Marika Gombitová a jej Úlomky spomienok

Marika Gombitová je späť. Vystúpením s Mekym Žbirkom po 30 rokoch na jednom pódiu dokázala, že stále vie spievať a že má množstvo verných fanúšikov. Tí sa o nej veľa dozvedia z novej knihy, ktorú napísala s českým spisovateľom, producentom a novinárom Miroslavom Graclíkom. Je to oficiálna autobiografia, v ktorej sa Marika vyspovedala zo svojich túžob a snov, z bolesti i nádeje. Otvorená spoveď o jej detstve, hudobnej kariére, tragickej nehode, ktorá ju pripútala na zvyšok života na vozík. A najmä o období, ktoré strávila v ústraní. LepšíDeň.sk vám prináša exkluzívne úryvky a fotografie z knihy Úlomky spomienok.

„Mnoho vecí som pochopila. Nestačí sa dívať, treba vidieť. Nemôžeme stáť bokom a spoliehať sa na náhodu. Keď chce človek niečo dokázať, musí na sebe tvrdo pracovať. Nikto z nás nežije vo vzduchoprázdne, a tak veľmi záleží na dobrých vzťahoch medzi ľuďmi, ale aj národmi.“
Píše v knihe Marika Gombitová.

Marika Gombitová a jej bežný deň

Dlho žila v ústraní a mimo oči svojich fanúšikov. Tí boli hladní po akejkoľvek zmienke o svojom idole. A tak často dostávala otázku, aký je jej režim dňa, pretože život na vozíku je predsa len iný.

„Každé ráno začínam aktívnym a pasívnym cvičením za asistencie rehabilitačnej sestry,“ opisuje v knihe Marika. „Ide o cvičenie na bruchu, na chrbte, s činkami… Nasleduje masáž a tri hodiny sú preč. Sú to však nevyhnutné aktivity, bez ktorých by som vôbec nemohla existovať. Nasledujú dychové cvičenia, keď prefukujem fľaše s vodou, prepojené hadičkami. Na jedno nadýchnutie musím prefúknuť asi liter vody z jednej fľaše do druhej. Je to dôležité pre dýchanie a bránicu, ktorú mám oslabenú v dôsledku poranenia. Tieto cvičenia sú pre mňa bezprostredne dôležité.“

Potom sa presunie do svojho malého štúdia, kde robí hlasové rozcvičky, ktoré ju naučil jej hlasový pedagóg František Tugendlieb. Až potom si môže hrať a spievať. Je to čas, keď sa utiahne do svojho vlastného sveta, kde je jej najlepšie. Vtedy sa už väčšinou deň chýli ku koncu. „Potrebovala by som dlhší deň, veľmi rada by som toho zvládla viac,“ dodáva s úsmevom legendárna speváčka.

♠
„Dôležité je nestratiť nádej, nevzdať sa, nezložiť zbrane, aj keď bojujeme s osudom. Je mnoho ľudí, ktorí to dokázali, sama som ich veľa poznala. Je zbytočné nariekať, sťažovať sa, že sa mi nedarí, že nič nejde tak, ako by som chcela.“
♠

Bulvár ju zraňuje

Najviac Mariku bolí, keď sa niekde dočíta, že odvoláva akcie a nie je spoľahlivá. Nie je to pravda. „Ešte sa nestalo, že by som zrušila účasť na dohodnutom vystúpení, kde som podpísala zmluvu,“ vysvetľuje v knihe Úlomky spomienok.
Mnohokrát sa však stalo, že Marikine meno organizátori zneužili na plagátoch pri rôznych reklamných kampaniach bez toho, aby o tom vedela. Alebo ju oslovili, a hoci sa konkrétne na ničom nedohodli, pokojne ju zaradili medzi účinkujúcich. A potom iba povedali: „Dalo sa to čakať, Marika zasa neprišla.“

„Zneužívajú, že nevyhľadávam škandály, že sa nesúdim a nežiadam od nich odškodné. Všetko však má svoje medze a slušnosť by mala byť trvalou hodnotou. Som nesmierne rada, že to môžem v tejto knižke uviesť na pravú mieru,“ dodáva Marika Gombitová.

♠
„Je veľmi ťažké pochopiť človeka. Ľudia buď všetko odmietnu, alebo bez výhrad prijmú. Nič medzi tým neexistuje. Každý človek má dobré aj zlé stránky, a to si treba uvedomiť a rešpektovať.“
♠

Marika a Steve Wonder

Veľkou udalosťou pre Slovensko, aj pre samotnú Mariku bol na futbalovom štadióne bratislavského Slovana v 89-tom roku koncert Stevieho Wondera, amerického speváka a skladateľa. „Som šťastná, že som mohla byť pri tom, a bol to fantastický zážitok,“ spomína Marika.

Marika Gombitová a Steve Wonder

Na tribúnu ju priatelia vyniesli na rukách a posadili ju tak, aby mala čo najlepší výhľad a mohla si celý koncert pekne užiť.

Stevie Wonder sa v Bratislave pár dní zdržal a Marika dostala pozvánku na večierok, ktorý sa konal 2. júna v hoteli Forum, kde sa Stevie ubytoval. Usporadúval tam jam session s niekoľkými slovenskými umelcami. „Vstúpili sme do hotelovej haly a mali sme šťastie, pretože Stevie tam práve bol a veľmi príjemne sme sa porozprávali v hotelovej kaviarni.“

Potom sa začal jam session alebo improvizovaný koncert, na ktorom Marika zaspievala dve pesničky. Bol to naozaj nezabudnuteľný zážitok, ktorý v nej zanechal hlboké stopy. Bola emóciami doslova preplnená a vznikla z toho pesnička Kam idú ľudia?, ktorú venovala Steviemu Wonderovi. Neskôr pesnička vyšla na novom, v poradí ôsmom albume, ktorý sa volal rovnako. Bolo na ňom desať pesničiek, sedem zložila Marika, tri gitarista, producent a skladateľ Andrej Šeban. Všetky texty sú od Kamila Peteraja.

♠
„Naučila som sa mať radosť z maličkostí, ktoré mi v predchádzajúcom životnom zhone zákonite unikali.
Môj pohľad na život, ktorý je krásny, sa zmenil, a začala som si ho vážiť.“
♠

Úlomky spomienok

Nová kniha Mariky Gombitovej Úlomky spomienok je plná inšpiratívnych citátov a myšlienok, ktoré dodávajú silu, energiu a dokážu vylepšiť deň.
„Keby som sa nemala rada, nemohla by som mať rada ani ostatných. A nemohla by som opätovať cit. Lásku. Nemyslím iba tú rodinnú, ale aj k práci, prostrediu, k veciam.“

Kniha nie je jej klasickým životopisom, ale ponúka udalosti z jej života, ako si ich Marika uchovala v pamäti. Popisuje detstvo, účasť na koncertoch a venuje sa aj osudnej tragickej nehode, ktorá ju pripútala k vozíku. Súčasťou je množstvo fotografií, mnohé po prvý raz zverejnené.
„Za všetko sa musí poctivo bojovať. A skôr alebo neskôr zvíťazí ten, kto verí, že môže víťaziť. A ja verím.“