Ak máte radi viacdňové túry, odporúčame východ Slovenska, kde to turisticky nie je až tak vyhľadávané ako sú Tatry a Fatry, Slovenský raj, Gemer ap. No verte, že Východokarpatská magistrála vás očarí. Ponúka nefalšovanú atmosféru divokých jedľovo-bukových lesov a dĺžkou 248 km je druhou najdlhšou po Ceste hrdinov SNP.
No by sme si v spolupráci s vydavateľstvo Dajama a knihou Turistické magistrály vybrali jeden menej náročný úsek, na ktorom však toho uvidíte veľa. Model kamenného meteoritu a kráter v zemi, náučný chodník Rožok, Arpádova línia opevnenia, či prvá diaľková magistrála vyznačená na území Československa.
Východokarpatská magistrála
Táto magistrála sa označuje aj ako najdivokejšia, pretože na celej svojej trase prechádza len cez štyri obce, takže si vopred dobre naplánujte jedlo a vodu. Magistrála začína na vrchu Minčol v pohorí Čergov, odkiaľ pokračuje smerom na sever k obci Obručné. Hneď za obcou sa magistrála napojí na štátnu hranicu Slovenska a Poľska.
Po hraničných kameňoch potom vedie až do najvýchodnejšieho bodu Slovenskej republiky na vrch Kremenec. Na svojej ceste prechádza cez päť krajinársky rôznorodých pohorí. Smeruje od pohoria Čergov na západe cez Ľubovniansku vrchovinu, Busov, Ondavskú vrchovinu, Laboreckú vrchovinu až do Bukovských vrchov na jej konci.
Posledná časť trasy povedie čiastočne po asfalte, neskôr nás značka privedie do lesov pozdĺž štátnej hranice s Ukrajinou. Tu nás čaká niekoľko kratších stúpaní na pomerne nízke kopce. Nejde o fyzicky náročný výlet, takže to zvládnu aj menej zdatní turisti.
Jedinečný meteorit, aj vojenský cintorín
Štartujeme v Novej Sedlici, kde si môžete pozrieť slávny domček Deduška Večerníčka. K štýlovému domčeku vedie most cez rieku, môžete si tam posedieť a zaspomínať na detské časy 🙂
Ale vyrazme na cestu a po asfaltovej ceste prejdeme do susednej obce Zboj, kde je pri informačnom centre model Kňahyňského meteoritu. Zaujímavosťou je, že v roku 1866 to bol najväčší kamenný meteorit (chondrit) na svete. Dodnes po ňom ostal kráter v zemi, ktorý sa nachádza kúsok za hranicou. V minulosti územie patrilo obci Zboj, ale neskôr bolo pričlenené k ukrajinskej obci Kňahyňa.
Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny v obci Zboj.
Ďalšou zaujímavosťou v obci je vojenský cintorín z prvej svetovej vojny. Miesto posledného odpočinku tu našlo 203 vojakov ruskej a rakúsko‑uhorskej armády. Cintorín je pekne zrekonštruovaný a preto sa ho určite oplatí navštíviť.
Pri cintoríne sa dá odbočiť k táborisku v obci Zboj, kde do roku 2021 stála útulňa, ktorá bohužiaľ vyhorela. Ostal tu však malý prístrešok a najmä chutný minerálny prameň. Určite sa k nemu oplatí zbehnúť, aj keď je mimo trasy. Údajne je to aj jediný minerálny prameň v Bukovských vrchoch. Nie je to však pravda. Ďalší sa nachádza pri vodárenskej nádrži Starina. Po návrate od prameňa minerálnej vody pokračujeme po asfaltovej ceste.
Náučný chodník Rožok
Na jednom mieste nás informačná tabuľa upozorní, že sa nachádzame na 49. rovnobežke. Kúsok pred obcou Uličské Krivé červená značka na chvíľu vedie cez pole. V obci nájdeme veľmi zaujímavý drevený Kostol sv. Michala Archanjela z roku 1718. Na konci obce sa značka stáča doľava a stúpa na vrch Hukov (462 m). Výstup vedie cez pekné lúky, z ktorých sú výhľady na obec Uličské Krivé a okolie. Na vrchole sa k červenej značke pripája náučný chodník Rožok. V prípade dostatku času odporúčame jeho návštevu.
