Gramatické či štylistické chyby môžu uškodiť nielen žiakom a študentom v škole, ale aj dospelým v každodennom živote. Či už v komunikácii s potenciálnymi zákazníkmi, na pohovore alebo na dôležitom rokovaní, v mailovej komunikácii ap.
Áno, priznajme si to – slovenčina má mnohé úskalia a pre niekoho môže byť doslova španielskou dedinou. Existujú do očí bijúce chyby a potom zasa také, ktoré potrápia aj tých, čo vedia a prípadne sa venujú slovenčine. Aj preto sme pre vás pripravili najčastejšie chyby v diktátoch, či celkovo komunikácii ako takej.
Najčastejšie chyby v diktátoch a bežnej komunikácii
Ten zoznam môže byť samozrejme oveľa dlhší a možno tam nie je práve to „vaše“, čo vám robí problém alebo v čom nemáte jasno. Vyberali sme však na základe spolupráce s Miroslavou Ryškovou, ktorá má profil @Viete po slovensky, kde sa snaží zábavne a nenásilne učiť Slovákov spisovnú slovenčinu.
A tiež jej vychádza kniha Príručka slovenského jazyka pre každého, ktorá má jednu obrovskú výhodu: prehľadne a zrozumiteľne ukazuje chyby, ktoré robíme. Je postavená na množstve konkrétnych príkladov a oblastí, takže je naozaj praktická a užitočná.
Zástrčka a zásuvka
Poznáte rozdiel medzi zástrčkou a zásuvkou?
Zástrčka je vidlica s vodičom, ktorá sa zapája do zásuvky. Zásuvka je súčiastka na pripojenie elektrického spotrebiča. Tiež sa používa aj vo význame zasúvacia priehradka stola, skrine a podobne.
Venčíte psa? A kupujete granule?
Mnohí sa už určite stretli s výrazom vôdzka (ktorý v porovnaní s nespisovným výrazom vodítko používame naozaj len málo). Ale napadlo by vám, že venčenie vo význame chodiť von so psom je nespisovný výraz, ktorý pochádza z češtiny?
Slovenské venčiť znamená:
1.ozdobovať vencom
2. obklopovať, vrúbiť (dedinu zo všetkých strán venčia hory)
Slováci by mali so psom chodiť von alebo ho vodiť von.
A kupovať granuly – vzor žena, dve granuly/ženy.
Trebalo by…
Veľmi často používané… a samozrejme nesprávne. Treba sa používa len so sponou v minulom čase: bolo treba alebo v budúcom čase: bude treba.
V prítomnom čase je správny tvar je potrebné, potrebovať.
Napadlo ma…
Asi jeden z najčastejších prehreškov v slovenčine a mnohí ani nechápu, čo je na tom nesprávne.
Napadlo mi – vo význame napadla mi myšlienka, prišlo mi na um.
Napadla ma – určite nie myšlienka, ale možno divá sviňa v lese.
Dva deci alebo dve deci?
Prosím si dva deci alebo dve deci čistej vody?
Dva je základná číslovka v jednotnom čísle. Deci je podstatné meno stredného rodu. Preto dva v množnom čísle pre stredný rod je dve. Takže správne si pýtame dve deci čistej vody, dve deci šťavy ap.
Často počujeme aj výrazy typu dva pivá, dva vajcia… no je to nesprávne, nárečové spojenie, tak ako dva deci. Používanie tvaru dva v spojení s podstatnými menami ženského a stredného rodu je nespisovné (počuť ho najmä vo východoslovenských nárečiach). Čiže nie dva ženy, ale dve ženy. Nie dva pivá, ale dve pivá. Nie dva vajcia, ale dve vajcia.
V e-maili alebo v e-maile?
V prvom rade treba písať e-mail [čítajte imejl] alebo mail [mejl].
Nájsť vo svojom e-maile/e-maili, v maile, v maili, v Gmaile/Gmaili (názov Gmail sa píše s veľkým začiatočným písmenom, je to názov produktu).
