Ako vychovať inteligentné dieťa? Tipy, ktoré pomôžu a ktoré škodia

LinkedIn

V prvom rade si na rovinu povedzme – IQ nie je všetko. Dokázal to aj dlhoročný výskum, ktorý uskutočnil Lewis Terman. Samotné vysoké IQ ešte nezaručí, že dieťa bude v živote úspešné. Dôležitá je aj emocionálna inteligencia, osobnostné vlastnosti, ako je vytrvalosť, sebakontrola, zvedavosť, svedomitosť, či odvaha.
Pravdou však je, že deti s vyšším IQ majú väčšiu šancu využiť svoje schopnosti a zručnosti. Neraz sa to deje podvedome a nebadane. Dobré tiež je, ak rodičia poznajú výšku intelektu svojho dieťaťa, pretože tak vedia lepšie reagovať a usmerňovať ho v prípade potreby. Intelekt môže mať dosah na oblasti, ktoré robia náš život šťastným, ako napríklad na zamestnanie alebo zdravie. Preto je vhodné rozvíjať intelekt detí od útleho veku.

 

Ako vychovať inteligentné dieťa?

Nielen gény, ale aj prostredie a vplyv rodičov majú zásadný význam pre rozvoj intelektu dieťaťa. „Usilujeme sa tak zabezpečiť dokonalé prostredie, aby sa plne realizoval vrodený potenciál. Chceme, aby naše deti získali kvalitné vzdelanie, snažíme sa ich už od najranejšieho veku podporovať a nič nezanedbať. Bojíme sa, že bez rôznych malých trikov a urýchľovania rozumového vývinu budú v dnešnom svete zaostávať,” píšu tri odborníčky – Jana Bašnáková, Eva Vavráková a Jana Zemandl – v knihe Psychológia pre milujúcich rodičov.
Ak čítate knihy o výchove detí, táto nesmie chýbať vo vašej knižnici. Tri skúsené psychologičky, vedkyne a mamy píšu o prvom roku života bábätka prakticky a ľudskou rečou, podložené svetovými výskumami.

Ale späť k inteligencii detí.
Autorky sa pozreli na výskumne overené „obyčajné“ veci, ktoré môžu rodičia robiť – alebo, naopak, nerobiť – aby rozvíjali intelekt svojich detí a predišli tomu, že ho nesprávnymi zásahmi ohrozia. Ide pritom o bábätká do jedného roka, kde vieme správne podporovať rozvoj intelektu. Keď sú deti väčšie, pole pôsobnosti rodičov sa rozširuje. Môžete v nich napríklad rozvíjať tvorivosť, sebakontrolu alebo kritické myslenie.

 

Čo pomáha rozvíjať intelekt detí?

1.Dojčenie

„Dojčenie zvyšuje IQ.“
„Na výšku IQ nemá dojčenie žiadny vplyv.“
Ak by ste si do vyhľadávača zadali „dojčenie“ a „IQ“, pravdepodobne by vám vyšli obe možnosti približne narovnako. Prečo je také zložité dopracovať sa k jednoznačnej odpovedi?

Nepoznáme presný mechanizmus, cez ktorý by dojčenie malo ovplyvňovať IQ. Existujú minimálne dve možnosti.
Tou prvou je samotné zloženie mlieka, napríklad niektoré mastné kyseliny v ňom, pričom horúcimi kandidátmi sú polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom, ako DHA a ARA.
Druhou hypotézou, ako by dojčenie mohlo súvisieť s inteligenciou, je rodičovstvo. Konkrétne to, ako sa pri dojčení mama správa k bábätku, nezávisle od zloženia mlieka. Dojčenie sa spája s fyzickou blízkosťou a dotykmi. Matka takto s bábätkom komunikuje, vníma jeho signály a učí sa byť citlivá k jeho potrebám.

Otázkou teda je – má dojčenie súvislosť s rozvojom intelektových schopností?
„Najnovšie súhrnné štúdie sa prikláňajú skôr k možnosti, že má. Ale samo osebe veľmi malý. Ak výskumníci zobrali do úvahy aj výšku maminho IQ, dojčené deti narodené v termíne mali v priemere o približne tri body viac, ako nedojčené deti. U predčasne narodených bábätiek s nízkou pôrodnou hmotnosťou boli priaznivé účinky dojčenia na inteligenciu o niečo výraznejšie, zhruba o päť bodov,” píšu autorky.

Dojčenie samo osebe je však skvelá vec. Má mnoho nepopierateľne pozitívnych účinkov na zdravie, imunitu a prospievanie bábätka.

