Už na prvých stranách vás pohltí nezvyčajná atmosféra konca 19.storočia, kedy sa ocitáme u malej Esme, v Skriptóriu. Hoci to znie honosne, bola to len chatrč na dvore jedného domu v Oxforde. No žilo to tam slovami, ktoré dobrovoľníci posielali z celého sveta a pár ľudí ich tam triedilo a ukladalo. Tak sa rodil anglický jazyk a Oxfordský slovník.
Magické miesto, kde trávila Esme hodina a hodiny, pretože slová ju fascinovali. Občas nejaké slovo skĺzlo z triediaceho stola a ona ho chcela zachrániť. Aby sa nestratilo. Ale ako jej vravel otec, niektoré slová nedávajú zmysel, nepoužíva ich dosť ľudí a nie sú dostatočne dôležité. Preto ich jednoducho vyhodia…
„Ale ak ich nedáte do slovníka, môže sa na ne zabudnúť.“
Otec naklonil hlavu na bok a hľadel na mňa, akoby som povedala niečo dôležité. „Áno, môžu.“
Slovník stratených slov
Esme trávi detstvo v Skriptóriu, záhradnom domčeku v Oxforde, kde jej otec a tím zanietených lexikografov zbierajú slová pre prvý Oxfordský slovník anglického jazyka.
Počas dospievania si uvedomí, že niektoré slová a ich významy, hlavne tie týkajúce sa žien a skúseností obyčajných ľudí, sú podľa lexikografov menej dôležité ako iné, a preto ich do Oxfordského slovníka anglického jazyka nezaznamenajú. Esme sa tak dáva do vyhľadávania slov pre svoj vlastný slovník: Slovník stratených slov. Aby sa jej to podarilo, musí opustiť bezpečný svet univerzity a vydať sa za bežnými ľuďmi, ktorí jej chýbajúce slovíčka doplnia. Príbeh sa začína na konci viktoriánskej éry, pokračuje snahami hnutia sufražetiek o volebné právo žien až k prvej svetovej vojne.
Kľakla som si na zem, aby som zavrela kufor. Prstami som prešla po slovách – kostrbatých, neuhladených, ale trvalých. Slovník stratených slov.
Narodila sa do sveta slov
Slovník stratených slov je originálny príbeh, navyše skvele napísaný, citlivý a mierne provokatívny. Príbeh o dobrodružstve slov, ktoré nás vedia nielen opísať, reprodukovať naše emócie, postoje, ale niekedy nás doslova definujú. Príbeh o dôležitosti žien, ktoré boli neraz vytláčané na okraj spoločnosti, zaznávané a akoby sa zabúdalo na ich prínos v histórii.
Je to príbeh o magickej a úžasnej sile slov, vďaka ktorým môžu ženy zažiariť, pretože si to zaslúžia. Slová by totiž nemali byť iné pre mužom a iné pre ženy. Nemali by sa odlišovať…
To všetko na pozadí pútavých historických kulís s nádherne vykreslenými postavami, ktoré si vás získajú.
Niektoré slová sú dôležitejšie ako iné – to ma naučilo detstvo v Skriptóriu. Trvalo mi však dlho, kým som pochopila prečo.
Stratené a zabudnuté slová…
Je to jedinečný príbeh o dôležitosti slov a ich záchrane. Napríklad v roku 1901 sa zistilo, že v slovníku chýba slovo bondmaid. Otrokyňa, nevoľníčka, v tomto preklade bezprávna – to bolo prvé slovo, ktoré Esme videla „spadnúť“ z triediaceho stola, zdvihla ho a skryla. Inak by sa navždy stratilo…
Prvá verzia Oxfordského slovníka bola naozaj viac „mužskou“ záležitosťou, orientovaná na mužov a mierne zabúdajúca na ženy.
„Asi jednou z najdôležitejších postáv tohto príbehu je Edith Thompsonová. On a jej sestra boli veľmi zanietené a vážené dobrovoľníčky,“ vysvetľuje Pip Williamsová, autorka príbehu Slovník stratených slov. „Edith bola súčasťou slovníka od vydania prvého slova až po posledné. Zomrela v roku 1929, len rok po dokončení slovníka. Bližšie som ju spoznala vďaka materiálom, ktoré sa zachovali v archívoch Oxfordského slovníka anglického jazyka. Bol to neuveriteľný pocit – čítať si poznámku napísanú jej rukou a pripnutú na obťahu. Jej pôvodné listy doktorovi Murrayovi odhaľujú inteligenciu, zmysel pre humor aj iróniu. Keď chcela nejaké slovo lepšie vysvetliť, mala vo zvyku dokresliť k nemu obrázok.“
Edit, v príbehu teta Ditte, ako ju nazývala Esme. „Veľmi vzdelaná dáma a my máme šťastie, že práca na slovníku je jej hobby. Ešte neprešiel týždeň, aby nám Ditte neposlala list so slovom alebo kópiu do ďalšej časti.“
Foto: LepšíDeň.sk, Motýľ, pipwilliams.com.au