Čečejovce. Sochy panovníkov aj unikátna maľba Krista

Vo východoslovenskej obci Čečejovce môžete nájsť sochy ôsmich uhorských panovníkov, ako aj iné umelecké diela a historické pamiatky vrátane pomníka padlým v svetových vojnách, ktorý zdobí svätoštefanská koruna, či pravdepodobne najväčšiu stredovekú nástennú maľbu Krista na Slovensku.

Čečejovce so starou históriou

Čečejovce ležia asi 22 km od Košíc v regióne Abov. Majú cez 2000 obyvateľov a je to zdanlivo nenápadná, no rozhodne malebná dedina, ktorá skrýva mnoho umeleckých pokladov. V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska vám priblížime túto krásnu obec, jej históriu aj pamiatky, či zvláštnosti, pre ktoré sa tam oplatí zastaviť.

Územie obce obývali ľudia už v paleolite, čo dokazujú archeologické nálezy z obdobia 35 000 rokov pred naším letopočtom. Ide o kamenné nástroje, ktoré objavili pri železničnej trati a v ďalších lokalitách v katastri Čečejoviec. Z hľadiska archeológie sú dôležité aj artefakty z mladšej doby kamennej, keď územie severovýchodného Maďarska a stredného až východného Slovenska osídlil ľud bukovohorskej kultúry (asi 5000 – 3900 p. n. l.). Tie našli v miestnej lokalite Dlhý breh – Gömöri.

V písomnosti z roku 1317 obec vystupuje pod názvom „Cech“ a vyplýva z nej, že už v tom čase mala kostol. Maďarskí šľachtici z rodu Szirmay, ktorým patrila dedina od konca 17. storočia, ju preto nechali osídliť maďarskými rodinami. V 18. storočí narástol počet Slovákov, čo viedlo k znovu založeniu rímskokatolíckej farnosti.

Ranogotický kostol.

Fresky ako národná kultúrna pamiatka

Najstaršou budovou obce je kamenný ranogotický kostol pochádzajúci z 13. storočia z čias Árpádovcov, na ktorom sa nachádzajú ešte aj prvky románskeho stavebného štýlu. Pôvodne rímskokatolícky kostol patrí od Rákócziho povstania v roku 1703 reformovanej cirkvi.

Približne v tom čase došlo v kostole k zakrytiu nástenných malieb zo 14. storočia omietkou. Ide pravdepodobne o najväčšie stredoveké vyobrazenie Krista na Slovensku umiestnené na strope.
Vzácne fresky znovu odkryli v roku 1893. Po posledných reštaurátorských prácach, ktoré sa ukončili v roku 1994, si môžete fresky pozrieť v plnej kráse aj vy. Mimochodom, vyhlásili ich za národnú kultúrnu pamiatku.

Dominantnou budovou Čečejoviec je rímskokatolícky kostol, postavený v klasicistickom štýle v roku 1800. Kostol v roku 1949 za dosiaľ neobjasnených okolností takmer úplne vyhorel a svoju súčasnú formu získal po znovupostavení a rozšírení po požiari.

Nástenná maľba Krista na strope kostola.

Pamätník obetiam svetových vojen

Čečejovce zažili ťažké časi v I.svetovej vojne, ale najmä na konci tej druhej, v januári 1945. Vtedy tam nemeckí vojaci ozbrojení ťažkými delami spôsobili rozsiahlu pohromu. Pri sovietskom ostreľovaní podporovanom leteckým bombardovaním ľahla popolom takmer celá dedina. Akoby zázrakom však zahynulo pomerne málo obyvateľov, päť ľudí. Ich mená neskôr dopísali na pamätník obetiam prvej svetovej vojny, ktorý sem priviezli až z Budapešti.

