Stres zo stretnutí, skúšok, pohovorov, či pondelkov. Ako nám škodí a čo s tým?

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Dostanete sa občas do stresu? Pred dôležitou úlohou, skúškou, pohovorom…alebo povedzme po víkende v pondelok ráno? Podľa viacerých prieskumov má mnoho ľudí stres zo stretnutí, či nechuť z pondelkov. Niet sa čo čudovať – po oddychovom víkende máte zrazu vstať skôr, dostaviť sa do práce a už vám v hlave vyskakujú všetky povinnosti, ktoré vás čakajú. Niektorí ľudia sú hneď zrána zle naladení, iní pociťujú úzkosť a ďalší dokonca silný stres.

Pritom dobre vieme, že stres nám neprospieva. Nie je dobrý, ak je príliš veľký alebo dlhodobý. Potvrdí vám to každý lekár, odborník, vedec. Ale čo s tým? Čo presne znamená, že mi neprospieva? Ako konkrétne mi škodí?
To už si vieme predstaviť ťažšie a nedokážeme laicky posúdiť vplyv stres na náš organizmus. Na našu imunitu, pokožku, svaly, spánok ap.

 

Viac stresu, rýchlejšie starneme

Ako viete, stres má dôsledky – okamžité i neskoršie. Napríklad obyčajný každodenný stres, ako je cesta autom do práce alebo „modrý“ pondelok, môže spôsobiť, že sa cítime zraniteľní, traumatizovaní a napätí.
Podľa americkej National Academy of Sciences, „keď zle zvládame stres, starneme o desať rokov rýchlejšie. Všetko nám leží v žalúdku viac, ako by sme chceli.“
Stres nás núti žiť systémom boj alebo útek (teda sympatický systém), čo spôsobuje fyzické a psychické vrásky. Vnútorná pokožka alebo proteíny sa skrčia a zle poskladajú. Máme problémy s cukrom v krvi, prichádza scvrkávanie mozgu v hipokampe (mieste zodpovednom za pamäť a emocionálnu reguláciu) a rednú kosti. Nevieme sa naladiť na ostatných alebo veci, ktoré máme najradšej…
Áno, toto sú dôsledky „obyčajného“ stresu, len si to priamo neuvedomujeme.

 

Ako reaguje telo v strese?

  • Mozog: narušený cirkadiánny rytmus, zvýšené riziko depresie a demencie
  • Uši: zvonenie (šelest), poruchy sluchu
  • Spánok: menej hlbokého spánku (3. fáza), nespavosť
  • Brucho: nárast tuku
  • Vaječníky: menej sexuálnych hormónov, menšia chuť na sex
  • Črevá: reflux kyselín, spomalený krvný obeh, syndróm deravého čreva a citlivosť na jedlo, zmena trvania obehu v črevách, syndróm dráždivého čreva
  • Pokožka: zvýšená produkcia mastnoty, akné, ekzémy, psoriáza, opary, vrásky
  • Kosti: menšia hustota kostí, zvýšené riziko zlomeniny

„Stres podrobuje charakter skúške.“

  • Svaly: kŕče, chronická bolesť svalov
  • Oči: rozmazané videnie, únava, bolesť v očiach a okolo nich, bolesť hlavy, šklbanie
  • Štítna žľaza: nižšia produkcia aktívneho hormónu štítnej žľazy T3
  • Srdce: zvýšený srdcový pulz a krvný tlak, vyššie riziko srdcového záchvatu a mŕtvice
  • Pečeň: vyšší obsah cukru v krvi, riziko vzniku cukrovky, metabolický syndróm
  • Imunitný systém:  zápaly, väčšia citlivosť na infekcie a autoimunitné problémy
  • Nadobličky: nárast hladiny kortizolu a adrenalínu, menej sexuálnych hormónov, glukokortikoidná odolnosť
  • Bunky: skrátenie telomér, časomeračov a ukončení na chromozómoch
  • Krvné cesty: tuhnutie artérií, zvýšený krvný tlak

ako reaguje telo v strese

 

Čo s tým?

Základom je vedieť sa utíšiť. Rozpoznať zdroj stresu a následne konať. Vedome a cielene.
Existuje 5 spôsobov, akými sa ľudia obyčajne vyrovnávajú so stresom.

  1. trápime sa
  2. nahneváme sa
  3. klesá nám sebavedomie a cítime sa porazení
  4. berieme to osobne (To ja, je to moja chyba, urobil/a som niečo zle.)
  5. hľadáme zmyslové upokojenie, ako pizzu, koláče alebo sex

Týchto päť spôsobov sa spúšťa automaticky, prirodzene. Ako ste si domysleli, nie sú práve ideálne, skôr naopak. Ak však poznáte mechanizmus stresu, jeho zdroj, viete konať a obísť týchto 5 spôsobov.
Zvládanie stresu je veda sama osebe a potrebovali by sme oveľa viac priestoru. Ako základ však stačí rada, ktorá naozaj zaberá: vedome sa upokojiť. Získať nad sebou kontrolu, uvoľniť sa, zhlboka sa nadýchnuť a sústrediť sa na to, čo sa deje. Potom zistíme, čo treba robiť.

hlavu hore cvičenia proti stresuPrečítajte si tiež
12 jednoduchých cvičení proti stresu a zlej nálade.

„Všetci máme vrodenú schopnosť vyrovnať sa s toxickým stresom,“ tvrdí Sara Gottfriedová v knihe Ako ostať mladá. „Herbert Benson to nazýva relaxačná reakcia. Keď k svojej bežnej reakcii pridáme novú, bude to začiatok zmeny v našej mysli a reakcie na stres novým spôsobom. Môžeme sa k tomu dostať prostredníctvom modlitby, vyčistením mysle, jogy, či kungu a mnohými inými cestami.“


Zdielať

About Author

Komentáre sú uzavreté.