Levočský dom v Košiciach ako najstaršia reštaurácia u nás

Keď bude Juraj Červenák písať novú historickú detektívku zo série Barbarič a Stein, pokojne by ich mohol poslať najesť sa do tejto reštaurácie. Existovala vtedy, v 16.storočí a existuje dodnes. Možno ste čítali niektorú z jeho detektívok, ktoré sa odohrávajú v rôznych mestách – Banská Štiavnica, Kremnica, Viedeň, Pressburg, ale aj Praha, či Plzeň. Práve deviaty diel by sa mal odohrávať v Košiciach a ktovie, či nepošle svojho notára Barbariča a rytiera Steina najesť sa do Levočského domu v Košiciach 🙂 Táto budova totiž slúži na reštauračné účely už po celé stáročia.

Levočský dom v Košiciach

História národnej kultúrnej pamiatky Levočský dom sa začala písať v 15. storočí. Dnes sa o nej môžete dozvedieť hlavne vďaka devätnástim informačným panelom, ktoré sú umiestnené vo vstupnej chodbe pivovaru Hostinec, sídliacom na prízemí budovy.

„Architektom stavby bol podľa starších záznamov v maďarčine Mikuláš Krompholcz,“ popisuje Pavol Ičo v článku pre Krásy Slovenska, najstarší kontinuálne vychádzajúci časopis na Slovensku. Má už vyše 100 rokov a v spolupráci s ním vám prinášame aj túto históriu jedinečnej budovy-reštaurácie.

Pôvodne teda išlo o neskorogotický dvojpodlažný objekt, do ktorého sa vstupovalo zo súčasnej Hlavnej ulice. Z budovy sa prechádzalo do dvora, kde pravdepodobne kedysi stála jednoposchodová budova s komorou. Neskôr bolo dvorové krídlo nadstavané o druhé nadzemné podlažie. Sídlili tu remeselníci, obchodníci a ich služobníci.

Začiatkom 16. storočia nadobudla stavba názov Levočský dom (domus Lewthoviensis), z čoho možno usudzovať, že v tom čase patril mestu Levoča.

Najstaršia reštaurácia u nás

Preukázateľne však budovu odkázal Levoči palatín Alexej Thurzo na základe testamentu z roku 1542. Potom dom slúžil ako ubytovací hostinec, do ktorého s obľubou prichádzali najmä levočskí kupci. No v roku 1552 sa stavba dostala do rúk Košičanov, avšak o rok nato ju opäť získali Levočania. Tí ostali vlastníkmi do roku 1569, kým si budovu opäť odkúpilo mesto Košice. Takmer po celých nasledujúcich 450 rokov patrilo sídlo najstaršej reštaurácie na Slovensku práve východoslovenskej metropole. Hostia sa tu mohli dobre najesť, napiť a ubytovať v prednej sekcii budovy na prízemí, ale i na poschodí.

Po rozsiahlom požiari v roku 1601 budovu zrekonštruovali. V prvej polovici 16. storočia tu istý Ján Fest v zadnej časti Levočského domu založil kníhtlačiarsku dielňu, ktorá fungovala do roku 1622.

Týždeň trvajúca hostina

Začiatkom marca 1626 hostil Levočský dom nemeckých cisárskych vyslancov, viacerých popredných predstaviteľov cirkvi, mnohých šľachticov, ako i kráľov Španielska, Poľska, Dánska, Švédska a Česka počas týždeň trvajúcej svadobnej hostiny sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena so sestrou panovníka Brandeburského kniežatstva a švagrinou švédskeho kráľa Gustáva Adolfa, Katarínou Brandeburskou.

Zo svadby mali radosť aj mešťania, keďže jej súčasťou boli okrem iného i rytierske turnaje a veľkolepý ohňostroj. Mladá Katarína Brandeburská sa však z vydaja za Betlena, ktorý bol od nej o necelých dvadsaťtri rokov starší, zrejme príliš netešila. Ich manželstvo ostalo bezdetné a podľa dobových svedectiev mali knieža i jeho vyvolená viacero mimomanželských pomerov.

