nasaďte rúško.
Vermikompost
- Niektorí ľudia sa obávajú, že spolu s kompostom náhodou odstránia aj dážďovky. Netreba sa však báť – v komposte ich ešte niekoľko zostalo. Dostanú sa na potrebné miesto.
- Môže sa stať, že vermikompost zamrzne. Ak je v nádobe veľa kompostu, zistíte, že dážďovky vytvorili jeden zhluk v strede a stále sú nažive. Keď teplota stúpne, začnú byť aktívne. Ak zamrzli aj dážďovky, mali by v komposte zostať ich kukly, ktoré sa vyliahnu, keď teplota stúpne.
- Dážďovky dokážu spracovať asi 500 g každých 4 – 5 dní v lete, v zime menej. Závisí to aj od plochy povrchu nádoby, počtu dážďoviek a teploty.
- Do vermikompostu môžete pridať malé množstvo pokosenej trávy, ak ho zmiešate s rovnakým množstvom pokrčeného papiera alebo kartónu – ale keďže pokosenej trávy je zvyčajne veľa, najlepšie je pridávať ju do klasického kompostu.
Prečítajte si tiež
Domácnosť bez odpadu. Tipy a triky.
- Nemajte strach, že by vám dážďovky utiekli z kompostu. Ak majú správne podmienky, tak tam rady zostanú. Ak ich nájdete v okolí vrchnáka, akoby chceli vyliezť, je to znak, že niečo nie je v poriadku. Skontrolujte, či ich nezaplavilo jedlo (v takom prípade sa teplota zvyšuje alebo jedlo hnije) a či nie je kompost zamokrený.
- Ak vám začal vermikompost zapáchať a odpad z jedla sa nerozkladá, dôvodom je asi priveľa jedla a (alebo) priveľa vlhka. Skontrolujte, či je kompost dobre odvodňovaný. „Ak stále vidíte živé dážďovky, prestaňte pridávať odpad a pridajte materiál pohlcujúci vlhko, napríklad pokrčené papierové utierky, kartóny od vajec a kartón. Pridajte aj podrvené vajcové škrupiny, aby prostredie bolo menej kyslé. Ak nevidíte živé dážďovky, môžete kompostér vyčistiť a začať znova,“ radí odborníčka na kompostovanie Pauline Pearsová.
- Možno vás vermikompost obsahuje veľa bielych červov. Zrejme sú to máloštetinavce, ktoré rozkladajú odpad. Sú neškodné, ale ich prítomnosť naznačuje, že kompost je príliš mokrý alebo kyslý. Skontrolujte odtok a pridajte podrvené vajcové škrupiny.
Ak vás téma kompostovania zaujíma viac, vyskúšajte knihy, ktoré sme preštudovali aj my a vrelo ich odporúčame. Napríklad spomínaný Biokompost, prípadne Kompost od Boba Flowerdewa.