Viete, aký je v súčasnosti najväčší problém rodičovstva?
Obletovanie a prehnaná angažovanosť zabraňujú našim deťom vo vývoji. Práve tak, ako sliepka musí nechať kuriatko zabojovať, aby sa dostalo z vajíčka, rodičia musia nechať svoje deti, aby sa pokúšali chodiť bez toho, aby predišli ich každému prípadnému pádu. Naše vlastné obavy a strach pustošia naše rodičovstvo – aj naše deti. Nechajte im voľnosť a sledujte ako sa časom vysporiadajú aj s väčšími prekážkami!
Nepanikárte!
Rodičia sa pokúšajú odstrániť ostré hrany zo života svojich detí, ale súčasťou života je aj opracovávanie tých rohov. „Keď odstránime všetky nástrahy, deti oberáme o všetky príležitosti vyskúšať si vlastný život,“ upozorňuje Robin Berman, autorka knihy Povolenie k rodičovstvu. „Bolesť je poučná a keď deti okúsia fyzickú bolesť, naučia sa vyhýbať nebezpečenstvu.“
Prehnaná starostlivosť vytvára psychologickú labilitu, a ak sa správate k deťom ako k labilným, zostanú labilné celý svoj život.
„Nesprávajte sa ku mne ako k pierku, ktoré musí byť chránené pred svetom!“
Jackson, desať rokov
Tento malý chlapec má veľkú pravdu. Dajte deťom trocha priestoru. Nepanikárte, keď si rozbijú kolená, či už metaforicky alebo reálne. Pády, presne tak ako rany a modriny pomôžu deťom učiť sa z ich vlastných chýb. Mnoho z našich veľkých legiend malo pôvod práve v porážke.
Doprajte im voľnosť
Pozorovať naše deti, keď bojujú s niečím, čo mi vnímame ako ťažké (a práve vnem tu zohráva kľúčovú úlohu), vie byť náročné. Vedieť, kedy zasiahnuť a kedy zostať v úzadí, je jednou z najťažších úloh rodičovstva. Ale v dnešných dňoch sa ručička váh príliš často vychyľuje do červenej zóny. Namiesto toho, aby sme umožnili deťom robiť chyby, prehrávať a využili to ako jednu z najlepších učebných pomôcok, pristupujeme k citovej bolesti a chybám ako k horúcemu zemiaku. Robíme zlé rozhodnutia.
Našou úlohou nie je predísť detským pádom, ale naučiť ich, že pád je súčasťou procesu, ktorý vedie k úspechu.
„Osoba, ktorá nikdy neurobila chybu, nikdy neskúsila nič nové.“
Albert Einstein
Prehry učia deti vytrvalosti. Vedomie, že sa opäť dokážu postaviť, a to aj napriek prehre a sklamaniu, upevňuje vnútornú odolnosť a buduje ozajstné sebavedomie. Skutočné sebavedomie je o láskyplnom zvládnutí sociálneho i emocionálneho správania.
Treba si uvedomiť, že občas zabúdame na podstatu sebavedomia – tú časť, ktorá sa nás najviac týka! Namiesto toho, aby sme našim deťom umožnili prebojovať si cestu, trváme na podrobnom plánovaní všetkého, len aby náhodou nepocítili ani náznak bolesti. Toto nie je sebavedomie, toto je bláznovstvo!
Prečítajte si aj
Virtuálna závislosť detí. Vyhnite sa jej!
Dokážu to. Verte im!
Dnes často zasahujeme namiesto toho, aby sme sa zhlboka nadýchli a nechali naše deti, aby vyriešili svoje konflikty. Musíme sa uvoľniť a dať deťom priestor, ale v spoločnosti, ktorá nemá zmysel pre toleranciu a vyžaduje perfekcionizmus, je to ťažké. Ľudia v minulosti rozumeli tomu, že detský vývoj má svoje pozitívne i negatívne stránky.
„Najväčšia nádhera života nie je v tom, že nikdy nepadneme,
ale v tom, že sa vždy po páde dokážeme zdvihnúť.“
Nelson Mandela
Dnes prirodzené detstvo spôsobuje obavy a strach.
Preto potrebujeme tak veľa „expertov“. Dnes máme expertov na spánkový režim, expertov na učenie dieťaťa chodiť na nočník, a dokonca aj expertov na cucanie palcov.