Profesor Ivan Hričovský: "Dôležité sú pre mňa tri vlastnosti."

Jeho meno pozná každý, kto má záhradku a zaujíma sa o to, čo v nej pestovať a ako. Profesor Ivan Hričovský radí už dlhé roky všetkým záhradkárom a milovníkom práce s pôdou. Robí to nesmierne rád, neúnavne a fundovane.
Na čo by ste nemali zabudnúť teraz na konci októbra, ak máte záhradku a pestujete v nej ovocie, či zeleninu? Dokedy bude profesor Hričovský radiť záhradkárom? A čo jeho formovalo na ceste k záhradníčeniu a radám, ktoré rozdáva plným priehrštím?

Prečítajte si prvú časť rozsiahleho rozhovoru s profesorom Ivanom Hričovským, ktorý poskytol pre portál LepšíDeň.sk – Tipy pre radosť a pohodu. O pár dní vám prinesieme druhú časť rozhovoru aj s veľkou súťažou!

Profesor Ivan Hričovský

LepšíDeň.sk: Pán profesor, pozná vás vari každý, kto má záhradku a zaujíma sa o pestovanie, sadenie, strihanie, rezanie… Radíte ľuďom už dlhé roky, čo je obdivuhodné – neunavuje vás to však už niekedy? Nemáte chuť povedať si – už stačilo, končím?
Ivan Hričovský: Pokiaľ budem živý a zdravý, budem robiť osvetu. Pravdu povediac – keď prídem medzi ľudí, do vydavateľstva, „k svojim“, tak som nesmierne rád, že ma prijímate tiež ako svojho.
Viete, po absolvovaní Brnenskej univerzity som pracoval 9 rokov vo výrobe na Liptove a potom 12 rokov vo výskume v Bojniciach. A napokon vyše 20 rokov na univerzite v Nitre, kde som spoluzakladateľom Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva.
Takže chcem, aby popri mne vyrastali aj ďalší mladí, ktorí majú srdce bijúce pre záhradku a vôľu starať sa o ňu.
Pri každej profesii by sme totiž mali mať tri vlastnosti: vedieť to, čo robím; chcieť to, čo robím a mať ľudské srdce. Ja všetky tieto tri vlastnosti v sebe spájam, preto to robím tak rád a odovzdávam skúsenosti druhým ľuďom.

230 plnofarebných stranách odpovie na bežné problémy záhradkárov počas celého roka.

LepšíDeň.sk: Radíte v rádiu, televízii, na Facebooku…zvyknú vás zastavovať aj ľudia osobne a pýtať si radu?
Ivan Hričovský: Áno, veľmi často a najmä na veľkých akciách ako je Agrokomplex Nitra, Jahrada Trenčín, alebo Vinum Laugaricio tiež v Trenčíne. Často ma zastavujú na konferenciách a výstavách organizovaných Slovenským zväzom záhradkárov.
Ako viete, na Slovensku máme 70.000 záhradkárov a 76.000 hektárov pôdy, takže nám nie je jedno, ako tie záhradky vyzerajú. Mojou úlohou je robiť osvetu, ale pritom neuraziť, nezosmiešniť človeka, ale dať mu užitočnú radu.
Napokon, tak je to aj v najnovšej knižke Osvedčené rady do záhrady, kde možno nájsť 265 otázok a užitočných odpovedí.

LepšíDeň.sk: Vždy vlastne viete odpovedať na všetko…ste ako chodiaca encyklopédia:)
Ivan Hričovský: Nepovedal by som, že dokážem odpovedať úplne na všetko (úsmev), ale vo svojom odbore pôsobím dlhé roky. Prešiel som výskumom, výrobou aj pedagogikou. Čiže to, čo radím bežným ľuďom i priateľom, nie sú veci naštudované z kníh a časopisov, ale naozaj prežité skúsenosti. A veľakrát v tvrdých podmienkach.
Spomínam si na jednu akciu v Pustých Uľanoch, kde v diskusii vystúpila jedna pani. Bolo tam asi sto ľudí a ona povedala: „My si vážime nielen to, že nám tak dobre radíte, ale aj to, že nám neprikazujete. Vy nás prosíte, aby sme tak robili a to je správne.“
Áno, tak robím. Prosím ľudí v rozhlase, televízii, vo Farmárskej revue…

