Zmrzlina. Pikošky, benefity a RECEPT na domácu zmrzlinu

Zmrzlina. Už len keď si prečítate toto slovo, možno sa vám začnú zbiehať v ústach slinky, však? 🙂 Akú príchuť máte najradšej? Klasickú ako vanilková, čokoládová, citrónová, jahodová? Či skôr niečo extra ako cookies, belgické pralinky, mätová alebo karamelová?
Zmrzlina patrí k letu (a nielen k teplým dňom), preto sme si pre vás pripravili niekoľko pikošiek. Prezradíme, či zmrzlina naozaj pomáha po operácii mandlí. Aký je rozdiel medzi sorbetom a šerbetom. Či skutočne pomáha proti depresii a na záver pridáme recept na skvelú domácu zmrzlinu.

Po stopách smrzliny

Zmrzlina má svoju históriu a v rôznych kútoch zeme sa používajú rozmanité názvy na jej označenie: napríklad v Indii sa nazýva kulfi, v Taliansku gelato, vo Francúzsku la glace, v Bulharsku sladoled, v Poľsku lody. Táto lahodná mrazená cukrovinka má v každej krajine na svete svoje osobité vlastnosti.

O samotnom pôvode zmrzliny koluje niekoľko mýtov. Podaktorí tvrdia, že cestovateľ a objaviteľ Marco Polo si priniesol recept na zmrzlinu z Ďalekého východu domov, do Talianska. Iní zas tvrdia, že recept priniesla do Francúzska z Florencie Katarína Medicejská, keď sa mala vydať za kráľa Henricha II. Orleánskeho. Pôvod zmrzliny je však pravdepodobne oveľa starší. Biblické pasáže napríklad odkazujú na kráľa Šalamúna, ktorý si počas zberu úrody užíval chladené ľadové nápoje. Aj Alexander Veľký zo Starovekého Grécka si rád doprial ľadové nápoje ochutené medom alebo vínom.

Prečítajte si tiež
Urobte si doma mrazené pochúťky.

Počas vlády cisára Nera v Ríme v rokoch 54 – 68 pred naším letopočtom sa ľad zbieral z okolitých hôr a skladoval sa v „ľadových domoch“ – hlbokých jamách pokrytých slamou. Táto prax uchovávania ľadu za účelom chladenia bola bežná po celé stáročia.

Predpokladá sa, že cisári dynastie Tang (618 – 907 n.l.) ako prví jedli „mrazenú cukrovinku podobnú mlieku“. Táto verzia sa vyrábala z kravského, kozieho alebo byvolieho mlieka, ktoré sa zahrievalo spolu s múkou. Na vylepšenie textúry a v neposlednom rade aj chuti bol pridaný gáfor – aromatická látka zozbieraná zo vždyzelených stromov Gáfrovníka lekárskeho.

V stredoveku pili Arabi ľadové osvieženie nazývané šerbet. Tieto chladené nápoje boli často ochutené čerešňou, granátovým jablkom alebo dulou. Postupom času sa nápoje stali obľúbenými aj u európskej aristokracie.

Sorbet a šerbet – aký je rozdiel?

Sorbet sa skladá z dvoch hlavných ingrediencií: ovocia a cukru. Je teda prirodzene bezlepkový a bezlaktózový.
Naproti tomu šerbet obsahuje aj malé množstvo tuku – do 2%. To znamená, že do zmesi rozmixovaného ovocia a cukrového sirupu sa pridá aj trochu mlieka, smotany, vaječných bielkov alebo želatíny. Je teda krémovejší ako sorbet, no najkrémovejšia je zmrzlina, ktorá obsahuje až cca 10% tuku.

Zmrzlina po operácii mandlí – pravda alebo mýtus?

Kedysi sa po operácii mandlí dávala vanilková zmrzlina ako odmena. Často to bola jediná radosť, na ktorú sa hlavne deti, ktoré museli zákrok absolvovať, tešili 🙂 Očakávanie studenej pochúťky im pomáhalo zahnať strach a obavy zo zákroku. Chladné totiž zmierňuje zápal a bolesť.

Pravdou však je, že sliznica je po operácii poranená a nedá sa predpokladať, čo by s ňou extrémne nízka teplota urobila. Po operácii je však možné podávať zmrzlinu roztopenú a nie kyslú – najideálnejšia je v tomto prípade určite vanilková. Kyslosť navyše rozpúšťa tzv. tromby a tým pádom sa zvyšuje riziko pozákrokového krvácania.

Zmrzlina v zime – dáte si občas aj vy?

Staré porekadlo hovorí, že: „Zmrzlina sa je v zime a čaj pije v lete“.

