Milan Rastislav Štefánik. Malý veľký Slovák

Keď sa povie meno Štefánik, každý vie, o koho ide. Niekomu sa vybaví typická fotografia v generálskej uniforme a vojenskej vysokej čiapke. „Sebavedomie národa do veľkej miery určujú významné osobnosti, ktoré národ má. Milan Rastislav Štefánik takou osobnosťou je,“ tvrdí spisovateľ Jozef Banáš, ktorý o Štefánikovi píše knihu.
Niekto si v mysli vybaví jeho fotku z Tahiti, kde sa ľahko opiera o palmu, do po pása nahý. „Je to jedna z najkrajších, najsugestívnejších a najvýstižnejších fotiek Štefánika,“ píše Boris Filan v knižke Ako išlo oko na vandrovku.
Inému zasa napadne mohyla v Bradle, či v Ivanke pri Dunaji. A ďalší si spomenie, že bol skvelým astronómom. „V priebehu siedmich rokov podnikol expedície za úplným zatmením Slnka do Španielska, Turkménska, Brazílie a Oceánie. V roku 1910 sledoval prechod Halleyho kométy cez Slnko,“ približuje známy český popularizátor astronómie Jiří Grygar.

O Štefánikovi toho bolo napísaného veľa. A ešte sa napíše. My sme sa skôr sústredili na zaujímavosti o tomto výnimočnom človeku, o jeho súkromnom živote a tiež o tom, ako dokázal ovplyvniť milióny ľudí.

Milan Rastislav Štefánik

Nebude tu opakovať známe fakty, kde sa narodil, čo študoval, ako sa stal ministrom vojny ap. To všetko je skvele popísané na viacerých miestach, napríklad aj na Wikipédii.
Radšej sa pozrime na to, aký bol Milan Rastislav Štefánik.

Vedeli ste napríklad, že to on nafotil nahú Tahiťanku ešte v roku 1910? Jedna z najkrajších erotických fotografií, ktorú znalci nazývajú prvým slovenským aktom.
Vždy mal pri sebe tabatierku, ale na rozdiel od iných mužov v nej nenosil tabak, ale lieky. Odjakživa mal totiž problémy so žalúdkom.
Ovládal osem cudzích jazykov a doslova precestoval celý svet (okrem Antarktídy), hoci na výber mal iba loď alebo vlak.

Štefánik mal naozaj chatrné zdravie, no najvyšší štít Európy Mont Blanc zdolal celkovo 6-krát! V jeho múzeu v Košariskách môžete vidieť kartotečnú skriňu, na ktorej je prvý šuplík označený ako Mont Blanc.
V júni 1919 sa mal Štefánik oženiť s markízou Giulianou Benzoniovou, ktorá ho nežne nazývala „malý Slovák“. Nestalo sa a Giuliana sa už nikdy nevydala, až do roku 1986, kedy zomrela, zostala slobodná. O Štefánikovi povedala:
„Na svete žijú zázrační ľudia, ba priam magickí. Majú dar od Boha meniť skutočnosť na krásny sen a, naopak, sen na nekonečnú reťaz čarovných príhod.“

Vojak Štefánik

Štefánik za svoje sny vždy zanietene bojoval. Napriek zdravotným problémom sa prihlásil do letectva francúzskej armády, požiadal o pridelenie na srbský front, kde prežil pochod smrti pri ústupe cez zasnežené albánske hory.
Vykonával výzvedné lety na talianskom fronte, mrzol s legionármi v sibírskych vagónoch, chrlil krv od vyčerpania, unikal nástrahám života aj smrti, až si ho napokon predsa len počkala.

„Píšem o tomto mladíkovi knihu,“ hovorí pre LepšíDeň.sk Jozef Banáš. Naštudoval si už desiatky kníh, dokumentov, hľadá v archívoch, na internete a doslova sa obklopil Štefánikom. „Bude trochu iná ako tie, ktoré o ňom napísali doposiaľ. Motivačnú. Zdôrazňujem tie najťažšie momenty jeho života a ako sa s nimi dokázal popasovať. Milan Rastislav Štefánik vedel, že k výšinám sa človek dostane len vtedy, keď verí, miluje a pracuje. Kiež by mladí Slováci aj Česi našli v časoch, v ktorých byť skutočným vlastencom je pre odrodilcov, ale aj pre šovinistov pohana, v Štefánikovi vzor, ktorý je hodné nasledovať. Verím, že moja kniha bude tým, ktorí pravdu hľadajú, osožná.“

Malý muž s charizmou

Štefánik bol vzorom a svojou charizmou ovplyvňoval ľudí už počas svojho života. „Posúvať svet k výšinám humanity a duchovných hodnôt dokážu len ľudia, ktorí plávajú proti prúdu,“ tvrdí Jozef Banáš. Takých ľudí bolo v histórii nanajvýš jedno percento. Masa sa viezla s istým prúdom, v ktorom plávajú len mŕtve, prinajlepšom lenivé ryby. „Ľudia, ktorí nájdu odvahu plávať proti ostatným musia mať obrovskú vieru, predstavivosť, silu vôle a bezhraničnú pracovitosť. Iba tak dokážu to, čomu tí prizerajúci sa hovoria – zázrak.“

Uznávaný historik Dušan Kováč zasa povedal, že Štefánik bol takou nesmierne zaujímavou osobnosťou, že pre historikov je doslova inšpirujúce skúmať jednotlivé etapy jeho života. Bol naozaj veľmi všestranný a vykonal veľa, dodáva.

