Byť rodičom je najzodpovednejšia, občas najťažšia, ale častejšie tá najúžasnejšia vec na svete. Áno, prináša so sebou problémy a starosti. Obávame sa, či dokážeme svoje deti správne vychovať, aby z nich boli šikovní, šťastní a úspešní dospelí. To všetko sa však dá prekonať a ako povedal kedysi írsky dramatik George Bernard Shaw: „Šťastná rodina nie je ničím iným, ako predčasným nebom.“
Každé obdobie detstva má pritom svoje krásy aj tienisté stránky. Pozitíva i negatíva. Niektoré rodičovské chyby však robíme opakovane a častejšie ako iné. Ktoré to sú? Na čo si dávať pozor?

Pripravili sme pre vás niekoľko vekových kategórií a najčastejšie rodičovské chyby, ktorých sa dopúšťame. Samozrejme, nie každú robíte, možno žiadnu z nich 🙂 Ide však o to uvedomiť si svoje omyly, vyvarovať sa ich, aby z našich detí vyrástli úžasní dospeláci. Veď to je asi najčastejšia obava nás, rodičov: aby sme poskytli svojím deťom čo najlepší štart do života. Presne taký, aký si zaslúžia…
A propos, „ak si uvedomíte, čo je v jednotlivých vývinových fázach dôležité, vyhnete sa najväčším chybám,“ dodáva psychologička a rodinná terapeutka Hedvig Montgomeryová, autorka knihy Čaro rodičovstva. Kniha je výsledkom desaťročí výskumu a praktických skúseností, plná cenných rád a užitočných techník.

Najčastejšie rodičovské chyby

Narodenie až 1 rok

Najdôležitejšie je preukazovať v tomto období dieťaťu blízkosť, trpezlivosť a útechu. Dieťa je od vás absolútne závislé a nedokáže pochopiť, že nemá plakať. Nerozumie, že nie znamená nie. V tomto období je najdôležitejšie ho naučiť, že svet je bezpečný a že ho neopustíte.

So starostlivosťou to netreba preháňať, ale nemali by ste ich nechať plakať a spoliehať sa na to, že sa o seba postarajú. Je vašou úlohou naučiť ich, ako sa upokojiť, ako s vami nadviazať a udržať komunikáciu. Dosiahnete to obyčajnými krokmi ako sú telesný kontakt, kŕmenie, kúpanie a prebaľovanie, pesničky a uspávanie.

1 až 3 roky

Nikdy nezabudnite, že v tomto období nie je vzdor osobný, namierený voči vám, ale je súčasťou vývinu. Keď dieťaťu niečo zakážete a ono vás neposlúchne, neplatí to len u vás. Podobný problém majú takmer všetci rodičia v danom období.
Nie je to vzbura namierená voči vám ani osobná pomsta. Nie je to nič iné, len vývinové obdobie. Preto sa nadýchnite, predstavte si, aké to musí byť úžasné, keď má človiečik konečne vlastnú vôľu, a že napriek tomu potrebuje pomoc a radu.

Výsledky výskumov ukazujú, že najčastejšie dostanú bitku deti do štyroch rokov. V tomto veku sú malé, bezbranné a rodičia si často nevedia poradiť. Ak nechcete podľahnúť nutkaniu zneužiť svoju moc, uvedomte si, že čím menej budete autoritatívni, čím menej budete dieťa nútiť k poslušnosti, tým rýchlejšie z takéhoto egoistického a neslušného správania vyrastie.

3 až 5 rokov

V tomto období doprajte dieťaťu dostatok jedla a spánku. A prosím, nikdy sa nehnevajte na hladné päťročné dieťa!
Dôležitá je aj pravidelnosť. Veľa detí sa ešte večer nedokáže samo upokojiť a trápi ich nedostatok spánku. Je dôležité včas ich uložiť do postele, najlepšie okolo siedmej. Rovnako dôležitá je pravidelná strava.
Reč i fantázia sú už lepšie rozvinuté, takže prichádzajú prvé dobrodružstvá. Neobmedzujte ich, neklaďte im prekážky, ale objavujte nový svet spoločne.

