Deti počúvajú oveľa viac, ako si myslíme. A tiež čítajú reč nášho tela. Preto pozor, ako a čo hovoríte. Ak ste nahnevaní, vedia to. Keď kritizujete a pohŕdate nimi, vyložia si to takto: „Pozri sa, ako rozčuľuješ rodičov, naozaj ich otravuješ.“ Deti sú oveľa vnímavejšie, ako si väčšinou myslíme. A ak sme príliš kritickí, hneváme sa, nadávame, urážame…môže sa nám to vrátiť neskôr. „Nemyslím si, že v deťoch sa čokoľvek stratí. Deti absorbujú celú rodinnú dynamiku. Doslova nasávajú rodinné vzťahy, sú ich svedkami a sú nimi poznačené,“ povedal jeden otec.
„Opatrne so slovami, ktoré poviete. Deti vás počúvajú… Opatrne s rozprávkami, ktoré im poviete, sú ako zaklínadlo… Čo zanecháte svojim deťom, keď umriete? Iba to, čo ste im vložili do hlavy…,“ myslí si svetový textár a spisovateľ Stephen Soundheim (na konte má napríklad slávny West Side Story).
Všetci robíme chyby a ani nás ideálne nevychovávali. A predsa z nás vyrástli úspešní, šťastní, spokojní dospelí. Moc zvoliť si slová vedome je silná zbraň. Slová dokážu inšpirovať alebo zničiť, upokojiť alebo popáliť. „Prosím ťa, počkaj chvíľočku“ zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa bude v budúcnosti trpezlivé. „Drž hubu“ vedie iba k uzavretiu.
Nerozprávajte sa s deťmi škaredo
Keď sa rozprávate so svojimi deťmi škaredo, má to na ne nesmierny vplyv. Kruté slová sa opakovane ozývajú. Nemali by ste používať napríklad ani vety typu „hanbi sa“ alebo „môžeš sa hanbiť“. Hanba sa totiž zmení na sebanenávisť.
Vynikajúcim nástrojom je podporovať dobré správanie. Dobre vychované deti nevyžadujú toľko našej pozornosti ako plačúce a neposlušné deti, ale mali by.
Vynikajúci učitelia a rodičia ponúkajú jednu spoločnú radu: neignorujte veci, ktoré vaše deti robia správne. Vyzdvihnite ich. Poďakujte svojim deťom. Povedzte im, že ste si všimli, ako trpezlivo čakali, alebo si odložili tanier bez toho, aby ste ich o to poprosili. Nájdite veci, ktoré môžete oslavovať a podporovať.
Čím konkrétnejšiu pozitívnu podporu použijete, tým viac budú vaše deti motivované. „Deti chcú robiť radosť svojim rodičom. Takže nájdite niečo, čo robia správne a široko sa na nich usmejte. Je vysoko pravdepodobné, že to potom urobia opäť. Dajte im najavo, že si ich všímate, oceňte ich a vážte si ich. Neexistuje lepší prístup na vycibrenie ich správania,“ radí odborník na rodičovstvo a partnerské vzťahy Robin Berman v knihe Povolenie k rodičovstvu.
Ľúbia vás a rešpektujú…
Ak ste kritický rodič, deti si zoberú vašu kritiku k srdcu. Prečo? Pretože prvých šesť rokov života majú deti problém oddeliť realitu od fantázie či pravdu od fikcie Spoliehajú sa na vás, že im s tým pomôžete. Obrazne by sa dalo povedať, že detské mozgové vlny sú v snovom režime. Toto je fascinujúci vedecký fakt z oblasti neurológie.
Nevedia, že zúbková víla nie je skutočná, ani že strašidlá neexistujú, a to až do doby, kým im to nepoviete. Takže, ak im hovoríte, že sú neposlušné, sebecké alebo lenivé, existuje vysoká pravdepodobnosť, že tomu budú veriť.
Tieto slová sa stanú súčasťou ich hardvéru, najmä z dôvodu, že nie sú schopné zistiť, či sú pravdivé alebo nepravdivé. Stále im záleží na tom, čo o nich hovoríte, aj keď už dospievajú, pretože vás ľúbia a rešpektujú.
Prečítajte si tiež
Výchova detí. 7 trikov, ako si s nimi poradiť.
Neurážajte partnera
Nesmierne dôležitý je aj spôsob, ako sa správame k svojmu partnerovi (prípadne expartnerovi). Aj napriek tomu, že vzťahy môžu byť napäté, spôsob, akým sa rozprávame a ako dokážeme riešiť problémy, učí naše deti niečo o láske a rešpekte. Naše správanie bude predlohou pre správanie našich detí. Dá im to istotu, alebo to vytvorí nestabilitu.
Nemusíte byť psychiater, aby ste to rozanalyzovali. Milujúci vzťah vytvára pocit bezpečia pre vaše deti, ale ak zápasíte s ťažkým manželstvom alebo rozvodom, je ťažké urobiť tú správnu vec. Ste nahnevaní, zranení a citovo vyčerpaní. Je extrémne ťažké ochrániť svoje dieťa pred týmito pocitmi. „Myslím si, že ľudia, ktorí si neprešli rozvodom, si ani nevedia predstaviť, aké je to zničujúce. Raz ráno sa zobudíte bez svojich detí a máte pocit, akoby vám odtrhli končatiny a popritom všetkom ešte musíte riešiť svojho ex,“ spomína jedna rozvedená mama.