Levočský dom v priebehu storočí

„Zrejme v dôsledku stavovských povstaní obyvatelia Uhorska schudobneli, do Levočského domu prichádzalo málo hostí. A tak i nájomník budovy Pavol Major v roku 1668 žiadal mestskú radu o povolenie na predaj piva a vína, keďže z tržieb za ubytovanie nemal ani na zaplatenie nájmu,“ popisuje Pavol Ičo pre Krásy Slovenska.
O rok neskôr dokonca prosil o odpustenie nájmu a sťažoval sa na nedobrý stav budovy, čo podnietilo jej neskoršiu prestavbu.

V 17. a 18. storočí v priestoroch Levočského domu prevádzkovali pivovar. Počas druhej polovice 19. storočia sa tu Košičania a návštevníci mesta chodili stravovať, pričom v budove sídlili aj predajne. Tie ponúkali rozličný tovar, od nábytku, oblečenia, cukrárskych výrobkov, až po lieky v lekárni U Božieho oka.

Len kúsok od zbúrania…

Deväťdesiate roky 19. storočia navždy zmenili tvár Levočského domu, keď bola jeho zadná časť zdemolovaná a nahradila ju budova právnickej akadémie. Vtedy dom unikol skaze iba o vlások, keďže uvažovali o jeho zbúraní a na jeho mieste chceli postaviť kasíno alebo kultúrne stredisko.

Zachránili ho však protesty mešťanov a zásah pracovníkov pamiatkového úradu v Budapešti, vďaka ktorým budovu iba zrekonštruovali a opäť odovzdali do užívania v roku 1910. Na konci prvej svetovej vojny, resp. po bojovom konflikte, vystriedal cukráreň, situovanú naľavo od vchodu, obchod s klobúkmi a pánskou módou.

Bol tu i bufet s rýchlym občerstvením a v 50. rokoch tu v dvoch pôvodných miestnostiach určených na stravovanie zriadili maďarskú reštauráciu. Neskôr priestory bufetu zmenili na bar. Zároveň zrušili starý vstup z ulice, z ktorého vzniklo gotické okno, z bočnej strany pribudli okná a vzadu zrenovovali záhradnú reštauráciu.

Stavebnými úpravami prešla budova i v roku 2001. Vtedy sa stal majiteľom budovy súkromník, došlo k obnoveniu pôvodných vchodov z Hlavnej ulice a zastrešeniu záhradnej reštaurácie. Medzi časom sa v Levočskom dome striedali nájomníci a rôznila sa aj ponuka služieb. Stále sa tu ale dalo dobre najesť.

Prečítajte si tiež
Košice. Vzácne pamiatky, zákutia a atraktívne zaujímavosti.

Pivovar Hostinec

Od roku 2015 je na prízemí Levočského domu pivovar Hostinec, ktorý okrem rôznych druhov kvalitného zlatistého moku ponúka hosťom i chutné pokrmy. Prenajímatelia investovali do úpravy pivnice, reštaurácie, zastrešeného dvora a vstupnej chodby značné finančné prostriedky. Zaoberali sa aj dejinami budovy, ktoré v spolupráci s archeológmi, archivármi a historikmi priblížili širokej verejnosti na spomenutých paneloch. Prenajaté priestory si neskôr odkúpili a pre záujemcov začali organizovať exkurzie spojené s ochutnávkami piva, priblížením jeho výrobného procesu a výkladom histórie Levočského domu.

Prevádzka získala viaceré ocenenia za kvalitu nápoja, ktorý tu prednostne podávajú.
V Levočskom dome ponúkajú reštauračné služby, až na krátke výnimky, prinajmenšom od štyridsiatych rokov 16. storočia. Tým sa Hostinec zároveň zaradil medzi najstaršie reštaurácie na svete. O jeho oceňovaní zahraničnými turistami zasa vypovedá certifikát výnimočnosti, ktorý pivovaru udelila najväčšia medzinárodná platforma cestovateľov, internetová stránka tripadvisor.com.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Autor Pavol Ičo
Foto: Pavol Ičo a Pivovar Hostinec, Tripadvisor.com
Predplatné časopisu Krásy Slovenska TU.