„Jediná cesta k víťazstvu je učiť sa rýchlejšie ako všetci ostatní,“ povedal americký podnikateľ Eric Ries, bloger a autor kníh o modernom podnikaní, či startupoch. V dnešnej dobe čoraz dôležitejšie posolstvo, ktoré rozhoduje o vašom úspechu alebo zlyhaní. Existujú však určité mýty, ktoré nás obmedzujú a brzdia v napredovaní. Oslabujú našu snahu a ciele, ktoré sme si dali. Pozrite si 7 klamstiev o učení a mozgu, ktoré sú už také vžité, že nad nimi ani neuvažujeme…a pritom nám podvedome hádžu polená pod nohy na ceste za tým, čo chceme dosiahnuť.
Zvykne sa vravieť – dajte človeku nápad a obohatíte mu deň. Naučte ho učiť sa a obohatíte mu celý život.
Áno, škola je skvelé miesto na učenie. Učíme sa tam, čo sa učiť, čo si myslieť a čo si pamätať. No je iba málo predmetov, ak vôbec nejaké, na ktorých sa naučíme ako sa učiť, ako myslieť a ako si zapamätať informácie.
Sir Ken Robinson vo svojej knihe Creative Schools o vzdelávaní napísal: „Jednou z mojich najväčších obáv je, že hoci sa vzdelávacie systémy na celom svete reformujú, mnohé z nich riadia politické a komerčné záujmy, ktoré netušia, ako sa skutoční ľudia učia a ako fungujú vynikajúce školy. Výsledkom sú pokazené vyhliadky mnohých mladých ľudí a skôr či neskôr zasiahnu aj vás alebo vašich blízkych.“
7 klamstiev o učení a vašom mozgu
„Klamú vám. Neprestajne. Niekedy klamete sami sebe. Všetci sme pod vplyvom nekonečného prúdu nesprávnych informácií o našich obmedzených schopnostiach. Tieto dezinformácie prijímame tak často, že nemáme inú možnosť, ako veriť im,“ tvrdí Jim Kwik vo svojej knihe Myseľ bez hraníc. Jim bol poradcom svetových umelcov, športovcov a riaditeľov, ktorým pomáhal zvyšovať ich výkony. Presne o tom je jeho kniha – ukazuje, ako sa starať o svoj mozog, ako ho trénovať, zrýchliť čítanie, zlepšiť zapamätávanie. A to prístupným, zábavným štýlom.
Podľa neho je problémom to, že tie mýty a lži o našej mysli, o učení sú už v nás natoľko zakorenené, že sa nad nimi ani nezamýšľame a strácame tak úžasné možnosti a príležitosti. Takéto obmedzujúce predsudky v našej mysli nás posielajú smerom, ktorým nechceme ísť.
LOŽ č. 1: INTELIGENCIA JE DANÁ
Vaša inteligencia je nielen tvárna, ale závisí aj od vašej schopnosti zušľachťovať myslenie a nastavenie mysle na rast. Všímajte si svoj prístup.
Počúvajte, ako rozprávate. Fixné myslenie sa zvyčajne prejavuje v jazyku.
Možno si hovoríte: „Nie som dobrý v čítaní.“
Takéto vyhlásenie naznačuje, že veríte, že situácia je daná a vy sa nemôžete zlepšiť. Namiesto toho skúste povedať: „V tomto zatiaľ nie som dobrý.“ Zmenu v jazyku môžete použiť v akejkoľvek oblasti, v ktorej sa chcete zlepšiť.
Výsledky testov nerozhodujú o vašej budúcnosti. Nerozhodujú o tom, čo sa môžete naučiť a dosiahnuť. Vezmite svoje vzdelávanie do vlastných rúk. Nejde totiž iba o to, akí ste múdri, ale akým spôsobom ste múdri. Existuje niekoľko druhov inteligencie. Ako mnoho iných vecí, aj inteligencia je kombináciou postojov, konania a závisí od kontextu.
LOŽ č. 2: POUŽÍVAME IBA 10% MOZGU
Všetci poznáme tento mýtus. Niektorí sme ho prvýkrát počuli v škole či od kamarátov. Niektorí ho poznajú z médií, z filmového dokumentu, seriálu či filmu. Zvyčajne sa používa v kontexte zvýraznenia možností: Keby sme tak vedeli využiť aj zvyšok mozgu, čo všetko by sme dokázali?
Tento predsudok pochádza z viacerých zdrojov, no ako to pri ovplyvňovaní verejnej mienky býva, pravdepodobne vzišiel z udalostí nasledujúcich po sebe. Niektorí ho pripisujú autorovi a filozofovi Williamovi Jamesovi, ktorý v knihe The Energies of Men napísal, že „využívame iba malú časť mentálnych a fyzických zdrojov“.
Možno pochádza z diela Pierra Flourensa, francúzskeho lekára, ktorý sa koncom devätnásteho storočia preslávil objavmi prepojenia mozgu a nervového systému.
Aká je pravda? Vedecky dokázaným faktom je, že máte k dispozícii celý výkon mozgu. Všetci používame celý mozog, no niektorí ho používajú lepšie ako iní. Tak ako väčšina ľudí používa 100 % svojho tela, existujú telá, ktoré sú rýchlejšie, silnejšie, ohybnejšie a energickejšie. Kľúčom je naučiť sa používať mozog tak výkonne a efektívne, ako sa len dá.
