Každý z nás už použil obyčajnú slamku na pitie nápoje…ale málokto sa zamyslel, aké sú slamky zbytočné, ako škodia prírode a napokon aj nám. Však ste nad tým neuvažovali? Možno aj teraz mávnete nad tým rukou, že – veď to je len slamka. Ako ma môže ohroziť?
Nájdite si dve tri minútky a čítajte ďalej. Dozviete sa overené a skutočne zaujímavé informácie, ktoré vás možno prinútia zamyslieť sa: ukážeme vám video, ktoré vás šokuje. Ale tiež poradíme, čím nahradiť bežné plastové slamky.
Našťastie, Európsky parlament rozhodol, že slamky či vrecká na pečivo budú od roku 2021 minulosťou. Ale prečo nezačať už dnes a teraz?
Odkiaľ sa vzali slamky?
Od prvého objavenia v dávnej Mezopotámii, kde Sumeri sŕkali pivo cez slamky vyrobené zo zlata a lapis lazuli, až po dnešné, určite menej honosné a menej trváce jednorazové slamky, je plastová slamka ďalším symbolom našej prehnane ničivej, odpadovej kultúry.
Pre bežného človeka obyčajná slamka je však pohromou pre životné prostredie a je to zároveň zákerné nebezpečenstvo ohrozujúce nevinné tvory vo voľnej prírode.
Určite viete, že z plastov sa uvoľňujú syntetické chemikálie. Sŕkanie tekutín cez lacnú plastovú rúrku priamo do organizmu nie je teda zdravé pre nikoho. Áno, aj za ten krátky okamih, čo cez ňu sŕkate, pretože kvapka tu, kvapka tam a postupne sa to zbiera, kumuluje.
V reštaurácii sa preto v prvom rade spýtajte:
Potrebujem vôbec nejakú slamku?
Občas si ňou zamiešate ľad v pohári s nápojom?
Alebo ju okamžite z nápoja vyberiete, nepoužijete a odložíte na stôl?
Prečo používame slamky?
Je to číry plastový odpad. Niekto rád používa slamku, čo je dosť pochopiteľné. Pomocou slamky sa zmenší nápor nápoja na zuby a tie sú lepšie chránené pred znečistením a kazom.
Alebo vám popíjanie nápoja cez slamku robí radosť.
Možno sa so slamkou v nápoji radi pohrávate.
Prípadne si nechcete zničiť nádherný nový rúž na perách…
Keď je pre vás slamka skutočne taká dôležitá, pouvažujte nad kúpou takej, ktorú budete môcť používať opakovane a nosiť pri sebe ako napríklad pero. V mnohých reštauráciách a baroch vám k nápoju automaticky priložia plastovú slamku. Také slamky sa používajú iba niekoľko minút. Potom sa hádžu priamo do zmesového odpadu. Len veľmi malé množstvo ide na recykláciu.
Končia na skládke, alebo (čo je ešte horšie) ako pohodený odpad, ktorý „uvoľňuje chemikálie“ do okolia miest, dedín a vodných tokov.
Šialenstvo zvané slamky
„Odhaduje sa, že iba v Spojených štátoch amerických sa denne použije a vyhodí 500 miliónov plastových slamiek. Ročne je to 175 biliónov kusov iba v USA!“ poukazuje na neuveriteľné číslo Chantal Plamondonová, autorka knihy Život bez plastov.
Na lepšiu predstavu tohto šialenstva – 500 miliónov slamiek by zaplnilo každý deň 127 školských autobusov alebo viac ako 46 400 školských autobusov za rok.
Za sebou poukladané slamky, ktoré sa denne spotrebujú v USA, by obkolesili našu planétu viac ako dva a pol razy.
Keby sme pospájali slamky z troch dní, dosiahli by sme na Mesiac.
Už vidíte to neuveriteľné plytvanie a negatívny vplyv na prírodu?
