Nákupná závislosť trápi čoraz viac ľudí

Žijeme v dobe prebytku, kedy máme na dosah všetko, na čo si len spomenieme. A chceme čoraz viac – informácií, jedla, viac vplyvu, vyšší plat, viac čačiek. A samozrejme novšie a krajšie auto, lepší byt či dom. A ešte jeden zákusok a jedny nové šaty, hoci skriňa praská vo švíkoch…
Akoby sme boli naprogramovaní chcieť stále viac. A môže za to náš nenásytný mozog…aj za kompulzívne nakupovanie. Nákupná závislosť naozaj trápi čoraz viac ľudí. Ako sa prejavuje a ako ju rozpoznať? Aké sú riziká a čo robiť?

Nákupná závislosť

Kompulzívne nakupovanie, čiže nákupná závislosť, shopaholizmus alebo tiež oniománia. Je to psychologická porucha, pri ktorej má človek neovládateľné nutkanie nakupovať, aj keď tieto nákupy nie sú potrebné alebo prehnane zaťažujú jeho finančnú situáciu.
Toto správanie sa často spája s pocitmi úzkosti, stresu alebo nízkeho sebahodnotenia, pričom nákup má slúžiť ako dočasné zmiernenie týchto pocitov.

Psychiatri prvý raz postrehli výskyt kompulzívneho nakupovania u bohatých už v 30. rokoch minulého storočia. Lenže človek nemusí byť bohatý, aby podľahol zbytočným nákupom. Historička Jeannette Coopermanová uvádza: „Až v dvadsiatom storočí sa ľudia začali venovať výstrednému hromadeniu náhodných, nie príliš hodnotných vecí.“

Len pre zaujímavosť – štúdia v časopise Frontiers in Psychiatry zistila, že 6 % Američanov trpí poruchou kompulzívneho nakupovania. Podľa niektorých štúdií sú to 2 %, podľa iných až 16 %.

Ako sa shopaholizmus prejavuje?

Michael Easter v knihe Nenásytný mozog krásne rozoberá náš hlad po všetkom, pretože to je k dispozícii, ale zároveň ukazuje, ako nám takáto nenásytnosť ubližuje. Prebytok nás ochudobňuje, ničí, oberá nás o pokoj.
Významný americký psychiater a profesor Univerzity v Iowe Donald W. Black identifikoval rôzne fázy, ktorými prechádzajú kompulzívni nakupujúci.

Čistá slučka nedostatku. Ľudia si najskôr vyhliadnu dobré príležitosti – obchody s častými výpredajmi alebo novým tovarom.
Nasleduje hľadanie: vstupujú do sveta obchodov a nákupných centier alebo internetových nákupných stránok. Títo nakupujúci zvyčajne hľadajú nepredvídateľné výhodné ponuky. Môže to byť obyčajná kabelka, ktorá sa predáva za tridsať namiesto šesťdesiat dolárov. Prípadne luxusná taška zľavnená na obmedzený čas o 40 %, teda na 2 200 dolárov. A tak si ju kúpia – a potom rýchlo začnú hľadať ďalší tovar.

Riziká spojené s nákupnou závislosťou

Black tvrdí, že ľudia s poruchou kompulzívneho nakupovania „opisujú nakupovanie ako silno vzrušujúci zážitok“. Podobne ako pri závislosti, aj tu ide často o naučený mechanizmus zvládania stresujúcej situácie.
„Negatívne emócie“ – napríklad depresia, úzkosť, nuda – „boli najčastejšími dôvodmi nakupovania, zatiaľ čo eufória alebo úľava od negatívnych emócií boli jeho najčastejším dôsledkom,“ vysvetľuje Easter vo svojej knihe.

Jednoducho dostatok lacného tovaru spôsobuje, že táto porucha postihuje ľudí s nízkymi príjmami rovnako ako bohatých. Vysvetlil, že kľúčová je rýchla opakovateľnosť: „Mnohí kompulzívni zákazníci nakupujú vo veľkom.“

Prečítajte si tiež
Ako nakupovať úspornejšie?
A naozaj nakúpite na internete lacnejšie?

Navyše sa takéto nákupy odohrávajú čoraz častejšie, nemajú konkrétny dôvod alebo ho nakupujúci ani nepotrebujú. Následne ich to uvrhne do finančných problémov, ako sú dlhy, prečerpanie účtu alebo neschopnosť platiť bežné výdavky na domácnosť, život ako taký.

Najčastejšie riziká sú finančné, tiež vzťahové (konflikty s partnerom, či blízkymi), znížené sebahodnotenie (pocit viny alebo hanby) a napokon to prináša psychické problémy.

Liečba kompulzívneho nakupovania zahŕňa najčastejšie psychoterapiu (napr. kognitívno-behaviorálnu terapiu), ktorá pomáha identifikovať príčiny a spôsoby, ako kontrolovať svoje impulzy.
Dôležitá je aj podpora blízkych a vytvorenie zdravších mechanizmov zvládania emócií.

Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, kniha Nenásytný mozog,
Frontiers in Psychiatry, Freepik.com