Väčšina z nás si spája zmrzlinu s letom a horúcimi slnečnými dňami. Lahodnú mrazenú pochúťku si však podľa odborníkov nemusíme odopierať ani v zime. Neexistuje totiž ani jeden vedecky podložený výskum, ktorý by konzumáciu zmrzliny dával do priameho súvisu s ochorením, ako je angína, či iné zápaly horných dýchacích ciest.
Zaujímavé je, že čo sa týka štatistík celosvetovej spotreby zmrzliny, na prvých priečkach nefigurujú južné krajiny. Naopak, napríklad v Nórsku sa údajne spotrebuje takmer 10 litrov zmrzliny na osobu ročne, i keď denné letné teploty dosahujú len okolo 18 stupňov Celzia.

V chladnom počasí dýchame studený vzduch, preto je náš krk na zimu lepšie pripravený. V horúcom lete sliznice rýchlo vysychajú a paradoxne dochádza k častejším ochoreniam horných a dolných dýchacích ciest. V zime ochorieme skôr z prechladnutia, nedostatočného oblečenia, či sa nakazíme od chorých osôb. Zmrzlina nemôže byť príčinou infekčného ochorenia, ako je angína alebo chrípka. Tie vyvolávajú vírusy alebo baktérie. Pozor si však treba dávať na prudké zmeny teplôt.

Náš tip na bolestivé hrdlo

Ak máte bolestivo zapálené hrdlo, skúste tento osvedčený trik: cmúľajte niečo studené. Či už to bude kocka ľadu, nanuk, alebo zmrzlina, je len na vás. Musí to však byť nie mliečna, ale vodová zmrzlina alebo dreň. Naozaj dokáže aspoň na chvíľku uľaviť od akútnej bolesti. Netreba ju však prehĺtať, len ju nechať pomaličky rozpustiť v ústach.

Zmrzlina proti depresii

Keď sa ocitneme v stresovej situácii, naše telo prirodzene siaha po nejakej pochúťke. Podľa japonských vedcov pravidelná konzumácia zmrzliny robí ľudí psychicky odolnejšími vďaka glukóze, ktorá má pozitívne účinky na nervovú sústavu.
Britskí psychiatri dokázali, že u žien vyvoláva konzumácia zmrzliny podobné pocity ako po užití psychotropných látok. Z množstva ponúkaných príchutí je najlepšia vanilková klasika, základ takmer všetkých ostatných druhov.

Zmrzlina ako zdravá sladká pochutina?

Zmrzlina rozhodne nepatrí medzi diétnu potravinu, ale nemusí to byť ani kalorická bomba, ktorej sa treba vyhýbať. Ak si správne vyberieme, v rozumnej miere si na nej určite môžeme pochutnávať – aj celý rok! Kvalitná zmrzlina je plná mlieka, smotany, tvarohu a ovocia. Pri výbere sa radšej vyhnite čokoládovým a iným polevám a tiež šľahačke. Ani zmrznutá sladká ochutená a zafarbená voda nebude pre naše zdravie to pravé orechové.

Ďalšími benefitmi zmrzliny sú: zdroj vitamínov a minerálov, príval pozitívnej energie a stimulácia mozgu k lepším výkonom, zvyšovanie pocitu pohody a šťastia. Nezabúdajte však, že zmrzlinu si treba vychutnávať a nie jesť ju hltavo. Mala by sa nechať pomaly rozpustiť v ústach, čím si aj lepšie a dlhšie vychutnáme jej skvelú chuť.

Recept na chutnú domácu zmrzlinu

Nebudeme tu samozrejme o zmrzline len písať a pôsobiť na vaše chuťové poháriky 🙂 Poďme si pripraviť domácu zmrzlinu, recept nie je vôbec zložitý a zvládne ho každý.

Suroviny na cca 1200 ml zmrzliny:

3 stredne veľké banány, ktoré si ošúpané necháme vopred vcelku zamraziť
500 g mrazeného ovocia podľa vlastného výberu (čučoriedky, višne, jahody, mango, lesné ovocie, maliny, černice…)
200 – 250 ml rastlinného mlieka (mandľové, kokosové, sójové alebo ovsené)
Čerstvé ovocie, lístočky mäty, granola na dozdobenie a dochutenie

POSTUP

Mrazené banány nakrájame ostrým nožom na menšie kúsky (ide to ľahko). Nakrájané kúsky mrazeného banána vložíme do kuchynského robota (mixéra). Ďalej pridáme mrazené ovocie podľa chuti (môže byť aj kupované).

Následne prilejeme cca 2 dcl rastlinného mlieka (môžeme nahradiť šľahačkou, jogurtom alebo aj jemným tvarohom či kyslou smotanou).
Počas mixovania mixér opakovane zastavujeme, aby sme zmes pomocou cukrárskej špachtle zotreli zo stien nádoby mixéra. Ak je zmes stále príliš hustá a ťažko sa mixuje, pridáme ešte trochu mlieka.

Hotová zmrzlina má byť hustá, krémová, bez viditeľných hrubších kúskov ovocia. Servírujeme ju do kornútikov, misiek, alebo pohárov.
Dozdobiť či dochutiť ju môžeme čerstvým ovocím, granolou, či orieškami.