Pozor na výslovnosť: emailový náter [čítajte emajlový], emailová adresa [čítajte imejlová]; email – [čítajte emajl] vo význame vrchnej lesklej náterovej farby alebo anatomicky pomenovanie zubnej skloviny, bez emailu [čítajte emajlu]
Časté bohemizmy
Vplyvom našej histórie a existencie spoločného štátu s Čechmi sa spisovná slovenčina stretáva so silným vplyvom češtiny. V našej slovnej zásobe je mnoho príkladov bohemizmov, ktoré by sme nemali používať. Spomeňme aspoň tie najčastejšie:
- nevadí – správne je neprekáža, nezavadzia
- nárt, nart – správne je priehlavok
- rohlík – správne je rožok
- botník – správne je skrinka na topánky, topánkovník
- prádlo – správne je bielizeň
- gulička – správne je guľôčka
- kľud, klud, klídeček, klídek – správne treba hovoriť pokoj
- lízatko – správne je lízanka
- doprovod – správne je sprievod
- vzhľadom k tomu (z českého vzhledem k tomu) – správne je vzhľadom na to
- snáď – toto by ste považovali na slovenské, ale nie je. Pochádza z českého snad a slovensky správne by sme mali používať slovo azda, hádam, možno, vari, nebodaj.
Doporučiť alebo odporučiť?
Doporučiť, doporučovať je bohemizmus a naozaj veľmi využívaný. Doporučujem ti toto jedlo, tento rezort…správne je odporúčam ti toto jedlo.
Ale pozor – spisovné je poslať list doporučene.
Kedy napíšete ranný a raný?
Ráno je časť dňa od úsvitu do predpoludnia – prídavné meno ranný, čiže napríklad ranná rosa, v rannom čase, zaránky; ranná šou.
Raný označuje knižne včasný, skorý: rané detstvo, raná gotika.
Bez pamäti či bez pamäte?
Vypadlo mi to z pamäti a údaje uložil do pamäte počítača.
Trik je v tom, že sa mení koncovka. Zostal bez ľudskej pamäti, aj bez počítačovej pamäte.
Zapamätajte si – pamäť a bez pamäti používame vtedy, ak ide o význam v zmysle schopnosť uchovávať a vybavovať si vnemy.
Pamäť a bez pamäte zasa využijeme, ak ide o zariadenie na zápis.
Prečítajte si tiež
Tipy a príklady, ako správne písať čiarky.
Von a vonku
Na otázku kam? odpovedáme von, čiže ideme VON.
Na otázku kde? odpovedáme vonku, čiže teraz sme VONKU.
Určite nepoužívame „teraz som von“, alebo „idem so psom vonku“.
Dočkať sa piatku alebo piatka?
V prípade slova piatok platí v genitíve jednotného čísla prípona -a: piatka. Čiže neviem sa dočkať piatka.
Pravdou je, že kedysi to bol dvojtvar, nájdete ho aj v staršom Slovníku slovenského jazyka (1959 – 1968). Ale v platných kodifikačných príručkách, ktorými sú Krátky slovník slovenského jazyka a Pravidlá slovenského pravopisu sa používa za spisovné už len tvar piatka.
Máte tovar skladom alebo na sklade?
Výraz na sklade zväčša neodkazuje na konkrétne miesto, kde sa tovar nachádza, ale skôr na fakt, že tovar je k dispozícii. Môže sa používať aj výraz v sklade.
Skladom je nespisovne a nemal by sa používať v oficiálnej komunikácii spoločnosti.
Takýto zoznam by mohol byť takmer nekonečný a určite by ste doň pridali niektoré „svoje“ gramatické hlavolamy a rébusy 😊 Oveľa viac príkladov nájdete v spomínanej Príručke slovenského jazyka pre každého, ktorú zostavila Mirka Ryšková. „Jej ambíciou nie je odborný výklad, ale návod, ako pochopiť jazykové zákonitosti v kontexte každodennosti,“ tvrdí. Pozrite si, čo o svojej knihe hovorí ona sama vo videu:
Foto: Ikar, Freepik.com