Ako sa mozog s nami zahráva? Pozor na týchto 9 trikov

Hoaxy a fake news. Konšpirácie, rôzne optické ilúzie a klamy. Nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá… alebo ako sa nám to ktosi snaží nahovoriť. Viete, ako sa s nami mozog zahráva? Ako nás klame, podsúva nám nesprávne závery, vedie nás po nesprávnych cestičkách?
Zvykne sa hovoriť, že „svet nevidíme taký, aký je, ale skôr taký, akými sme my“. Áno, vnímame obrovské množstvo rôznych signálov z okolia, odstraňujeme z nich neistoty a tak vyberáme vlastne to, čo chceme vidieť.
V seriáli Fakty na dlani máme pre vás 9 zaujímavých faktov o tom, ako sa mozog s nami zahráva.

Ako sa mozog s nami zahráva

Dnes je nesmierne dôležité kritické myslenie, tvrdí Ján Markoš, šachový veľmajster a autor knihy Sila rozumu v bláznivej dobe. „Je to schopnosť čo najefektívnejšie a najobjektívnejšie zhodnotiť informácie a potom následne podľa nich jednať. V posledných rokoch je to oveľa pálčivejší problém, keďže informácií je viac a viac, navyše sa presúvajú na internet, kde je oveľa jednoduchšie klamať. Dnes tam môže publikovať každý na rozdiel od situácie spred polstoročia, kedy prístup do novín a televízie mal len vopred vybraný okruh ľudí,“ vysvetľuje pre LepšíDeň.sk.
V dnešnom svete je ľahšie klamať, vyrábať vo virtuálnom svete falošné fotky a videá, šíriť nepravdivé, či zavádzajúce informácie. Aj preto je dobré poznať rôzne triky, ako sa mozog s nami zahráva.

1. Technika sugescie

Techniky sugescie sa niekedy aj zneužívajú. V roku 2017 Marie-Catherinu Phanekhamovú, 44-ročnú kinezioterapeutku, odsúdili na jeden rok odňatia slobody a dvadsaťtisíc eur pokuty za to, že vytiahla z klientov značné čiastky po tom, čo im do pamäti vložila falošné spomienky na znásilnenie, incest alebo násilie prežité v detstve. Robila to preto, aby im následne ponúkla pomoc pri prekonávaní tráum – tie naozaj vznikli, hoci spomienky neboli skutočné – v rámci dlhej a drahej terapie. Phanekham teda použila techniky sugescie, aby zneužila svojich pacientov a získala od nich finančnú či inú odplatu.

2. Gaslighting

O tomto fenoméne sme už písali v našom článku …… Je to typ kognitívneho zneužívania, ktoré sa opiera o manipuláciu pamäti. „Obeť dostáva osekané fakty, modifikujú sa niektoré prvky jej pôvodných spomienok, pričom sa jej opakuje, že si všetko vymyslela alebo sa pomiatla. V dôsledku toho začne sama pochybovať o svojej pamäti alebo rovno o svojom psychickom zdraví,“ vysvetľuje francúzsky autor Albert Moukheiber vo svojej knihe Ako sa mozog s nami zahráva.
Napríklad mobbing na pracovisku: šéf niečo vyčíta podriadenému spôsobom, ktorý takmer vedie k jeho psychickému zrúteniu, no o niekoľko dní sa k tomu vráti a žartovne povie svojmu podriadenému, že v tom nebol zlý úmysel. A že si to nemá brať tak osobne – tým ho dezorientuje, aby o spomienkach na incident pochyboval.

3. Nudge, čiže malé postrčenie

V 90-tych rokoch minulého storočia si Aad Kieboom a Jos Van Bedaf, dvaja zamestnanci upratovacej služby na letisku Amsterdam-Schiphol, všimli, že muži pri močení často zle mieria. A to im do značnej miery pridávalo prácu.
Jedného dňa nalepili do jednej z mušlí obrázok muchy a boli zvedaví, či sa používatelia budú snažiť muchu trafiť. A tak sa aj stalo. Následne boli muchy vygravírované do všetkých mušlí na letisku a o niekoľko mesiacov náklady na údržbu Schipholu klesli o 80 %.
Chlapíci tak ovplyvnili voľbu močiacich mužov nenápadne a bez toho, aby si to všimli. V angličtine sa to volá nudge, čiže malé postrčenie. Ide o psychologický podvedomý podnet, ktorý nenápadne a potenciálne ovplyvňuje správanie ľudí pre všeobecné blaho. Výbornú knihu o tom napísali C.Sunstein a E.Thaler a volá sa Nudge s podtitulom Jak postrčit lidi k lepšímu rozhodování o zdraví, majetku a štěstí.

