Keďže ste otvorili tento článok, zrejme ešte stále veríte, že vaše dieťa by mohlo začať počúvať aj na prvý raz. Blahoželáme a budeme vám držať palce 🙂 A k tomu pridáme aj dobré tipy a rady tých, ktorí sa venujú výchove detí.
V prvom rade sa zamyslite nad sebou. Však aj my dospelí občas nepočujeme na prvý raz? Určite ste to už počuli v rozhovoroch na pracovisku alebo medzi priateľmi – „hovorím, pýtam sa ho, ale to akoby človek hrach na stenu hádzal.“ alebo „niekedy mám pocit, že je duchom niekde vo vesmíre.“
No a všetci dospelí – aj tí, čo počujú na prvý raz, aj tí, čo nepočujú ani na desiaty raz – vyrastajú z detí. Ak dokážete dieťa naučiť počúvať na prvý raz už v detstve, je vysoko pravdepodobné, že tento návyk si zachová po celý život. A to mu určite bude pomáhať – takže oplatí sa deti postupne učiť, aby počúvali na prvý raz, no nie?

Ako naučiť počúvať dieťa na prvý raz?

Presvedčte sa, že vás naozaj pozorne počúvajú

Stáva sa totiž, že dieťa ponorené do hry nevníma okolie a naozaj nepočuje. Nemajte mu to za zlé. Môže to byť dokonca výhoda, ak sa vie poriadne koncentrovať na určitú činnosť. V tom prípade treba niekedy hovoriť naozaj dosť nahlas alebo sa dieťaťa dotknúť.
„Druhý variant je príjemnejší. V podobnej situácii treba pristúpiť k dotyčnému, položiť mu ruku na plece a tak upriamiť na seba pozornosť,“ popisuje odborníčka Anna Bykovová, ktorá napísala vynikajúcu knihu Samostatné dieťa. „Dokonca môžete dieťa pootočiť k sebe. Len keď sa presvedčíte, že dotyčný preniesol pozornosť na vás, začnite hovoriť.“

Nadviažte očný kontakt

Už ste sa rozprávali s malým dieťaťom, ktoré vám chce povedať niečo dôležité? Ktoré až prehĺta slová, aby vám povedalo všetko, čo sa z neho derie von?
Aby si udržalo pozornosť dospelého, zvyčajne mu dokonca znehybní hlavu oboma rukami.
Spomínate? Urobilo to vaše dieťa aj vám? Chytilo vás malými rúčkami po stranách hlavy, aby ste sa nemohli odvrátiť a rozprávalo. Z očí do očí.

V zásade je účinné nadviazať očný kontakt. Ak ma vidia, pravdepodobnosť, že ma začujú, podstatne narastá. Keď niečo hovoríte zoči-voči, ťažko sa to púšťa jedným uchom dnu, druhým von.
Všimnite si škôlkarov – keď chcú niečo povedať kamarátovi, s ktorým sa hrajú, rukami ho obrátia k sebe. Úprimne túžia, aby ich vypočuli.

Oslovte ho menom

Každý má rád to svoje meno. A keď ho začuje, automaticky a podvedome spozornie. Môžete dieťa osloviť menom, alebo len jednoducho osloviť – Marcelko, Peťo, Miška… Povedané bez oslovenia je povedané nikam a efekt z toho nie je žiaden. Z pedagogickej skúsenosti možno povedať, že neosobné „upracme hračky“ míňa cieľ oveľa častejšie než „detičky, pozrite sa na mňa! O chvíľu je čas obedovať. Začíname upratovať hračky.“

Overte si, že vás dieťa naozaj počulo

Počúvalo a počulo nie je to isté. Vizuálne človek akoby aj počúval, aj do očí sa díval, a možno dokonca aj prikyvoval alebo hmkal, ale v myšlienkach bol niekde veľmi ďaleko. Pre každý prípad je lepšie sa uistiť:
„Počul si ma? Vieš, o čo som teraz prosila? Katka, čo teraz budeme robiť?“
Ak sa odpoveď zhoduje s tým, čo ste predtým hovorili – blahoželáme, počuli vás 🙂

Prečítajte si tiež
Ako zvládať detské záchvaty hnevu podľa Montessori?

Dohodnite sa na následkoch

„To akoby som hrach na stenu hádzala.“
„Poviem mu to stokrát a nič. Akoby bol hluchý!“

Poznáte to? Asi ste už v nejakej podobe tieto vety použili, však?
Načo počúvať na prvý raz, keď bude aj tretí, aj piaty raz? povie si prefíkaný potomok.
Aby ste naučili dieťa počuť na prvý raz, treba hovoriť iba raz. A upozorniť na následky: „Nebudem servírovať na stôl dvakrát. Kto včas nepríde k stolu, ostane hladný.“
„Kto nepočul, že treba upratať hračky, poobede bude sedieť bez hračiek.“

Nie je to preto, že by ste boli zlomyseľní. Ale preto, že mnohé aktivity, ktoré sa nevykonajú, mávajú svoje následky. Keď neodídete načas, prídete neskoro. Keď nedáte do koša na bielizeň nohavice včas, mama práčku pustí skôr a zajtra ich nebudete mať čisté…

Učte deti osobným príkladom

A teraz to trošku otočme. Pretože ruku na srdce – ani vy vždy nepočujete svoje dieťa na prvý raz. Alebo ho nevnímate naplno, je to tak?
Takže buďte príkladom, čo znamená počuť svoje dieťa naozaj na prvý raz.
Tiež prispôsobte svoje požiadavky veku dieťaťa. Nie je napríklad rozumné vyžadovať, aby o desať minút bolo všetko upratané, ak dieťa ešte nevie odhadovať čas a nemá potuchy, čo je to desať minút.