Chrám Sv. Archanjela Michala v obci Uličské Krivé.
Jeho trasa vedie cez pekný prales Rožok, ktorý je inak pre verejnosť nedostupný. Po lesnej ceste, ktorá traverzuje ďalšie vrchy sa pomaly približujeme k štátnej hranici s Ukrajinou. Hranica je zabezpečená na niektorých úsekoch kamerovým systémom a senzormi pohybu. „Značka nás privedie až takmer k hraničným kameňom a preto je vysoko pravdepodobné, že niektoré bezpečnostné prvky aktivujeme a príde nás skontrolovať pohraničná stráž. To sa stalo aj nám. Preto treba mať pri sebe občiansky preukaz! V prípade, že pri sebe nemáte preukaz totožnosti môžete byť predvedený na obvodné oddelenie. Čo by bol predčasný a asi nie príliš príjemný záver magistrály,“ upozorňujú autori Pavel Forgáč a Milan Lackovič, v knihe Turistické magistrály, ktorá je plná tipov, praktických informácií a fotografií.
Les sa tu strieda s malými lúkami, z ktorých máme pekné výhľady na blízku obec Ulič. Z nízkeho hrebeňa klesáme do údolia riečky Ulička a tu si treba dať pozor, pretože značenie je dosť neprehľadné a dá sa zablúdiť. Mostom prekročíme riečku a po lesnej ceste stúpame smerom na Vysoký vrch (487 m). Hneď na začiatku v lese si môžeme všimnúť zákopy a betónové bunkre. Tentokrát nepatria do obdobia prvej svetovej vojny, ale ide o málo známu Arpádovu líniu.
Tiahla sa od severovýchodu dnešného Slovenska až po hranice s Rumunskom. Mala za úlohu uzavrieť karpatské horské sedlá a znemožniť tak postup Červenej armády do vnútrozemia Maďarska. Opevnenia boli nakoniec zbytočné, keďže útok líniu obišiel cez Dukliansky priesmyk. Jediná čas Arpádovej línie, ktorá dnes leží na území Slovenska sú práve bunkre a zákopy pri obci Ulič.
Prečítajte si tiež
Bardejov. Prechádzka po gotickom klenote Slovenska
Hraničný priechod Ubľa
Na týchto miestach opäť kráčame po asfaltovej lesnej ceste, pri ktorej stojí pohraničná strážna veža. Z tohto miesta je pekne vidieť, ako štátna hranica vedie cez vrchy smerom na Kremenec. My však ideme opačným smerom a pokračujeme na nízky hrebeň, ktorý leží neďaleko štátnej hranice.
Z hrebeňa mierne klesáme k potoku Kertinovatec, kde značka opäť vedie po asfaltovej ceste až do obce Ubľa. Značka však nesmeruje priamo do obce, ale iba na jej koniec. Odtiaľto treba ešte prejsť kúsok po asfaltovej ceste k hraničnému priechodu Ubľa/Malyj Bereznyj, kde Východokarpatská magistrála končí.
Na tomto mieste nejde však o úplný koniec červeno značkovanej trasy. Odtiaľto pokračuje červená trasa už ako Jubilejní karpatská stezka na Ukrajinu. Zaujímavosťou je aj história tejto trasy. Vznikla ešte za prvej Československej republiky, kedy bola Podkarpatská Rus jej súčasťou. Bola to prvá diaľková magistrála vyznačená na území Československa a mala dĺžku 332 km. Vďaka nadšencom z Česka sa v súčasnosti podarilo cestu obnoviť. Turistickí nadšenci si tak môžu spojiť trasu Východokarpatskej magistrály s Jubilejnou karpatskou cestou. Tým vznikne trasa dlhá takmer 600 km! My však končíme svoju púť na štátnej hranici a odtiaľto sa vrátime späť do obce Ubľa, aby sme sa dostali k zastávke autobusu.
Zdroj a foto: Turistické magistrály/Dajama, Lepšídeň.sk
wikimedia/Ben Skála, Benfoto.
