„Ticho sedieť je skutočne hlboká zábava,“ povedal Leonard Cohen, svetoznámy hudobník, ktorý našiel svoj pokoj v japonskom Kjóte. Zistil to vraj vtedy, keď prežil 61 rokov na tejto planéte. „Je to skutočne intenzívna, zmyselná a vynikajúca zábava. Naozajstný pôžitok – a pri tejto činnosti sa dá dosiahnuť,“ dodal autor nádherných skladieb ako Hallelujah, Waiting for the Miracle, The Future, Anthem, či First We Take the Manhattan. Objavil umenie ticha. Začal konečne žiť…

Možno aj máte pocit, že sa na vás toho valí viac než dosť – stresujúca práca, povinnosti v domácnosti, hypotéka, do toho nejaké dedlajny, aj zdravie sa vám akosi kazí… nemáme čas na seba. Na svoje vlastné myšlienky. Nevieme si užívať život, pretože sa stále niekam ponáhľame.

Leonard Cohen sa jedného dňa rozhodol – utiahol sa do samoty, ticha a užíva si radosť z pokoja. A inšpiroval aj ďalších ľudí.

Leonard Cohen objavil umenie ticha

Umenie ticha

Pico Iyer je uznávaný britský spisovateľ, ktorý štyridsať rokov cestoval po celom svete – od Veľkonočných ostrovov cez Etiópiu až po Bután. Bol neustále v pohybe, medzi ľuďmi, písal pre The New York Times, no jedného dňa si uvedomil jednu zásadnú vec: treba spomaliť, zastaviť sa a vychutnať si ticho.
Vychutnať si pokojný život, počúvať svoje myšlienky a nájsť sám seba. A tak sa vybral na miesto, kde pokoj a ticho doslova vládli pevnou rukou. Kde sa utiahol aj Leonard Cohen…

…a tak som sa rozhodol opustiť svoj vysnívaný život a stráviť rok v malej jednolôžkovej izbe v bočných uličkách starobylej japonskej metropoly Kjóto.
Prišiel som sem preto, aby som mohol písať o tichu blízkom môjmu hostiteľovi, o anonymnom živote v horách, ale na okamih som úplne prestal vnímať, kde som. Akosi som nemohol uveriť, že tento pán vo vlnenej čiapke, s okuliarmi lemovanými drôtmi vyzerajúci ako rabín je naozaj spevák a básnik, ktorý sa pred tridsiatimi rokmi preslávil ako medzinárodný idol, večný cestovateľ a sveták v Armaniho oblekoch.
Leonard Cohen prišiel do tejto starobylej pevnôstky, aby tu tvoril život – umenie, aby ho tvoril z ticha. Pracoval na svojom vlastnom zjednodušovaní tak intenzívne ako na veršoch jednej zo svojich piesní, ktorú vybrusoval k dokonalosti vyše desať rokov. V tom týždni, keď som ho navštívil, strávil sedem dní a nocí v prázdnej meditačnej hale. Nehybne sedel. Jeho kláštorné meno – Jikan – vystihovalo ticho medzi dvoma myšlienkami…

Umenie ticha je nečakané priznanie uznávaného novinára. Pokoj podľa neho môže byť jedinečným dobrodružstvom. „V dobe rýchlosti som si uvedomil, že nič nemôže byť lepšie než spomaliť,“ píše Pico Iyer vo svojej knihe Umenie ticha. V dobre ruchu nemôže byť nič drahšie ako pozornosť. A v dobe neustáleho pohybu nie je nič naliehavejšie než potreba sedieť v tichu…

Pokoj a ticho našiel v japonskom Kjóte…

Úryvok z knihy Umenie ticha

V roku 2012 sa stalo ešte niečo zvláštnejšie. Leonardovi Cohenovi vyšla nová platňa. Jej názov Old Ideas (Staré myšlienky) rozhodne vzrušujúco nepôsobil. Takmer všetky piesne na nej boli pomalé až statické a zaoberali sa tmou a utrpením alebo temným srdcom muža, ktorý „nemal chuť vôbec na nič“. Rovnako ako u väčšiny spevákových posledných albumov všetky melódie boli naozaj o smrti, lúčil sa v nich nielen s mladou ženou, ale so všetkým, čo miloval, v neposlednom rade so samotným životom.

Staré myšlienky (Old Ideas) sa celkom prekvapujúco dostali na vrchol hitparád už v sedemnástich krajinách a v ďalších deviatich zasiahli Top Five. Spevákovo chladné a zlomené „Hallelujah“ nedávno obsadilo prvé, druhé a tridsiate šieste miesto v britskej Top 40 a súčasne sa stalo najrýchlejšie sťahovanou nahrávkou v európskej histórii. Dlho po tom, čo vyzeralo ako dôchodkový vek, sa Leonard Cohen zrazu stal ešte raz najmodernejším subjektom, princom módy.

Prečo ľudia celej planéty siahajú po takej pohrebnej platni s takým neaktuálnym názvom? Čudoval som sa. Azda objavili zrozumiteľnosť a múdrosť v slovách niekoho, kto odišiel Nikam, ticho sedí a hľadí na pravdu sveta i na tú svoju, na pravdu, akú nedostali od mnohých iných nahrávajúcich umelcov?
Cohen nám evidentne prináša správy z hlbšie zakoreneného miesta než je redakcia CNN a prihovára sa k nám tak, ako to robia najlepší priatelia, bez prikrášľovania, bez výhovoriek, vykrúcania sa alebo nekalých úmyslov.

Prečo sa toľkí ponáhľali na koncerty takmer osemdesiatročného mnícha?
Možno sa túžili vrátiť späť na miesto dôvery, kde by mohli hovoriť a počúvať s niečím hlbším než je ich spoločenské ego a vrátili sa k prenikavej intimite.
Vo veku rýchlosti som si začal myslieť, že nič nemôže byť osviežujúcejšie než ísť pomaly.
Vo veku rozptyľovania nemôže nič pôsobiť prepychovejšie než venovať niekomu pozornosť.
A vo veku neustáleho pohybu nie je nič naliehavejšie ako ticho sedieť.