 

2.Citlivý prístup a bezpečná vzťahová väzba

Viaceré štúdie potvrdili, že deti, ktoré si v ranom detstve vytvoria s rodičmi bezpečnú vzťahovú väzbu, neskôr dosahujú lepšie výsledky v testoch IQ. Tieto výskumy však zisťovali len súvislosť, nevedeli preukázať, či je bezpečná vzťahová väzba skutočne príčinou zvýšeného IQ.
Môže to byť aj naopak – napríklad, že inteligentnejšie deti si ľahšie vytvorili s rodičmi bezpečnú väzbu, pretože dokážu dobre komunikovať a prispôsobiť sa ich požiadavkám. Dnes už máme o niečo jednoznačnejšie dôkazy o tom, že citlivý prístup rodičov, reagovanie na potreby dieťaťa, fyzická blízkosť a neha môžu skutočne viesť k lepším rozumovým schopnostiam.

ako vychovať inteligentné dieťa

 

3.Pohyb a aktívna mama

Už veľa kvalitných štúdií presvedčivo ukázalo, že fyzický pohyb mozgu prospieva. Dospelí a deti, ktorí pravidelne cvičia, sa v experimentoch rýchlejšie rozhodujú, lepšie pracujú s pozornosťou, efektívnejšie plánujú, organizujú a myslia. Dokonca, u starších ľudí sa vďaka cvičeniu spomalí zmenšovanie časti mozgu nazvanej hipokampus, ktoré prirodzene prichádza s vekom. Čo súvisí so zlepšenou pamäťou v porovnaní s menej aktívnymi staršími ľuďmi.

Ako sa to týka bábätiek? „Viacero štúdií potvrdilo spojitosť medzi fyzickou aktivitou mamy v tehotenstve a neskorším priaznivým telesným vývinom bábätka. Dva experimenty sa priamo zamerali na hypotézu, že fyzická aktivita mamy počas tehotenstva pozitívne vplýva na zrenie mozgu, a tým nepriamo aj na rozumové schopnosti bábätiek,” vysvetľujú autorky v knihe Psychológia pre milujúcich rodičov.
Výsledky presvedčivo ukázali, že bábätká žien, ktoré cvičili aspoň trikrát týždenne cvičenia primerane ich aktuálnemu stavu a kondícii (plávanie, beh, rýchla chôdza…), boli po narodení neurologicky zrelšie.

 

Čo škodí rozvoju intelektu?

1.Stres

Psychológia pre milujúcich rodičovPre bábätko v prvom roku je priam nebezpečný toxický stres. Ovplyvňuje štruktúru niektorých častí mozgu a môže spôsobiť, že bude neskôr reagovať na stresujúce situácie neprimerane. Stres počas tehotenstva má podobné účinky. Posledné roky vedci priniesli množstvo dôkazov v prospech niečoho, čo sme všetci dávno tušili – budúce mamy by sa nemali stresovať, pretože stresový hormón kortizol vplýva na vyvíjajúce sa bábätko. Stres a pocity úzkosti v tehotenstve boli spojené s nižšími rozumovými schopnosťami bábätka v prvých rokoch života, horšou pamäťou a pozornosťou.

Ako upozorňujú odborníčky, negatívne účinky stresu môžu byť ešte horšie, ak sa skombinujú so zlou maminou stravou. Konkrétne nedostatkom kľúčových živín, ako sú tuky, bielkoviny, železo, zinok, či cholín. „Ak sa dá, odporúčame počas tehotenstva obmedziť možné zdroje stresu, napríklad zvoľniť tempo v práci. Ak sa nepodarí vyhnúť sa silnému stresu, treba si povedať, že to spolu s bábätkom zvládneme a pripomenúť si, že ani počas histórie to ženy nemali vždy jednoduché,” dodávajú.

 

2.Nevhodná strava a rizikové látky v prostredí

Mamina strava by mala byť v čase tehotenstva aj dojčenia pestrá, s dostatkom vitamínov, minerálov, bielkovín a zdravých tukov.
Podvýživa v prvých rokoch života má veľmi zlé dôsledky pre rozumový vývin – menšie mozgy, menej neurónov a spojení medzi nimi, menej chemických látok, ktoré prenášajú nervové signály.

Ku konkrétnym živinám, ktorých nedostatok je dokázateľne škodlivý, patrí železo. Jeho dostatok pred pôrodom, aj po ňom, pravdepodobne prispieva k obaľovaniu spojení medzi neurónmi ochrannou tukovou vrstvou myelínu, ktorý podstatne zrýchli prenos nervových vzruchov.
Dôležité sú aj látky cholín, kyselina listová, vitamín B12, či zinok. V jednej štúdii vedci odhadli, že ak by sme celosvetovo odstránili nedostatok troch kľúčových mikronutrientov – zinku, železa a jódu – zvýšil by sa svetový priemer IQ o 10 bodov.

Pozor si treba dávať aj na rizikové látky v prostredí, ako je olovo, niektoré pesticídy, ortuť, polychlórované bifenyly. Dôležitú rolu zohrávajú aj zápaly a infekcie, pretože ovplyvňujú, ako telo dokáže využiť kľúčové živiny.

