November v prírodnej záhrade. Blíži sa zimný spánok

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Hmla, sychravo, dlhé noci a krátke dni – aj to patrí k prírode. Najmä k tej jesennej, novembrovej.
Všetko sa nastavuje na zimný spánok. Aj my sme ospalí, cítime menej energie. A stromy, medvede, ježkovia už väčšinou spia.
Človek sa už mnoho generácií nemôže riadiť svojimi prirodzenými biorytmami.  Pracovná doba bez ohľadu na ročné obdobie a naše biologické hodiny, letný a zimný čas… a do toho nás už od skorej jesene naháňajú reklamy s blížiacimi sa vianočnými nákupmi.
Stresy sa stupňujú a naša imunita klesá.  Najvyšší čas ísť sa prejsť do lesa – hoci aj sychravého, alebo do záhrady.  Najlepšie prírodnej a liečivej 🙂
Príroda a les sa nestresujú z toho, že sa zozimieva a ukladajú sa spať.  Tešia sa, že si oddýchnu a načerpajú nové sily. Aby na jar mohli vyrašiť a vypučať v novej sile.  Ako každý rok. Príroda oddychuje, stromy a zvieratá sa ukladajú na spánok.  S listovou mäkkou prikrývkou.

 

November v prírodnej záhrade

V novembri je väčšina úrody dávno pozbieraná.  Určite sa nájdu s ohľadom na aktuálne počasie poslední oneskorení otužilci v  podobe posledných jahôd, malín, ale je to skôr taká výnimka, ako pravidlo.
Už druhý rok nás prekvapili novembrové figy.  Boli síce menšie a menej sladké ako tie „letné“, ale boli.
Tento rok sme mali niekoľko premiér.  Naše mini kivi nás obdarovali prvou úrodou sladučkých plodov.  Všimla som si, až keď opadali listy, že vtáčiky si na pergole pod kivi rastlinou postavili hniezdo.

Tiež som začiatkom mesiaca pozbierala našu prvú úrodu liečivých goji.  Mali sme „až“ tri plody 🙂
Aby som nezabudla na zdravé, plné vitamínov, plody, teda liečivé šípky divej ruže. Šípovej. Najlepšie sa oberajú, keď prešli prvým mrazom.  Sú potom mäkšie.  Ja ich suším na šípkový čaj proti prechladnutiu.
V novembri oberám aj dávno vekmi zabudnuté plody mišpule nemeckej.  Po prvom premrznutí chutia ako detská výživa, akurát ju nemusíme nijako pripravovať.  Mišpuľa nám ju sama navarí.

Pozrite si VIDEO
Prírodná záhrada v novembri:

 

V novembri jedlé záhony už dávno spia, s výnimkou odolných zimevzdorných kapustovín, ako napríklad ružičkový kel, ktorý môžeme oberať celú zimu.  Aj keď mrzne, akurát kelové ružičky pod vplyvom nízkej teploty zostanú vďaka rozkladu zložených cukrov sladké.  Ale na dobrú kelovú polievku z čerstvej zeleniny stále dobré.
Tak isto môžeme ešte oberať mangold, listový celer, petržlenovú vňať, posledné kaleráby.  Na záhonoch budú zimovať aj odolné topinambury.

Je čas stiahnuť sa pomaly zo záhrady do domu. Máme viac času venovať sa plánom a prípravám na ďalšiu sezónu. A tiež kuchteniu rôznych dobrôt, napríklad si máme čas pripraviť výborný domáci syr, alebo môžeme začať vypekať zásoby na vianočné prejedanie sa :-).

mišpula

Mišpula. Chutné ovocie proti vírusom, hnačke aj proti cukrovke.

 

šípky

Najvyšší čas na zber šípok – kliknite si na obrázok a zistite viac o zbere, sušení a spracovaní šípok.

Aj keď je vonku už zima, stále si vieme dopestovať prísun zeleninovej vňate z pohodlia vykúreného obydlia.  Cibuľky, pažítka, cvikla, petržlen, zeler, mrkva.  Prečo nie? Listy sa dajú oberať priebežne a máme alternatívny zdroj vitamínov.

 

Listy v záhrade

V novembri si do záhrady obliekam teplé veci.
Aj keď sa hýbem, pretože zhrabávam popadané listy zo stromov.  Robím to však tak, ako to robí s listami samotný les.  Popadané listy pohrabem na kopu okolo kmeňov jednotlivých stromov. Urobím našim stromom takú listovú záhradnú perinu. Listy sa cez zimu rozložia, pôdu pekne pohnoja a pomôžu vytvárať životodarný humus. Na jar z veľkej periny zostane už iba malá deka, cez ktorú rastlinky krásne prerastú. A navyše netreba hnojiť žiadnymi externými zdrojmi.  Veď ako to robí les? Nechá popadané lístie rozložiť a má zároveň „jarné raňajky“.

opadané lístie

Opadané lístie môžete dať odviezť vo vreciach, ale určite svojej záhradke urobíte lepšie, keď ho nahrabete pod stromy alebo dáte časť do kompostu.