Vznik Česko-Slovenska

A práve vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov bol podľa neho taký zázrak. A k tomu významne prispel práve Štefánik. „Dokonca ešte na jeseň 1918 – keď už bolo jasné, že centrálne mocnosti budú porazené, kľúčoví politici, predovšetkým americký prezident Wilson, nepripúšťali myšlienku rozbitia Rakúsko – Uhorskej monarchie,“ vysvetľuje J.Banáš. „Sila vôle troch idealistov však napokon tých, ktorí rozhodovali – presvedčila.“

Vôľa Masaryka, Štefánika a Beneša spolu s českým domácim odbojom a zopár jednotlivcami na Slovensku, napokon dokázali premeniť sen na skutočnosť. Štefánik – takmer doslova pastierik Dávid, bol motorom zahraničného odboja, ktorý premohol Goliáša. Až takým, že sám Masaryk musel jeho bojovnosť mierniť.

Do parížskych salónov chodieval s mapou Rakúsko – Uhorska, rozložil ju na stôl a kládol otázku: „Akú krajinu vidíte?“
Hostia odpovedali: „Predsa Rakúsko – Uhorsko.“
Namietal: „To je len zdanlivé. Prizrite sa lepšie. Ja tu vidím Česko – Slovensko. Tu hľa je,“ vysvetľoval zápalisto a ukazoval hranice budúcej vlasti Čechov a Slovákov.

Štefánikovo múzeum v Košariskách

Ak sa chcete o ňom dozvedieť viac, nie je lepšie miesto ako múzeum v Košariskách, ktoré tam existuje od roku 1990. V jeho rodnom dome. Môžete tam vidieť jeho kufor i cestovnú žehličku. Astronomický ďalekohľad, ale aj kolibríka, ktorého osobne vypreparoval, či kanibalské vidličky. Múzeum je otvorené do konca novembra – neskôr by vám vnútri bolo už zima.
je tam však čo pozerať. Asi dve stovky vystavených predmetov, o ktorých vám s radosťou a iskrou v očiach porozpráva Dana Janovičková. Prevedie vás po šiestich miestnostiach a poodkryje vám súkromie i záľuby tejto významnej osobnosti.

Astronóm Štefánik

Šikovnosť Štefánika si všimol popredný astronóm Jules Jannsen, ktorý mal observatórium blízko Paríža.
Štefánikova astronomická kariéra sa však rozbehla na Tahiti, ktoré miloval pre čisté nebo, na ktorom sa dali nádherne sledovať hviezdy a planéty. Práve tam sledoval Halleyovu kométu prelietavajúcu cez Slnko. Chcel tam dokonca vybudovať slovenskú kolóniu a otvoriť továreň na výrobu gombíkov z kokosových orechov.
Pre Tahiťanov bol Štefánik bohom, ktorý sa zhovára s hviezdami.

Prečítajte si tiež
Jiří Grygar. Muž, ktorý nám otvoril okná do vesmíru.

„Štefánik podnikal mnoho astronomických expedícií a vtedy boli naozaj veľmi náročné, pretože lietadlá nelietali, cestovalo sa len loďou a vlakom,“ vysvetľuje astrofyzik Jiří Grygar.
Na jednom ostrove, ktorý bol už mimo Tahiti Štefánik pozoroval úplné zatmenie Slnka. „Mal vynikajúce počasie a tieto jeho pozorovania boli asi vtedy najkvalitnejšie zo všetkých tých výprav, ktoré sa vydali po celom svete. Takže za to potom dostal väčšiu astronomickú cenu vo Francúzsku.. Štefánik bol skutočne veľmi úspešný astronóm,“ dodáva Jiří Grygar.

Mohyla na Bradle aj v Ivanke pri Dunaji

Ako všetci vieme, Štefánik dňa 4.mája 1919 nasadol v Taliansku pri Udine do lietadla typu Caproni s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Lietadlo spadlo približne o pol dvanástej zo stometrovej výšky neďaleko Ivanky pri Dunaji. Vybuchlo a Štefánik zahynul.
Na poslednú rozlúčku so Štefánikom prišlo vtedy ku Grasalkovičovmu palácu až 30-tisíc ľudí, o deň neskôr bol veľký pohreb v kostole v Košariskách.

Hoci chcel byť pochovaný vedľa svojho otca, bol osobnosťou svetového formátu a tak sa rozhodlo inak. Za rekordných 280 dní vyrástla na vrchole Bradla mohyla, ktorej autorom je Dušan Jurkovič. A tam ho pochovali. Ročne navštívi Mohylu na Bradle 70-tisíc ľudí.
Ďalšia menšia mohyla vznikla na mieste pádu lietadla medzi bratislavským letiskom a obcou Ivanka pri Dunaji. Vedie tam pekná cyklotrasa a dá sa pri nej stráviť v tichu pár minút.

Zdroj foto: wikipedia.org, Múzeum v Košariskách, Bradlo.sk