LepšíDeň.sk: Napísali ste už množstvo kníh, ktoré sú mimoriadne populárne. Naposledy vám vyšla kniha Osvedčené rady do záhrady – čím je iná oproti predchádzajúcim? Niekto môže totiž skepticky podotknúť – určite nič nové, všetko tu už bolo povedané…
Ivan Hričovský: Máte pravdu, tých kníh je už okolo 53, viaceré spracované aj v spolupráci so zahraničnými autormi.
Pri najnovšej knižke Osvedčené rady do záhrady bol mojím spolupracovníkom Boris Horák, môj výborný priateľ a riaditeľ vydavateľstva Plat4M Books. Oproti predchádzajúcim knihám je táto vzácna tým, že sú tam nielen moje a jeho rady, ale aj odporúčania špecialistov zo zeleninárstva, kvetinárstva a okrasných drevín, z vinohradníctva atď. Veľký dôraz kladieme na biologickú ochranu, čiže nechceme do záhrad prílišnú chemizáciu, ale len takú múdru, uvážlivú.
Je to teda kolektívne dielo, vynikajúca kniha, ktorá vám pomôže slovom aj fotkami na ďalšie 3-4 roky, ako sa treba správať v záhradke.

Osvedčené rady do záhrady Ivan Hričovský

Ako na ovocný strom na stene? Poradí kniha.

LepšíDeň.sk: Je tu koniec októbra – na čo by mali v tomto období záhradkári predovšetkým myslieť? Na čo nezabudnúť? O čo sa postarať?
Ivan Hričovský: Toto je veľmi dobrá a závažná otázka. Po 15.októbri sa začala veľká etapa výsadby ovocných stromčekov a kríkov. O tomto období hovorím na mnohých akciách, lebo je to dôležité.
Oplatí sa vysádzať jablone, hrušky a slivky. Teplomilnejšie druhy ako marhule, broskyne, ale aj oriešky či čerešne saďte radšej na jar. Všetko je však otázka času – ak by ste sa predsa len rozhodli sadiť všetko teraz na jeseň, treba len nakopcovať stromčeky do výšky 30 cm okolo kmienika, korienky nezamrznú a výsledky budú dobré.
Dôležité je tiež nezabúdať na výživu. Ak ste nepoužili biologickú výživu, čiže kompost alebo hnoj, odporúčam to každý tretí-štvrtý rok urobiť. Koncom novembra urobte hnojenie draselnými a fosforečnými hnojivami.
Nezabudnite, že kmene, kde stará kôra borka praská, treba očistiť kartáčom a natrieť vápenným mliekom (pomer 1,5 kg haseného vápna na 10 litrov vody). Kartáčom treba nabieliť kmene aj konáre do výšky troch metrov.
Často tiež mávneme rukou nad jednou záležitosťou: keď máte stromčeky na slabo rastúcich podpníkoch, napríklad M9 alebo stredne silných MM106, treba okolo kmeňov okopať aspoň do okruhu 50 cm a prihnojiť. To pomôže.
Ak nemáte trávnik a máte len oráčinu, mali by ste odburiniť pôdu najmä od pýru plazivého, pekne ju pokypriť a podľa počasia zaliať vodou. Teraz sa však zdá, že tej vodičky máme dosť.
No a ešte niečo, vážení priatelia. Kučeravosť broskýň je veľmi nebezpečná, takže koncom novembra po opade lístia robíme postrek Kuprikolom.

LepšíDeň.sk: A propos, pochádzate z Horného Hričova, preto ste Hričovský – ako však začala tá vaša cesta k záhradkárstvu? Čím ste si prešli, čo vás formovalo?
Ivan Hričovský: Môj otec i matka mali pôdu, kravičky, koníkov a mali sme veľkú záhradu. Tam som v podstate vyrastal, otec ma k tomu viedol, spoznával som odrody…mali sme napríklad veľa krásnych a starých odrôd jabloní, hrušiek, ktoré dnes už postupne zanikajú. Už ako chlapec vo štvrtej triede ľudovej školy som mal šesť rodín včiel, bol som včelárom a tam sa uplatnilo aj moje životné krédo. Študoval som v Žiline, v Brne i Ledniciach na Morave.
Formovali ma však najmä rodičia, moji bratia a sestra, a tiež priatelia.
Mladí ľudia by mali prijímať rady starších ľudí, učiť sa od nich, to je na nezaplatenie.

O pár dní nájdete na LepšíDeň.sk druhú časť rozhovoru s profesorom Ivanom Hričovským – aj s veľkou súťažou! Nenechajte si ju ujsť, pridajte sa k nám na Facebooku a určite sa o tom dozviete včas.
Príjemné záhradkárčenie a užite si dušičkový víkend.
LepšíDeň.sk