Ježko a zimný spánok

Keďže máme v záhrade ježkov, tak som im z napadaných listov a narezaných konárov urobila na viacerých miestach v záhrade zimné spánkové stanovištia. Aby sa mali kde na zimu zakutrať.
Koncom novembra sa oteplilo a tak začali milí ježkovia snoriť niečo dobré pod nos a zúbky.  Aj tie lesné.
A tak sme na prechádzke lesom pred niekoľkými dňami s našou fenkou našli malého ježka schúleného do klbka.  Vyšiel si niečo dobré pohľadať. Milého malého ježka som musela zobrať do našej záhrady na vykŕmenie, pretože mu chýbali lepšie tukové zásoby na bezpečné prezimovanie.
Bol – ako sa hovorí – na hrane, takže dostal bývanie v ježacom hoteli, ktorý máme v našej záhrade. Ubytovanie som pre istotu ohradila, aby ježka nikto nevyrušoval pri naberaní hmotnosti, energie a síl. Sama som bola prekvapená jeho neuveriteľným apetítom. Zjedol viac, ako naša veľká mačka 🙂 Zobral to vážne.  Keď vykŕmiť, tak vykŕmiť.

ježko zimný spánok

Ježko sa ukladá na zimný spánok v novembri a hibernuje až do apríla.

Čo robiť, keď nájdete ježka?

Začiatkom zimy a navyše cez deň môžete v lese stretnúť cupitajúceho ježka.
Čo robiť?
Ježko je nočné zvieratko. Ak lozí cez deň, je väčšinou veľmi hladný, zranený alebo chorý.  Ak je ježko pomerne veľký a dobre stavaný, nechajte ho na pokoji.
Pokiaľ je však ježko menší (pre bezpečné prezimovanie je hmotnosť ježka 550-600g ježkovskej váhy), potom mu treba pomôcť, lebo by zimu neprežil. Veľmi malý ježko potrebuje byť aj cez zimu niekde v teplejšom prostredí.  Dokrmujeme najlepšie mačacími vo vode napučanými granulkami, alebo šťavnatými kúskami.  Ježko je hlavne mäsožravý, aj keď vyzerá mierumilovne. Je to veľký dravec.

Nájdeného ježka by mal prezrieť veterinár, ktorý ho zároveň aj odparazituje.  Pokiaľ nájdete ježka a neviete čo s ním, kontaktujte radšej najbližšiu záchrannú stanicu živočíchov.

kŕmenie vtáčikov

Tukové guľôčky, orechy, semienka…nezabúdajte ani na vtáčiky.

Prikrmujeme vtáčiky

Okrem ježkov sa nám za pozornosť a prikŕmenie poďakujú aj hladné vtáčiky, ktoré majú v zime menej stravovacích možností.
Vtáky v našich záhradách, ktoré nás v teplejších dňoch jari, leta a jesene obveseľovali svojím spevom, sedia našuchorené na studených konároch spiacich stromov.
Hľadajú posledné zvyšky nejakej vhodnej potravy pod zobáčiky.  Počas celého roka nám pomáhali zbavovať sa rôznych nevítaných votrelcov v podobe múch a komárov.  Teraz je čas im službu vrátiť pomocou plných vtáčích kŕmidiel a vody.  Aby nám zasa, keď sa príroda zobudí, mohli usilovne pomáhať.

V prírodných záhradách sa na operencov myslí vhodnou výsadbou rastlín, ktoré majú aj v zime plody vhodné na vtáčie raňajky.  Napríklad taký vtáčí zob, hlohyňa šarlátová,  paviniče, rakytník, šípky, všetko kríky s bobuľami, ktoré vydržia počkať na vtáčích hladošov celú zimu. My im zvykneme ponechať aj obrie slnečnice a iné rastliny, ktoré kvitli pre opeľovače a semená počkajú na zber od divých obyvateľov.  Pretože tak to v prírodných záhradách býva. Presne ako v prírode. Na jeseň sa tu neupratuje.  Až s príchodom jari a nových možností.

záhradaPozrite si aj
ďalšie články o záhradkách.

Prosím, nezabudnite nakŕmiť vtáčiky, nielen v záhradách, ale aj na balkónoch sa dajú umiestniť vtáčie kŕmidlá a napájačky.

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Teším sa na vás v poslednej, decembrovej časti.
Hanka a www.prirodne-zahrady.sk.


Zdielať

About Author

Milan Buno

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.

Leave A Reply

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.