Ako som sa naučil rozumieť svetu. Od autora Moc faktov

Najlepšie je byť ticho a nechať hovoriť druhých. Pýtať sa, ale hlavne počúvať, čo ľudia odpovedajú, a snažiť sa pochopiť, čo ich skutočne trápi.
Toto je možno jeden zo základných predpokladov, ako pochopiť svet, život a ľudí naokolo. Celkom triviálne a „všeobecne známe“, no pritom len málo z nás to dodržiava.
Tie dve vety povedal jeden africký priateľ známemu švédskemu lekárovi a vedcovi Hansovi Roslingovi. Áno, to je ten, čo napísal svetový bestseller Moc faktov a ktorý mal neuveriteľný úspech aj na Slovensku.
Moc faktov bolo o dôvodoch, prečo je rozvoj v globálnom meradle pre ľudí tak ťažko pochopiteľný. „Zatiaľ čo kniha Ako som sa naučil rozumieť svetu je o mne a o tom, ako som dospel k tomuto poznaniu,“ tvrdí autor.

Zostávalo mi pár mesiacov života…

„Piateho februára 2016 som telefonoval so svojím lekárom. Povedal mi niečo, čo spravilo z písania tejto knihy prioritu. Čakal som zlé správy a aj som ich dostal. Diagnostikovali mi rakovinu pankreasu. Ten rozhovor v piatok popoludní mi len potvrdil to, čo som si v posledných dňoch počas lekárskych vyšetrení začal uvedomovať čoraz jasnejšie. Prognóza bola zlá. Zostával mi približne jeden rok života.“

Takto si spomína Hans Rosling na rok 2016. Zmenil mu život a ovplyvnil posledný rok, ktorý ho čakal. Už po jeho smrti vyšla Moc faktov, ktorá sa stala svetovým fenoménom. Len na Amazone má vyše 10-tisíc recenzií a 4,6 hviezdičky z maximálnych 5.
No a zakrátko vyšla kniha Ako som sa naučil rozumieť svetu, ktorá je osobnejšia. Hans pracoval v mladosti ako lekár v afrických krajinách a tomu je venovaná veľká časť knihy. Prečítate si fascinujúce a inšpiratívne príbehy, ako sa po celý život snažil zlepšovať život iných ľudí. Ako sa mu snažil porozumieť, aby dokázal urobiť ešte viac.

„Sám seba nazýval pozibilistom a vždy sa snažil presvedčiť svojich poslucháčov, že je možné vytvoriť svet, v ktorom každý dostane spravodlivú šancu prežiť život v primeraných podmienkach.“

Hans Rosling v školskej učebni s deťmi.

Aký bol Hans Rosling?

„Hans vždy zdôrazňoval, že nekoná altruisticky, keď zdôrazňuje potrebu rovnosti, aby sme sa vyhli konfliktom a vojne, ale, naopak, sebecky,“ vysvetľuje jeho manželka Agneta Roslingová. „Chcel svet bez vojen pre seba, svoju rodinu a všetkých ostatných. Nebol ani optimista, pretože si nikdy nenahováral, že zmeny, o ktorých hovorí, prebehnú ľahko, rýchlo a jednoducho.“

Správny smer nájdete len vtedy, ak viete, kde ste a čo je okolo vás. V knihe Moc faktov sa hlbšie venoval kritickému mysleniu, ktoré nám umožňuje pochopiť globálny rozvoj.
V knihe Ako som sa naučil rozumieť svetu približuje svoju neúnavnú prácu na zlepšenie sveta. Z jeho riadkov cítite, že to bol neuveriteľne skromný a prostý človek…no zároveň geniálny a výnimočný. Počúval, vnímal a pozoroval svet okolo, aby následne dokázal ovplyvňovať veci v prospech dobra.

Prečítajte si tiež
Ako zvládať negatívne správy, ktoré sa na nás valia?

Nebojí sa ani priznať chybu, či vinu…hoci tak to asi nemožno pomenovať. Veď posúďte: keď sa opäť začala v Afrike šíriť ebola, Hans si sypal popol na hlavu.
„Odborníci na verejné zdravie, vrátane mňa, mali vtedy, keď sa ebola začala šíriť do veľkých miest s rozľahlými slumami, zareagovať rýchlejšie. Obviňujem predovšetkým seba, pretože nie som hocijaký profesor globálneho zdravia: desaťročia som sa zaoberal výskumom epidémií v odľahlých častiach afrického vidieka.“

Už dávnejšie sa vraj s väčšinou vedcov z tejto oblasti zhodol na tom, že ebola sa môže stať závažnou hrozbou pre celý svet. Ak sa infekcia rozšíri do veľkého mesta s množstvom obyvateľov žijúcich v slumoch a na medzinárodné letisko. A vtedy sa to skutočne stalo…

Choroba zviazaných nôh

Asi najvýznamnejším objavom Hansa Roslinga bolo vysvetlenie ochorenia konzo, ktorého hlavným príznakom je paralýza dolných končatín. Choroba sa prejavovala náhlym nástupom spastickej paralýzy oboch dolných končatín a šklbnutím nohy a chodidla po poklepaní šliach pod kolenom a na päte.

Hans pátral, zisťoval a napokon dokázal, že ochorenie sa vyskytuje v oblastiach so závažnou podvýživou a spôsobuje ho jednotvárna strava pozostávajúca najmä z nedostatočne upraveného manioku.
„Sucho zničilo všetky ostatné plodiny okrem manioku a aj úroda manioku bola nižšia ako zvyčajne,“ popisuje v knihe Ako som sa naučil rozumieť svetu. „Nedostatok jedla nútil ľudí nechať korene sušiť na slnku kratšie ako zvyčajne, takže obsahovali oveľa väčšie množstvo látok, ktoré v tele metabolizovali na kyanid. Túto novú chorobu som spočiatku opisoval technickými, opisnými termínmi, ale neskôr som zistil, že už má meno. V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia napísal istý taliansky lekár pôsobiaci v Kongu správu o identickej epidémii paralýzy. Miestni ľudia ju volali konzo, čo v ich jazyku znamená „zviazané nohy“.“

Foto: Tatran, LepšíDeň.sk