Môžu krížovky poraziť alzheimera a pomôcť nášmu mozgu?

Lekári nám odporúčajú nielen fyzické cvičenie, ale máme myslieť aj na to duševné. Musíme si udržiavať mozog aktívny, čiže čítať, písať, hrať rôzne hry, či už logické alebo spoločenské.
Na úvod si hneď treba naliať čistého vína: tieto odporúčania patria pravdepodobne medzi prevzaté múdrosti, ktoré si ľudia mnohokrát opakujú.
Áno, treba trénovať myseľ, lúštiť veľa krížoviek a riešiť sudoku. Pravdepodobnosť, že budete mať alzheimera, sa tak v starobe zníži.
Je to však pravda? Môžu nám krížovky pomôcť udržať sa vo forme pokiaľ ide o myslenie, kreativitu, tvorivosť ap.?

Prostredie a dedičnosť

Pravda to je…ale iba čiastočne. Hoci sa tejto oblasti venovalo niekoľko výskumov, priniesli dosť nepresvedčivé výsledky. Zdá sa však, že v tomto odporúčaní je zrnko pravdy. Asi jeden z piatich ľudí je nositeľom génového variantu APoE4, ktorý zdvojnásobuje šancu výskytu Alzheimerovej choroby v neskoršom období života.

Vedci zistili, že lúštenie krížoviek či sudoku alebo akékoľvek iné mentálne aktivity odďaľujú hromadenie zásob abnormálneho proteínu (známe ako plaky) v mozgu. Existuje vážny predpoklad, že práve tie sú spoluzodpovedné za vznik Alzheimerovej choroby.

Pred časom vedci skenovali mozog dvom tisíckam starších ľudí, ktorí mali v priemere 75 rokov. Zamerali sa na ich životný štýl, aké náročné aktivity vykonávali, či sa ešte stále rozvíjali a akým spôsobom. Hľadali odpovede, súvislosti a výsledok bol zaujímavý: ľudia, ktorí sa podieľali na väčšej stimulácii mysle, najmä v mladosti a strednom veku, mali najmenej beta-amyloid proteínu v mozgu.

Záver?

Naďalej lúštite krížovky a riešte Sudoku. Prípadne sa venujte inej mentálne stimulujúcej aktivite ako je aktívne čítanie kníh. Mali by ste to robiť aspoň hodinu denne. „Čítanie u starších ľudí pomáha udržiavať aktivitu mozgu a rozumový potenciál na vyššej úrovni. Ľudia, ktorí čítajú aj v pokročilom veku, sa dožívajú staroby v lepšom mentálnom zdraví a aktivite,” povedala pre LepšíDeň.sk profesorka Oľga Zápotočná z Ústavu pre výskum sociálnej komunikácie SAV.

Pomáha aj tancovanie

Ale nemusíte sa obmedzovať iba na krížovky.
Vedci z Karolínskeho inštitútu v Štokholme vypracovali štúdiu, v ktorej skúmali viac než 1 200 Fínov vo veku šesťdesiat až sedemdesiatsedem rokov. Počas dvojročného obdobia medzi rokmi 2009 až 2011 polovici z nich obrátili život naruby – v pozitívnom slova zmysle. Zaplatili im totiž hodiny cvičenia, aerobiku a tréning mozgu počítačovými hrami. Prepracovali im jedálny lístok a zahrnuli doň množstvo zeleniny, rýb a zdravých olejov.

„Možno vás to neprekvapí, no na konci dvojročného obdobia mala skupina s novým životným štýlom oveľa lepšie výsledky v rôznych druhoch testov ako kontrolná skupina. Pozitíva sa prejavili aj ako 85-percentné zlepšenie v testoch mozgovej organizácie myšlienkových procesov a ohromujúce 120-percentné zvýšenie rýchlosti spracovania informácií,” vysvetľuje Sophie Collins v knihe Anatómia človeka.

Kontrolná skupina dostala rady o zdraví podobné tým, ktoré si zvyčajne odnesiete od lekára. Okrem toho však nedostala nič iné a úroveň kognitívnych schopností týchto ľudí vykazovala rovnaké hodnoty ako v pôvodných testoch.
Vedúca výskumu profesorka Kivipeltová navrhla, že ak starším ľuďom chýba „manažment“, ktorý by im kompletne zmenil životný štýl, mali by začať s dodatočnými alebo odlišnými aktivitami po jednom. A ideálny je v tomto smere tanec, ktorý pomôže telu i mysli. Často je pre starších ľudí menej odstrašujúcou voľbou ako napríklad posilňovňa a zároveň ponúka zábavu, spoločenskú komunikáciu, ako aj pohyb.

Prečítajte si tiež
Alzheimerova choroba. 10 varovných príznakov a prevencia.

Vyššie vzdelanie

Je tiež čoraz viac náznakov, že vyšší stupeň vzdelania môže pomôcť ľudom, ktorí majú predpoklad na alzheimera, vyhnúť sa tejto chorobe. Ďalšia štúdia z Karolínskeho inštitútu zistila prepojenie medzi pravdepodobnosťou dostať Alzheimerovu chorobu a dosiahnutým stupňom vzdelania. Každý ďalší rok štúdia po základnom vzdelaní až po získanie univerzitného titulu o niečo znížil pravdepodobnosť, že túto chorobu dostanete.

Ak ste však už vo veku, kedy neviete študovať, dávno ste vyšli zo školských lavíc – máte dve možnosti.
Buď sa rozvíjať a učiť doma. Hľadať rôzne podnety, čítať nielen beletriu, ale aj odbornejšie knihy. Môžete sa každý deň naučiť pár slovíčok z cudzieho jazyka.
Alebo využite v staršom veku Univerzitu tretieho veku. Na bratislavskej Univerzite Komenského ju zriadili už v roku 1990 a poslucháči majú možnosť študovať vo viac ako 40 študijných odboroch. Takže máte z čoho vyberať.
Keď sme boli na univerzite pred pár týždňami, práve v jednej učebni skončili seniori výučbu…a miestnosť bola úplne plná. Aj podľa Pavla Rankova, spisovateľa a docenta Univerzity Komenského „rastie záujem seniorov o doplnkové štúdium. Z roka na rok je ich viac, veľmi sa im to páči, pretože im takéto štúdium vytvára nový a hodnotnejší program, a tiež prispieva ku kvalitnejšiemu vyplneniu voľného času.?