Ste dostatočne vďační? Možno na prvé prečítanie hlúpa otázka, ale ruku na srdce – často sa sťažujeme, ponusujeme a nie sme dostatočne vďační za to, čo nám život a priatelia prinášajú…hoci je to neraz viac, ako má väčšina ľudí na svete.
Psychológovia tvrdia, že vedomé sústredenie sa na všetko, čím sme boli požehnaní, nášmu pohľadu na svet iba prospeje. Postoj dlhodobej vďačnosti je najrýchlejší spôsob, ako skrotiť závisť.
Možno vôbec netušíte, kde začať. Ako byť vďační. A za čo vlastne?
Tak sa na chvíľu zastavte a zamyslite nad týmito skutočnosťami:
-
Čítate knihy, časopisy, portál Lepsiden.sk.
Podľa štatistík UNESCO je 26% populácie negramotných a až dve tretiny z toho sú ženy. Medzi najchudobnejšími krajinami a krajinami s najnižšou gramotnosťou je priama súvislosť. A k tomu všetkému v mnohých svetových krajinách, napríklad v Číne, Iráne, Sýrii, Saudskej Arábii, vo Vietname či v Severnej Kórei, majú ľudia ku knihám, novinám a internetu len obmedzený prístup.
-
Nie ste hladný.
Počas uplynulých dvadsiatich štyroch hodín ste zrejme zjedli aspoň tri poriadne jedlá a s najväčšou pravdepodobnosťou ste nikdy neboli nútení zažiť bolesť žalúdka a vyčerpanie spôsobené nedostatkom jedla či strachom o to, ako sa vám podarí dostať k tanieru teplej polievky. Podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo trpí hladom osemsto sedemdesiat miliónov ľudí, čiže približne jedna osmina populácie. Až jedna tretina detí v rozvojových krajinách trpí podvýživou a viac než polovica detských úmrtí súvisí so zlou stravou.
Buďme vďační za to, čo máme. Mnohí majú toho oveľa menej…
-
Máte prístup k liekom.
Ľudia zapálene diskutujú o poplatkoch v zdravotníctve, ale akoby sme zabúdali, že už to, že o nich vôbec môžeme diskutovať, je obrovským šťastím. Antibiotiká, očkovania, lieky proti bolesti a starostlivosť o gravidné ženy sú pre nás samozrejmosťou. „Pritom podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie 1,3 až 2,1 miliardy ľudí nemá prístup ani len k najzákladnejším liekom,“ píše v knihe Lepšie žiť, menej míňať Ruth Soukupová. „Podľa údajov svetovej zdravotníckej organizácie táto skutočnosť úzko súvisí aj so zníženou priemernou dĺžkou života.“
-
Máte auto.
Možno nemáte práve audinu, o akej ste snívali. A možno máte auto špinavé, vyklepávané a najlepšie roky má dávno za sebou, ale ak vlastníte motorové vozidlo, nachádzate sa medzi deviatimi percentami vyvolenej populácie, ktorá má takúto vymoženosť.
-
Máte kde spať.
Je celkom možné, že spávate vo vlastnej posteli – máte vlastnú plachtu, prikrývku, obliečku aj vankúš. Podľa údajov Rady OSN pre ľudské práva na svete žije sto miliónov ľudí bez strechy nad hlavou, z toho od 600 000 do 2,5 milióna z nich sa nachádza v Spojených štátoch amerických.5 A ešte desivejší je údaj, podľa ktorého každého tretieho Američana delí od úplnej straty strechy nad hlavou len jedna jediná výplata.
-
Môžete si zasvietiť.
Občas je možno ťažké pociťovať vďaku, keď držíte v rukách obrovský účet za elektrinu, no stačili by nám dva-tri dni bez elektriny a prestali by sme reptať. Je to priam neuveriteľné, ale na svete žije až 1,2 miliardy ľudí, ktorí elektrinu nemajú.
-
Nie ste smädný.
Koľkokrát za deň vypijeme pohár vody, spláchneme záchod, umyjeme si ruky a ani na chvíľu sa pritom nezamyslíme nad tým, odkiaľ k nám tá voda prichádza a kam poputuje? Až 780 miliónov ľudí na zemi pritom čistú vodu nemá. A každý rok zomrie na svete 3,4 milióna ľudí na následky chorôb spôsobených nedostatkom tekutín. Medzi nimi aj deti.
Vo chvíli, keď sa prestaneme porovnávať s tými, ktorí majú viac než my, a začneme si vážiť všetko, čo skutočne máme, stane sa čosi zvláštne. Nevážime si každodenné drobnosti, považujeme ich za nudné, a pritom neraz sme práve cez ne dostali dary, akých sa iní nedočkali. „Keď otvoríme srdce týmto požehnaniam, náš pohľad na svet sa zmení z postoja túžobného na pohľad radostný a vďačný,“ odporúča Ruth Soukupová vo svojej knihe Lepšie žiť, menej míňať.