A tieto odhady nebrali do úvahy slamky, ktoré sú pripojené k škatuľkám s džúsom a mliekom podávaným v školách a ktoré sa každodenne prikladajú do škatúľ s občerstvením…
Prečítajte si tiež
Ako nakupovať bez plastov? Čo do akej tašky?
Ako nám slamky škodia?
Slamky sa väčšinou vyrábajú z polypropylénového plastu, čo je plast na báze ropy, ktorý sa nerozkladá jednoducho.
Ústav Worldwatch Institute opisuje výrobu slamiek takto:
Pridávajú sa tam farbivá, plastifikátory, ktoré umožňujú lepšiu ohybnosť plastu, ďalej antioxidanty, ktoré redukujú interakciu medzi kyslíkom a plastom, a napokon filtre ultrafialového žiarenia, ktoré ochraňujú plast pred slnečnými lúčmi.
Potom sa každá slamka balí do papierového rukáva alebo sa väčšie množstvo slamiek vkladá do plastového, prípadne lepenkového obalu.
Tieto plastové slamky nie sú biodegradovateľné, ale fotodegradovateľné. Pôsobením svetla sa rozpadajú na čoraz menšie kúsky, ktoré ľahko skonzumujú voľne žijúce zvieratá. Tuhší polypropylén, ktorý sa dostane až do mora, dlhodobo adsorbuje toxíny.
Plasty plné toxínov sa následne často dostanú do tráviaceho ústrojenstva morských živočíchov, pričom ich postupne otravujú.
Kolektív vedcov z verejno-výskumnej AM univerzity v Texase v roku 2015 pri genetickej štúdii dočasne ulovil páriacu sa morskú korytnačku Lepidochelys olivacea a zistil, že má v nosových dierkach niečo biele, tuhé.
Lastúra? Červ?
Nie, plastová slamka!
Ak máte na to žalúdok, pozrite si toto video, kde korytnačke vyberajú z nosa kúsky plastových slamiek. Vyše 33 miliónov videní hovorí za všetko.
Aké slamky používať?
Možností je viacero – ideálne, ak nepoužívate žiadne. No ak „musíte“, odporúčame:
Sklenené slamky
Predávajú sa krátke, dlhé, rovné, zahnuté, pre veľkých i pre malých, so zelenými bodkami (skutočne), v širokej škále veľkostí a farieb.
Vyrábajú sa ručne z borosilikátového skla a niekedy majú dokonca doživotnú záruku s tým, že vám slamku automaticky vymenia za novú. Neznamená to, že pri hodení o stenu sa nerozbijú, ale sú veľmi odolné.
Keď pripravujete balíček s občerstvením na cestu, môžete pribaliť slamku aj kefku na jej čistenie.
Slamky z nehrdzavejúcej ocele
Ďalšou možnosťou je odolná, antikorová slamka na ľubovoľné použitie a príležitosť. Možno si pomyslíte, že by sa zišla pri kempovaní. Máte pravdu, využijete ju však oveľa častejšie: doma, na párty, na výlete, na kúpalisku, na pláži aj na letnej terase.
Vložte si jednu do kabelky, do plecniaka či do zásuvky auta, aby ste ju mali vždy poruke.
Bambusové slamky
Tie sú kompletne prírodnou náhradou za jednorazové plastové slamky. Vyrábajú sa zo stebiel bambusu, dajú sa umývať a opakovane používať. Keď sa po každom použití umyjú a vysušia, vydržia celé roky.
Biodegradovateľné a kompostovateľné jednorazové slamky
Pri tejto voľbe sú odborníci trošku na pochybách, no v prípade jednorazového použitia je biodegradovateľnosť a kompostovateľnosť vítaná. Vyrába sa široká farebná škála slamiek z papiera bez chlóru, s použitím neškodných farbív. Predávajú sa aj slamky zo skutočnej slamy ručne pokosených obilnín, predovšetkým z organicky dopestovanej raže siatej.