Je veľmi náročné ochrániť deti pred týmito pocitmi, keď ste v najhoršom štádiu bolesti.
Na jedno však myslite vždy: deti pociťujú hádky medzi partnermi ako útok na vlastnú integritu. Slová a city sú dôležité. Či už vyslovené alebo nie. Ak škaredo rozprávate o svojom ex, verbálne alebo len mimikou, akoby ste škaredo hovorili o svojom dieťati len cez prostredníka!
Deti majú röntgenové oči a uši
Áno, všetko vidia a počujú. Aj keď si myslíte, že ste diskrétny, nie ste. Vaše dieťa si to všimne. Neohovárajte, nevyvracajte oči a nehovorte škaredo o svojom expartnerovi, keď je vaše dieťa doma. Urobte zo svojho domu útočisko, nie bojové pole.
Kedykoľvek sa to dá, ochráňte svoje deti pred vašimi zranenými citmi. Deti musia vzhliadať k obom rodičom, musia im veriť a obdivovať ich. Deti si svojich rodičov často idealizujú – teda aspoň kým neprídu do puberty. S nástupom puberty si deti začnú uvedomovať, že rodičia majú aj chyby – sú milujúci, ale stále len ľudia – mama a otec postupne padnú z piedestálu.
Kľúčovým slovom je postupne. Schádzať z tohto piedestálu chceme jemne a s gráciou, teda ak je to možné. Takýto prístup zanechá deti bez väčších psychologických ťažkostí. Aby sme ich ochránili, musíme chrániť našich partnerov alebo expartnerov, aby nepadli príliš skoro – a to aj napriek tomu, že naše primitívnejšie inštinkty nám kážu pravý opak. Nepotrebujeme zhadzovať partnerov tým, že poukážeme na všetky ich chyby, preukážeme im neúctu a budeme vytvárať neustále konflikty.
Neurobte z domu bojisko
„Popravde deti z kompletných rodín, v ktorých je vysoká miera konfliktov, nedosahujú lepšie výsledky v štandardizovaných psychologických testoch ako deti z rozvedených rodín. Naopak, väčšina detí z rozvedených rodín, ktoré boli svedkami len malých nedorozumení medzi partnermi, dosahujú rovnaké výsledky ako deti z kompletných rodín, “ tvrdí Gary Neuman, autor knihy Pomôžte deťom vyrovnať sa s rozvodom citlivým spôsobom.
Keď mama alebo otec škaredo rozprávajú o svojom partnerovi alebo expartnerovi, deti sú nútené ich ochraňovať. Pokúste sa neurobiť z domu bojisko, kde si deti budú musieť vybrať jednu zo strán. Nerozprávajte sa o svojich problémoch v partnerstve so svojimi deťmi. Pamätajte na to, že našou najväčšou úlohou ako rodiča je vytvoriť bezpečné puto, nie vyhrať súťaž. Nemusíte byť najlepším ani najobľúbenejším rodičom.
„Rodičia chcú robiť správne veci. Milujú svoje deti, iba nedokážu oddeliť svoje osobné city a problémy od samotnej výchovy. Mali by si nakresliť jasnú hranicu,“ upozorňuje súdna rozvodová mediátorka Barbara.
Prečítajte si tiež
Naučte sa čeliť konfliktom.
Prečítajte si tiežVzdajte sa hlúpych rečí
A tu je malé zhrnutie – akési základné pravidlá, ktoré sa dajú dodržiavať hneď teraz, ak žijete oddelene, alebo ste rozvedení. Žiaľ, takýchto nekompletných manželstiev je dnes čoraz viac. Odporúča vyššie spomínaný expert na vzťahy Robin Berman v knihe Povolenie k rodičovstvu.
- Nerozprávajte škaredo o svojom partnerovi alebo o bývalom partnerovi, keď sú vaše deti doma. Neriskujte to. Ani v prípade, keď si myslíte, že vás nemôžu počuť. Počujú všetko.
- Nech z vás škaredo nerozpráva ani reč tela. Zabudnite na prevracanie očí a na nahnevané vzdychy.
- Vlastné postrehy si nechávajte pre seba a tohto sa naozaj držte. Rozlišujte medzi zrkadlením skúseností svojich detí a zavalením ich svojimi problémami.
- Nerobte zo svojich detí mini detektívov. Nespovedajte ich z toho, čo sa dialo u otca. Aj keď umierate zvedavosťou, nepýtajte sa: „Ako vyzerá otcova nová priateľka?“ Koledujete si o pohromu.
- Nesúťažte o pozornosť svojich detí. Nikto nevyhrá. Cieľom je, aby deti milovali oboch.
- Nekomentujte rozhodnutia druhého rodiča. Jeho dom, jeho pravidlá.
- Vývoj nikdy neprichádza cez obviňovanie.
- Prijmite postoj: nedokázala som ho/ju zmeniť, keď sme žili pod jednou strechou a teraz už vôbec nemám dostatok síl na to, aby som to urobila.
- Keď škaredo rozprávate o svojom ex, akoby ste škaredo hovorili o svojom dieťati len cez prostredníka. Podkope to sebaúctu.
- Pýtajte sa samých seba – ako by to povedala láska, čo by urobila?