Pomník obetiam I. a II. svetovej vojny je zaujímavý umiestnením Svätoštefanskej koruny na vrchole kamennej stély. Koruna bola osadená ešte v roku 1941, no po nástupe socializmu nahradila starodávny symbol uhorských kráľov červená hviezda. „Koruna skončila kdesi v chotári obce pod zemou a na svoje pôvodné miesto ju obyvatelia vrátili po viac než štyridsiatich rokoch v novej, demokratickej atmosfére v roku 1990,“ popisuje Pavol Ičo v časopise Krásy Slovenska.

Pamätník obetiam svetových vojen.

Aleja kráľov

V roku 2012 v Čečejovciach slávnostne otvorili Aleju kráľov, lemovanú siedmimi drevenými sochami uhorských panovníkov, ku ktorým sa neskôr pridala i nateraz posledná, ôsma socha. Obecný úrad chcel takto ozdobiť chodník k ranogotickému kostolu, upozorniť na tento sakrálny objekt a zároveň nadviazať na históriu obce i celého tunajšieho kraja. Sochy zhotovili umeleckí drevorezbári Ján Lukács z Moldavy nad Bodvou a Magdaléna Palenčárova z Čečejoviec.

Výber jednotlivých vladárov nebol náhodný – všetci majú niečo (viac či menej) spoločné s Čečejovcami.

Kráľ Samuel Aba (vládol v rokoch 1041 – 1044) pričlenil súčasný región Abov k Uhorsku a podľa neho je aj pomenované toto územie.
Ladislav I. Svätý (panoval v rokoch 1077 – 1095) podľa povesti bojoval proti Kumánom na neďalekej Jasovskej planine, kde tieto udalosti pripomína prameň Ladislavova vyvieračka.
Tretím v poradí je Belo IV. (vládol v rokoch 1235 – 1270), ktorý sa vraj po prehratej bitke na rieke Slaná v roku 1241 ukrýval blízko Čečejoviec, v Zádielskej doline v jaskyni známej ako Kráľovská jaskyňa.
Kráľ Karol I. Róbert z Anjou (panoval v rokoch 1301 – 1342) zasa bojoval pri Rozhanovciach v tesnej blízkosti Košíc.
Jeho syn Ľudovít Veľký (vládol v rokoch 1342 – 1382) udelil východoslovenskej metropole erbovú listinu, ktorá je prvým dokladom tohto druhu udeleným mestu na svete.
Matej I. Korvín

V dnešnom košickom kraji viedol niekoľko diplomatických rokovaní s poľským kráľom Žigmund Luxemburský (panoval v rokoch 1387 – 1437), ktorý má v aleji svoju sochu tiež.
Siedma socha znázorňuje Mateja I. Korvína (vládol v rokoch 1458 – 1490). Zaslúžil sa o zveľadenia najväčšieho kostola na Slovensku a zároveň najvýchodnejšie položenej gotickej katedrály v Európe – košického Dómu svätej Alžbety a gotického Kostola svätého Michala archanjela v neďalekom Jasove. Bol i náruživým lovcom, rád poľoval práve na území Abova.
Zoznam panovníkov uzatvára prvý kráľ Uhorska, Štefan I. svätý (vládol v rokoch 1000 – 1038).

Práve táto Kráľovská aleja je asi najväčšou turistickou atrakciou obce, spolu s freskami Krista. Potvrdil to aj starosta obce, podľa ktorého sochy panovníkov prilákali turistov a zviditeľnili obec. Aleja sa totiž začína od hlavnej cesty, takže si ju ľahko všimnete, zastavíte sa a pozriete si sochy…a potom aj vzácny ranogotický kostol s freskami.

A propos, pri vchode do rímskokatolíckeho kostola nájdete aj ďalšiu sochu, a to sv. apoštola Jána. A pri základnej škole stojí “učiteľ národov” Ján Amos Komenský. Počas vianočného obdobia v obci zvyknú vystaviť veľký drevený betlehem z tvorby ďalšieho miestneho drevorezbára Františka Palenčára.