Aj vy si občas pozriete smutný film, alebo prečítate smutnú knihu…a doslova vás to baví? Máte pocit akoby ste potrebovali presne to. Trošku smutnej nálady, smutné scény, ktoré vás rozcitlivejú, možno vypadne aj nejaká tá slza a vy sa paradoxne potom cítite lepšie. U mnohých to funguje aj pri smutnej, melancholickej hudbe.
Je to v poriadku.
Zažívať smutné emócie je dokonca prospešné a liečivé.
Sila melanchólie
Tvrdí to Susan Cain, ktorá sa zaoberá témami hanblivosti, introverzie, jej prednášky na TEDe sledujú milióny ľudí a LinkedIn ju označil za šiestu top influencerku na svete. Vo svojej knihe Sila melanchólie sa venuje presne tým pocitom, ktoré mávame….a niekedy si vyčítame, že upadáme do melanchólie, smútku a clivosti. Slávna Oprah Winfrey povedala, že „táto kniha má moc zmeniť spôsob, akým vidíte svoj život a svet.“
Susan tvrdí, že „ak vás upokojuje daždivý deň, čerpáte inšpiráciu zo samoty a intenzívne reagujete na krásu v umení či v prírode, nie ste sami. Sladkobôľny pocit mali v sebe filozofovia, básnici, vedci, skladatelia či maliari a asi ho máte aj vy.“
Podľa nej je v poriadku a prospešné zažívať smutné emócie. Bez smútku tlmíme plnosť našej radosti. Melancholický a nostalgický pohľad na život pomáha našej kreativite a spája nás s inými ľuďmi. Uvedomili si to aj v Pixare, a tak Smútok obsadili do hlavnej úlohy v úspešnom animovanom filme V hlave.
Smutné filmy, hudba, knihy…
Aristoteles sa pred dvetisíc rokmi zamýšľal nad tým, prečo sú veľkí básnici, filozofovia, umelci a politici často melancholici. Susan Cain skúmala pocity smútku, melanchólie a ako to ona nazýva „sladkobôľu“ veľmi dlho a dospela k tomu, že vlastne ide o sklon prežívať stavy túžby, zármutku a súženia, naliehavé vedomie plynutia času a zvláštnu prenikavú radosť z krásy tohto sveta.
Sladkybôľ a melanchólia majú v sebe akúsi tajomnú vlastnosť, niečo zásadné. Mal ju Platón, mal ju Džalál ad-Dín Rúmí, mal ju Charles Darwin, Abraham Lincoln, Maya Angelou, Nina Simone… Leonard Cohen.
Za posledných niekoľko desaťročí sa pieseň Hallelujah od Leonarda Cohena, balada tejto duchovnej túžby, stala základnou súčasťou televíznych talentových šou. Divákom však stále tečú po tvári slzy radosti, keď súťažiaci predvádzajú túto pieseň už po tisíci raz. Nezáleží na tom, či sa považujeme za laikov, alebo veriacich, v určitom hlbšom zmysle všetci chceme ísť do neba.
Prijmite smútok a využite ho
Susan Cain skúmala, analyzovala, zisťovala a pýtala sa. Dospela k tomu, že sladkybôľ, smútok, melanchólia sú tichou silou, spôsobom bytia, príbehmi opradená tradícia, ktorá je zúfalo prehliadaná, no zároveň plná ľudského potenciálu.
Sladkobôľ nám predovšetkým ukazuje, ako reagovať na bolesť tak, že si uvedomíme jej existenciu a následne sa pokúsime premeniť ju na umenie, rovnako ako to robia hudobníci. Alebo na niečo liečivé či inovatívne, alebo čokoľvek iné, čo posilňuje našu dušu.
„Občasný vnútorný smútok a melanchólia sú skrytou silou, ktorá stojí za našou snahou dosiahnuť nemožné, za majstrovskými dielami a milostnými príbehmi. Práve kvôli svojim túžbam hráme mesačné sonáty a staviame rakety na Mars. A kvôli nim Romeo miloval Júliu a Shakespeare napísal ich príbeh, ktorý stále hráme aj o niekoľko storočí neskôr,“ myslí si Susan Cain a krásne to dokazuje príbehmi v knihe Sila melanchólie.
Prečítajte si tiež
Slzy liečia. Dá sa zbaviť niektorých ochorení z nevyplakaných sĺz?
Foto: Grada, LepšíDeň.sk