Vedci už roky diskutujú, či má negatívny vplyv na rozvoj rozumových schopností aj fajčenie v tehotenstve. Je však veľmi ťažké dokázať, či sú za horšou prognózou bábätiek, ktorých mamy v tehotenstve fajčia, skutočne len cigarety, alebo niečo iné.

 

3.Depresia mamy pred a po pôrode

Popôrodná depresia je pomerne rozšíreným psychickým ochorením. Mama trávi s dieťaťom väčšinu času a je spravidla tou najdôležitejšou osobou, ktorá vplýva na jeho vývin. Ako sa na bábätku podpíše jej depresia?
Môže spôsobiť, že mama voči nemu prejavuje menej emócií, má menej energie na to, aby sa s ním zhovárala, hrala a tým ho stimulovala. To je pravdepodobne dôvod, prečo deti depresívnych mám niekedy vývinovo zaostávajú. Výrazne negatívny vplyv majú najmä dlhodobejšie depresie. So spomaleným rozumovým vývinom sa spája depresia mamy pred aj po narodení bábätka.

Výchova detíPrečítajte si tiež
Výchova detí a pravidlá, ktoré používajú známe mamičky.

 

4.Alkohol

Niektoré bábätká, ktorých mamy pili alkohol v tehotenstve, sa rodia s typickými fyziologickými znakmi, ako je menšia pôrodná dĺžka a hmotnosť, zmenšená hlavička. Neskôr si môžeme všimnúť špecifický tvar očí či úzku hornú peru, zhoršenú koordináciu a inteligenciu, alebo poruchy správania.
Celý súbor týchto príznakov sa volá FASD, spektrum porúch plodu spôsobených alkoholom. Prejavuje sa zväčša na deťoch mám, ktoré pijú pravidelne, alebo ktoré pijú veľa.

Čo však občasný pohárik, či pivko v tehotenstve?
„Odpoveď, ktorú veda zatiaľ vie poskytnúť, je, že nevieme povedať, koľko je bezpečná dávka alkoholu pre dieťa. Ale vieme, že alkohol bábätkám prenatálne, ani po narodení – ak sa dostane do materského mlieka – neprospieva,” píšu autorky v knihe Psychológia pre milujúcich rodičov.

 

5.Extrémne zanedbávajúce prostredie

Vedci už urobili množstvo testov, pri ktorých skúmali mozgy detí v extrémne zanedbávajúcom prostredí. Vďaka tomu vieme, čo sa stane, ak dieťa vyrastá v extrémne málo podnetnom prostredí. IQ detí, ktoré vyrastali v inštitúciách, bolo oveľa nižšie než IQ ich vrstovníkov v rodinách. Deťom adoptovaným pred dovŕšením druhého roku života sa síce v náhradných rodinách zvýšilo, ale ešte aj vo veku osem rokov mali podstatne nižšie skóre ako priemer.

O knihe Psychológia pre milujúcich rodičov
Psychológia pre milujúcich rodičovNájdete v nej množstvo praktických tém, ktoré riešia mamičky hneď po narodení bábätka.
  • Nechať dieťa plakať, alebo ho brať hneď do náručia?
  • Koľko a ako bábätko stimulovať?
  • Čo robiť, aby dobre spalo?
  • Čo prežíva bábo a čo ho stresuje?
  • Čo je najdôležitejšie v prvom roku pre to, aby sme dieťatku postavili základy pre šťastný život?

Otázky rozoberajú tri odborníčky – Jana Bašnáková, Eva Vavráková a Jana Zemandl. Prakticky, konkrétne. Dávajú tipy, ako reagovať, čo robiť a ktoré kroky sú najlepšie, aby bolo vaše dieťa naozaj v pohode.

Kniha sa zapáčila aj Kristíne Tormovej, ktorá sama vydala niekoľko úspešných knižiek o výchove a deťoch. „Konečne knižka, ktorá normálne vysvetľuje všetky šváry a neistoty rodičovstva počas prvého roka života človiečika. Konečne niečo, s čím naplno súhlasím, konečne jasne vysvetlené, že keď bábätko plače, nie je to preto, že vás manipuluje, že dieťa nemáte stále nosiť, lebo si na to “zvykne” a tým ho rozmaznáte.”

Poznámka na záver

Pre vaše bábätko nie je rozhodujúce, koľko má hračiek a v akom modernom byte bývate. Pre jeho rozumový a emočný vývin je ideálna milujúca rodina, prízvukujú autorky tejto užitočnej knihy. Aj v tej najchudobnejšej domácnosti sa dá nájsť dostatok predmetov, ktoré bude bábätko so záujmom skúmať – varešky, loptičky, šatky, darované staršie hračky… Dôležité je, že má niekoho, kto bude mať snahu, záujem a citlivosť každodenne sa mu s láskou a empatiou venovať.


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Milan

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.