Urbanov zvon v Košiciach. Miesto, kde prebýva duch hrobára

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Urbanov zvon a Urbanova veža v Košiciach. Sú nazvané podľa patróna vinohradníkov sv.Urbana? Alebo skôr podľa košického hrobára Urbana, ktorý sa pred stáročiami staral o cintorín, kopal hroby a mal na starosti zvon?
Každopádne je zvon Urban známym miestom v centre Košíc, pri ktorom si mnohí dávajú stretko. A nie je to len obyčajná atrakcia. Vyše 300 rokov slúžil zvonici (odlial ho zvonolejár v roku 1557), potom pri požiari spadol, následne popraskal pri hasení vodou…no neskôr ho šikovní majstri opäť „zlepili“.

Poďte sa s nami pozrieť do Urbanovej veže, kde si môžete pozrieť zaujímavé exponáty. Priblížime si aj históriu veže, i Urbanovho zvona. K Urbanovej veži v Košiciach, ktorá po dlhej rekonštrukcii opäť víta návštevníkov, sa totiž viaže originálna legenda o miestnom hrobárovi, po ktorom je pomenovaná.
LepšíDeň.sk vás pozýva na malú prechádzku spolu s naším najstarším časopisom Krásy Slovenska, ktorý vychádza už vyše sto rokov a stále prináša užitočné tipy na spoznávanie našej krajiny.

Košický hrobár Urban

Urbanova veža

Urbanova veža v Košiciach.

V druhej polovici 16. storočia mala metropola východu celkom iný vzhľad ako dnes. Uprostred mesta v blízkosti Dómu svätej Alžbety a Kostola svätého Michala sa rozprestieral cintorín, na ktorom sa nepretržite pochovávalo stovky rokov až do konca 18. storočia.

„Ďalšou dominantnou ranonovovekých Košíc bola hranatá zvonica s ihlanovou strechou, ktorá hlaholom zvonov ohlasovala bohoslužby v Dóme svätej Alžbety a pohreby, no v prípade potreby aj upozorňovala na nebezpečenstvo. Mesto totiž v týchto dobách bývalo často predmetom útokov či mocenských zápasov a v 16. storočí ho ovládli hneď dve veľké armády – vojská uhorského protikráľa Jána Zápoľského a neskôr, po jeho smrti, jednotky jeho niekdajšieho úhlavného nepriateľa Ferdinanda I. Habsburského,“ popisuje Pavol Ičo v časopise Krásy Slovenska.

V centre Košíc však okrem spomenutých stavieb a honosných meštianskych domov stála ešte jedna budova. No tá tu akoby nemala čo hľadať. Bola malá, nevýrazná, priam úbohá, umiestnená na okraji pohrebiska. Šľachtici aj ctihodní mešťania ju radšej obchádzali. A to nielen preto, ako vyzerala, ale i pre človeka, ktorý ju obýval.
Bol ním hrobár Urban, viacnásobne trestaný zlodej, ktorý sa poctivou prácou snažil uľahčiť svojej duši od tiaže starých hriechov.

Urbanova veža na mape

Urbanov zvon a Červená zvonica

Urban kopal hroby a staral sa o cintorín i zvonicu, vtedy nazývanú „Červená zvonica“ podľa farby omietky. Postavili ju na rozhraní 14. a 15. storočia za účelom ohlasovania bohoslužieb v priľahlom Dóme svätej Alžbety. Vždy, keď bolo treba, Urban kmásal lanom, aby upozornil mešťanov.

A hoci ním mnohí opovrhovali, lebo sa dotýkal mŕtvych tiel, on si z toho nič nerobil. Práve naopak – zdalo sa, akoby ním pohŕdanie ani neotriaslo, akoby ho považoval za spravodlivý trest. Deň čo deň čelil tvári smrti a vnímal žiaľ ľudí, ktorých predtým okrádal, pričom si uvedomil, že podstatnú časť svojho života strávil na zlej ceste. Tak sa z neho postupne stal citlivý a láskavý človek.

 

Zničujúci požiar

Svoju dobrotu a obetavosť naplno prejavil 13. apríla 1556, keď Košice zachvátil obrovský požiar. Bez ohľadu na hroziace nebezpečenstvo vyšiel na zvonicu a ťahal lanom tak silno, aby zvuk zvona nikto nemohol prepočuť. V snahe zachrániť životy vytrvalo zvonil, a pritom si ani nevšimol, ako mu odev zachvátili plamene. Snažil sa ich uhasiť, ale už bolo neskoro. Oheň šľahal do výšky, spálil drevené trámy zvonice a roztopil i zvony.

Počas požiaru ľahli popolom viaceré sakrálne budovy, mestská radnica, časť opevnenia a dokonca i niektoré ulice, ale mnohým mešťanom sa vďaka Urbanovmu včasnému varovaniu podarilo zachrániť.