Prečítajte si tiež
Výchova detí. 7 trikov, ako si s nimi poradiť.

6 až 8 rokov

A prichádza tzv. puberta detstva. Prvá puberta, ktorá zloží na lopatky nejedného rodiča. Šesťročné dieťa prechádza neuveriteľnou zmenou, ktorá mu dodá zdanlivo nevyčerpateľnú energiu a rozdúcha v ňom silné city. Zároveň sa stane nestále a roztržité. Začne sa obliekať, uprostred tejto činnosti ho však niečo zaujme, takže pobehuje po byte s natiahnutou jednou nohavicou. Dá sa povedať, že je to čosi ako test puberty…

„V tomto búrlivom období dieťa potrebuje, aby ste chápali, aké to má ťažké, a pomohli mu so všetkým sa vyrovnať,“ radí terapeutka Hedvig Montgomeryová. „Ak budete príliš prísni, bude mať pocit, že to nedokáže, a vzdá sa. V tomto veku nachádza dieťa vlastný štýl myslenia.“
Jedna dobrá rada – v tomto období získava vaše dieťa najsilnejšie predpoklady stať sa optimistom alebo pesimistom. A základom optimizmu je skúsenosť, že je správne niečo mnohokrát vyskúšať, hoci nie vždy príde úspech. Doprajte im preto dostatok pochopenia a povzbudenia. Smejte sa s deťmi a spoločne sa zabávajte.

9 až 12 rokov

Prichádza čoraz väčšia nezávislosť, samostatnosť a „vlastný“ rozum. Vaša dcéra zrazu nechce, aby ste ju odprevadili domov a chce si sama pripraviť jedlo. Váš syn už neznesie mojkanie a na verejnosti ani najmenší náznak bozku.
Skúste prekonať v sebe ten strach a nechajte im viac voľnosti: nech už chodia samé zo školy, nech idú električkou či autobusom. Pošlite dieťa do obchodu, či vybaviť nejakú jednoduchú záležitosť. Dodá im to silu, sebadôveru a dobrú skúsenosť.

Zároveň však buďte bezpečným prístavom, kde sa vždy môže vrátiť, načerpať sily, energiu a nájsť otvorenú náruč. Práve to posilňuje pocit spolupatričnosti. Dieťa v tomto veku potrebuje byť súčasťou silnej rodiny.
Pozor na ostrú kritiku, na ktorú sú deti okolo desiateho roku zvlášť citlivé.

13 až 17 rokov

Uf, dostali ste sa do tohto obdobia? Trháte si vlasy, šaliete a neviete, čo skôr? V každom prípade vydržte! Nedá sa nič robiť, aj puberta prehrmí a vy určite získate zopár šedivých vlasov a možno nejaký ten vred.

V puberte sa mozog úplne preprogramuje a pre dieťa to nie je jednoduché. Je roztržité, neporiadne a viac ako predtým sa bojí, že niečo s ním nie je v poriadku. Tieto silné emócie prejavuje buď vo forme hnevu a výčitiek namierených voči vám alebo ako nechuť, vyčerpanie a bolesti brucha. Agresia smeruje buď von, alebo dnu.
Mladý človek potrebuje dospelého, ktorý sa pokúsi dívať sa na svet jeho očami a vydrží s ním, ak sa mu občas zdá, že zlyháva na celej čiare. V tomto období je najväčšiu chybou prerušiť kontakt a nechať adolescenta samého. Nedopustite sa jej a hľadajte stále cestičky, ako sa dôverne porozprávať. Ak sa vám tínedžer navyše zdôverí, nájde vo vás bútľavú vŕbu, takmer ste vyhrali. Ukážte mu svoju podporu a lásku, aby vstupoval do tretej dekády šťastný, spokojný a s pocitom, že je milovaný.