Rakovina a stres. Môže byť výrazný psychický stres spúšťačom?

LinkedIn

Určite ste už počuli o tom, že psychický stres môže naštartovať rôzne zdravotné problémy, dokonca spustiť závažnejšie ochorenia. Napríklad zvyšuje riziko nástupu roztrúsenej sklerózy. Nie je to nič nové, opísal to už v roku 1868 francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot.
Zaujímavou otázkou je, či môže rakovinu „odštartovať“ v našom tele výrazný stres, prípadne nejaké vážne životné udalosti.  „Extrémne potláčanie hnevu patrí k najbežnejšej typickej črte pacientov s rakovinou prsníka,“ tvrdí lekár Gábor Maté,  jeden z najuznávanejších svetových mysliteľov o psychológii závislosti. V slovenčine mu vyšla kniha o tom, ako si skrytý stres vyberá svoju daň Keď telo povie nie.

Výsledky výskumov už celé desaťročia ukazujú, že ženám hrozí zvýšené riziko rakoviny prsníka, ak v detstve prežívali emočné odlúčenie od rodičov, alebo bolo ich dospievanie inak narušené. Podobný vplyv majú tendencie k potláčaniu emócií, najmä hnevu, nedostatok blízkych sociálnych kontaktov v dospelosti a altruistické, nutkavé opatrovateľské sklony.
Platí to tak aj pri ďalších druhoch rakoviny? Čo hovoria výskumy a odborníci? A naozaj naše povahové črty a typ osobnosti tak významne vplývajú na prípadné rozvinutie závažných ochorení?

behaniePrečítajte si tiež
Ako behanie zabíja rakovinové bunky a lieči nás?

 

Osobnosti náchylnejšie na vznik rakoviny

Vedeli ste o tom, že v súvislosti s melanómami ako typom rakoviny vzniklo označenie osobnosti, ktorému odborníci hovoria „typ C“ (z angl. cancer, t. j. rakovina)? Tento typ vykazuje kombináciu povahových vlastností a čŕt, ktoré sa vo zvýšenej miere vyskytujú u ľudí, u ktorých prepukne rakovina.

Jedinci s povahou typu A (z angl. angry/aggressive – nahnevaný/agresívny) sú náchylní skôr k srdcovým ochoreniam.

Typ B (z angl. balanced – vyvážený) predstavuje osoby s vyváženými reakciami, schopné umierneného, ale napriek tomu vedome prežívaného a úprimného vyjadrovania emócií bez zbytočných nekontrolovateľných výlevov.

Ľudia s osobnosťou typu C sú opisovaní ako „extrémne ústretoví, trpezliví, pasívni, neasertívni a odovzdaní. Niektorí ľudia s týmto typom osobnosti sa môžu javiť ako typ B, pretože sa môžu správať pohodovo a príjemne.

No osoby, ktoré do skupiny typu B patria naozaj, dokážu bez problémov vyjadrovať hnev, strach, smútok i ďalšie nepríjemné emócie, ľudia s osobnosťou typu C dané emócie a prejavy potláčajú a snažia sa zachovať si masku neochvejnej sily a veselosti.“

 

Osobnostné črty a riziko ochorení

stres a rakovina„Hoci nemôžeme vyhlásiť, že nejaký typ osobnosti spôsobuje rakovinu, je isté, že určité osobnostné črty zvyšujú riziko rakoviny, pretože vedú k vyššej fyziologickej stresovej záťaži,“ tvrdí Gábor Maté vo svojej knihe Keď telo povie nie.
„Potláčanie emócií, neschopnosť hovoriť nie a neuvedomovanie si vlastného hnevu sa podieľajú na tom, že podobne správajúci sa človek sa oveľa častejšie dostane do situácií, keď nemôže vyjadriť svoje emócie. Nemôže zabezpečiť napĺňanie svojich potrieb, druhí ho ignorujú pre jeho nepriebojnosť alebo zneužívajú pre jeho láskavosť.“

Takéto situácie vyvolávajú stres, či už ho daný človek vníma, alebo nie. Ak sa opakujú často a trvajú dlhší čas, môžu potenciálne narušiť homeostázu tela a imunitný systém.

Nie osobnosť konkrétneho človeka ako taká, ale práve tento stres narúša fyziologickú rovnováhu a obranné mechanizmy a znižuje odolnosť organizmu, ktorý sa stáva náchylným voči chorobám. Spomínaným prepojením medzi osobnostnými črtami a chorobami je práve fyziologický stres.

Niektoré z týchto čŕt – najmä spôsob, akým sa vyrovnávame s určitými emóciami a situáciami – zvyšujú riziko nástupu chorôb tým, že vedú k zvýšenému chronickému stresu. Všetci títo ľudia majú jednu spoločnú črtu – zníženú schopnosť emočnej komunikácie. Ak sa ľudia nenaučia efektívne prejavovať svoje pocity, dochádza k premene emočných zážitkov na potenciálne škodlivé biologické procesy. Toto učenie sa prebieha – alebo neprebieha – už v detstve.

 

Neduste v sebe emócie

Pred niekoľkými desaťročiami vyhlásil britský hrudný chirurg David Kissen, že pacienti trpiaci rakovinou pľúc majú vo všeobecnosti tendenciu „dusiť v sebe“ emócie (zdroj). Doktor Kissen potvrdil svoju domnienku z klinickej praxe viacerými odbornými štúdiami, ktoré dokazovali, že pacienti s rakovinou pľúc majú „v porovnaní s pacientmi bez malígnych pľúcnych chorôb a v porovnaní s kontrolnou skupinou zdravých zlé a obmedzené mechanizmy prejavovania emócií.“
Kissen odhalil, že riziko nástupu rakoviny pľúc bolo päťkrát vyššie u mužov, ktorí nemali schopnosť efektívne prejavovať emócie.

kurkuma proti rakovine a zápalomPrečítajte si tiež
Kurkuma proti zápalom, pre fajčiarov aj proti rakovine.

Článok v odbornom lekárskom časopise British Medical Journal uverejnil správu o päťročnej štúdii, ktorá skúmala viac ako dvesto žien s cieľom zistiť, či je možné opätovný výskyt rakoviny prisúdiť vážnym udalostiam v živote. Môže ísť o stratu blízkeho, vyhadzov z práce ap.

U väčšiny pacientiek s rakovinou prsníka sú stresy skryté a chronické. Vychádzajú zo zážitkov z detstva, v detstve naučeného emočného naprogramovania a nevedomých psychických štýlov zvládania stresových situácií. Počas života sa tieto stresy nahromadia a spôsobia zvýšenú náchylnosť na vznik rakoviny…

Kto je Gábor Maté?
Keď telo povie nie Gabor MatéDoktor Maté je bývalý lekársky redaktor časopisu Globe and Mail. Spája vedecký výskum, anamnézy pacientov a svoje vlastné skúsenosti, aby predstavil širokú perspektívu, ktorá pomáha ľuďom pochopiť a prevziať zodpovednosť za vlastné uzdravenie a uzdravenie ľudí okolo nich. Viedol súkromnú prax ako rodinný lekár, pôsobil na oddelení paliatívnej starostlivosti a ako terénny pracovník pracoval so závislými v štvrti Downtown Eastside vo Vancouveri.
V slovenčine mu vyšla vo vydavateľstve Noxi kniha Keď telo povie nie.

 

Zdroj: Pubmed.gov, kniha Keď telo povie nie, Noxi


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author