Podľa legendy sa zvyšky tlejúceho Urbanovho tela zmiešali s rozžeraveným kovom a stali sa tak súčasťou materiálu, z ktorého v nasledujúcom roku ulial zvonolejár František Illenfeld z Olomouca pompézny, vyše päť ton vážiaci zvon, nazvaný po človeku, ktorého si za života vážil len málokto, no posmrtne sa stal zosobneným symbolom hrdinstva a sebaobety. Od tých čias prebýva duch hrobára v Urbanovom zvone.

Urbanov zvon pred Urbanovou vežou

Pôvodný, no značne poškodený zvon Urban je vystavený pred Urbanovou vežou.

História Urbanovej veže

Podľa iného predpokladu názov zvona, ktorý je v súčasnosti vystavený pred košickou Urbanovou vežou, neodkazuje na mestského hrobára, ale na svätého Urbana, patróna vinohradníctva, pretože tomuto remeslu sa kedysi venovala značná časť mestskej populácie.

Ako dodáva autor v časopise Krásy Slovenska, faktom ostáva, že nový zvon, ktorý mal mesto chrániť aj pred krupobitím, mrazom a búrkami, na svoju inštaláciu čakal ešte 71 rokov, kým bola ukončená prestavba starej a poškodenej zvonice. Jeho zvuk vraj bol taký prenikavý, že ho pri dobrých poveternostných podmienkach bolo počuť až vo viac ako tridsať kilometrov vzdialenom Prešove.

Nová renesančná zvonica bola pomenovaná po veľkolepom zvone – Urbanova veža. Znovu ju upravovali v roku 1775, keď na ihlanovú strechu položili kupolu s kovovým krížom. Začiatkom 19. storočia k nej pribudovali striešku, pod ktorou vyrástli malé obchody. Rozhodnutím mestskej rady ich v roku 1880 odstránili. V rokoch 1911 – 1912 okolo veže postavili arkádovú prízemnú chodbu. Tú dobudovali do dnešnej podoby v roku 1947. Pod reprezentatívnu arkádu premiestnili náhrobné kamene zo zrušených hrobových miest v centre Košíc a osadili ich do prízemných múrov Urbanovej veže. Tento priestor je známy tiež ako „košické lapidárium”.

Urbanova veža

Jedinečná výstava v Urbanovej veži

Je v ňom 36 náhrobkov a epitafov pochádzajúcich najmä zo 14. až 17. storočia. Nápisy na najstarších náhrobných kameňoch už síce nie sú čitateľné, ale z novších náhrobníkov možno vyčítať, že väčšina z pochovaných osôb patrila k meštianskemu alebo šľachtickému stavu a práve preto si kamenný náhrobok mohli dovoliť.

V roku 1966 vežu opäť zachvátil požiar z elektrickej rozvodne. Keď prehoreli nosné trámy, zvon sa zrútil na prízemie, kde jeho osud spečatili hasiči. Unikátna pamiatka sa roztrhala v dôsledku tepelného rozpínania pri styku s vodou na desiatky kusov. Zvonicu následne rekonštruovali v rokoch 1967 až 1971. Potom slúžila počas výstav či ako prevádzka baru. Pracovníci zvonolejárskej dielne Laetitie Dytrichovej z Brodku u Přerova navyše dokázali poskladať úlomky zvonu, a tak je od roku 1989 vystavený pred vežou. Tým sa ale história Urbanovho zvona nekončí.

Košice Dóm sv. AlžbetyPrečítajte si tiež
Košice. Vzácne pamiatky, zákutia a atraktívne zaujímavosti.

Pri príležitosti 30. výročia požiaru, ktorý vzácny artefakt nenávratne poškodil, sa majstrom z Východoslovenských železiarní podarilo odliať funkčnú kópiu zničeného zvonu. Odvtedy je pevnou súčasťou Urbanovej veže a nachádza sa na mieste, kde visel pôvodný zvon.

Stavba však prešla rozsiahlou rekonštrukciou i v posledných rokoch. Získala novú fasádu, zrenovovaný vrcholový kríž a helmicu, opravili na nej bleskozvod aj strechu. Po tieto dni tu návštevníci môžu obdivovať v rámci zimnej turistickej sezóny starodávne knihy, sakrálne sochy, ako i ľudové kroje a v ponuke je tiež ochutnávka lahodného omšového vína.

výstava Urbanova veža

Výstava sakrálnych predmetov a figurín v interiéri Urbanovej veže.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska
Text a foto: Pavol Ičo , Ján Lacika. LepšíDeň.sk

Krásy Slovenska predplatné


Zdielať

About Author

Komentáre sú uzavreté.