4. Sociálny kontext

Tento klam si užil aj autor článku niekedy v 90.rokoch v Paríži, kde narazil na skupinku škrupinkárov. Možno ich poznáte – keď idete okolo nich, vidíte, ako sa sami hrajú s pohárikmi a guľôčkou. Zvedavci prechádzajú okolo nich, sem-tam sa zastavia, aby len prihliadali alebo aj hrali.
Lenže traja alebo štyria spomedzi okoloidúcich sú v skutočnosti komplici. Ich prácou je vytvárať pocit sociálnej konformity, ktorý u vás vyvoláva chuť zastaviť sa a tiež si zahrať. Chvíľu budete hru pozorovať, vidíte, že ľudia okolo vás (komplici) ľahko vyhrávajú veľké sumy. Poviete si, že to vyzerá ľahko, a teda aj vy by ste si mohli zahrať.

Potom škrupinkár začne hrať s vami, vytvorí vo vás falošný pocit spriaznenosti – ukáže vám napríklad, kde je guľôčka, kým jeden z jeho komplicov hrá a naschvál prehrá, aby u vás vyvolal citové reakcie, ktoré odštartuje automatické zmýšľanie ako:
„Ale čo je hlúpy alebo čo, je jasné, že guľôčka je pod týmto pohárikom!“
Keďže škrupinkár vidí, že ste sa už chytili na udicu, naláka vás na jeden pokus zadarmo, nechá vás vyhrať, potom vám povie, že by ste boli vyhrali 50 eur, keby ste boli vsadili… No nenaštvalo by vás to? A tak v najbližšej hre stavíte…ale nevyhráte. Nikdy. Podložka je upravená a kúzelník má stovky spôsobov, ako vás obohrá. Za krátky čas budete mať prázdnu peňaženku.

5. Prefíkané kotvenie

Keď nám niekto niečo hovorí, máme tendenciu zapamätať si prvú informáciu, ktorú sme dostali. Čiže prvá ponuka alebo názor určuje nasledujúci diskusiu, čo využívajú politici, finančníci, marketéri.
Robert Cialdini, autor knihy Vplyv – psychológia presviedčania, opisuje kotvenie vo vyjednávaní. Prvý, kto dá finančnú ponuku, má veľkú výhodu. Akoby hodil kotvu, partner na ňu reaguje a väčšinou sa všetko odvíja od nej.
Ukotvenie sa dobre uplatňuje aj na poradách, rokovaniach, či brainstormingoch. Kto ako prvý prezentuje svoj pohľad na záležitosť, nevedomky svojich kolegov ukotvuje a tak sa diskusia potom uberá najmä týmto jedným smerom.

6. Pozor na skreslenia

V čase nástupu hoaxov sa hovorí najviac o dvoch skresleniach:

konfirmačné skreslenie
skreslenie s anekdotickým dôkazom

Konfirmačné skreslenie nás vedie k tomu, že berieme do úvahy len tie informácie, ktoré posilňujú naše názory, presvedčenie a vieru. Pritom odmietame ako nepravdivé všetky ostatné myšlienky, ktoré sa k nám dostanú.

Skreslenie s anekdotickým dôkazom nastáva, keď na podporu svojich tvrdení používame príklad s príbehom. Robia to ľudia, ktorí chcú zakázať videohry a používajú na to všetky možné argumenty: napríklad že videohry sú spúšťačom agresivity. Uvádzajú pritom nezávislé prípady, keď mladí násilníci boli hráčmi videohier. Lenže nespomenú všetkých adolescentov, ktorí sa tiež videohry hrajú, no nikdy nespáchali nijaký násilný čin.

7. Pseudohlboké blbosti

Alebo v angličtine pseudo-profound bullshit, pri ktorých ide o to, že ľudia vychádzajú z nepremyslených mylných alebo zjednodušených názorov, pričom je všetko obalené do príťažlivého diskurzu. Témy spojené so zdravím sú živnou pôdou pre priemysel pseudohlbokého bullshitu. Napríklad detox, rôzne metódy zázračného chudnutia ap. Obalia sa do pekných sľubov, pridajú sa vedecké fakty vytrhnuté z kontextu, aby to vyzeralo uveriteľnejšie….no jediným cieľom je finančný prospech.

8. Haló efekt

Tiež sa mu hovorí efekt svätožiary. Je to sklon myslieť si, že ak je osoba známa, jej názor má väčšiu váhu ako názor menej známej osoby, hoci by bola aj odborníkom. Takto sa najčastejšie využívajú rôzne celebrity, aby vám „predali“ rôzne veci – im predsa veríte skôr ako nejakému bezmennému vedcovi, či odborníkovi, nie? Na tom je do veľkej miery založený aj súčasný influence marketing na instagrame a ďalších sieťach.

9. Chyba binárneho myslenia

Toto je zasa sklon redukovať situáciu na alternatívu biela – čierna. No svet je zložitý, častejšie sivý ako biely či čierny. Má mnoho farieb a odtieňov, no akoby sme si chceli uľahčovať práci, čiže myslenie. Binárne uvažovanie funguje ako vypínač, ktorý má len funkciu „on“ a funkciu „off“, pričom objektívne uvažovanie má fungovať ako stmievač svetla.