LOŽ č. 3: CHYBY SÚ ZLYHANIA
Keď počujeme Einsteinovo meno, napadne nám genialita a intelektuálny výkon, ktoré väčšina z nás považuje za nedosiahnuteľné. Einstein si zaslúži byť synonymom brilantnej mysle − posunul vedu a fyziku dopredu viac než ktorýkoľvek súčasný vedec. Jeho objavy umožnili vznik najvýznamnejších moderných technológií dnešnej doby. U človeka s takouto ukážkovou povesťou je ľahké predpokladať, že sa mýlil iba zriedka. Nie je to však tak. Jeho vývoj opísali ako „pomalý“ a považovali ho za podpriemerného žiaka.16
Už v detstve bolo zrejmé, že spôsobom premýšľania a učenia sa odlišoval od svojich spolužiakov. Napríklad rád riešil zložité matematické úlohy, no tie „ľahké“ mu veľmi nešli“.
Neskôr počas svojej kariéry robil jednoduché matematické chyby, ktoré sa objavili v niektorých jeho najdôležitejších dielach.
Pravdou je, že chyby neznamenajú zlyhanie. Chyby sú znakom skúšania nových vecí. Možno si myslíte, že musíte byť dokonalí. Život však nie je o porovnávaní sa s ostatnými, ale o porovnávaní sa s človekom, ktorým ste boli včera. Keď sa poučíte zo svojich chýb, dáte im silu zmeniť vás k lepšiemu. Omyl nehovorí nič o vašej osobe.
LOŽ č. 4: VEDOMOSTI SÚ MOC
Všetci sme už počuli frázu „vedomosti sú moc“. Zvyčajne slúžila ako dôvod učiť sa, akoby samotné vedomosti dávali moc. Možno ste ju počuli aj v opačnom kontexte, ako dôvod na zatajenie informácií či vedomostí pred niekým iným, napríklad pri vyjednávaní.
„Áno, vedomosti sú dôležité, no „konanie“ ich robí silnými. Tu sa ako kultúra zasekávame. Denne sme zahlcovaní informáciami. Máme väčší prístup k vedomostiam ako kedykoľvek predtým. Napriek tomu nás táto záplava informácií stále viac brzdí v konaní,“ vysvetľuje Jim Kwik vo svojej knihe Myseľ bez hraníc.
Vedomosti nie sú moc. Majú len potenciál premeniť sa na ňu. Môžete prečítať spomínanú knihu a naučiť sa všetko, čo v nej píše, no ak vedomosti nepoužijete, kniha bola zbytočná. Všetky knihy, semináre, podcasty, online programy a inšpirujúce príspevky na sociálnych sieťach na celom svete nebudú fungovať, ak vedomosti nepoužijete v praxi.
Je ľahké hovoriť o tom, čo sme sa naučili. Ale prestaňme o tom len hovoriť a ukážme to. Je lepšie niečo urobiť, ako to dobre opísať. Výsledky budú hovoriť za vás.
LOŽ č. 5: NAUČIŤ SA NOVÉ VECI JE ŤAŽKÉ
Keď začujeme slovo učenie, zvyčajne nám napadne škola. Iba málo z nás má na školu dobré spomienky. Aj keď sa nám v učení darilo, školu si zvyčajne spájame aj s bolesťami mladosti ako prvá láska (a pravdepodobne prvé odmietnutie) a s neuveriteľnou nudou.
Pravdou je, že učenie nie je vždy ľahké, ale úsilie prináša ovocie. Učenie by v skutočnosti malo byť aspoň trochu nepríjemné, inak pravdepodobne iba upevňujete to, čo už viete. Ak ste niekedy skúsili rezať drevo tupým nožom, viete, že to trvá dlhšie a vyčerpá vás to viac, ako by malo.
Podobné je to aj pri chýbajúcej motivácii alebo nesprávnych metódach, ktoré vás spomalia. Musíte vynaložiť úsilie − aj keď asi nie toľko, koľko predpokladáte. Kľúčom je dôslednosť. Musíte mať trpezlivosť a neustále sa k tomu vracať. Keď sa vám to podarí, ťažko nadobudnuté vedomosti vám prinesú nielen úžitok, ale stanete sa lepším človekom, pretože si vypestujete húževnatosť. A keď sa naučíte nové spôsoby učenia, učenie sa stane zábavnejšou, ľahšou a príjemnejšou výzvou.
LOŽ č. 6: NA KRITIKE ZÁLEŽÍ
Možno sa bojíte formovať život podľa vlastných predstáv. Viete však, čoho by ste sa mali báť viac? Ľútosti.
Jedného dňa sa posledný raz nadýchneme a nebude záležať na cudzom názore či na našom strachu. Bude záležať na tom, ako sme žili. Nepripustite si kritiku od niekoho, od koho by ste si nenechali poradiť. Ľudia o vás budú pochybovať a budú vás kritizovať, nech robíte čokoľvek. Nikdy neobjavíte svoj skutočný potenciál, kým neprekonáte nespravodlivý rozsudok, ktorý nad sebou vynášate. Nedovoľte, aby názory a očakávania iných riadili či zničili váš život.
Nie je vašou úlohou, aby ste ma mali radi, rešpektovali ma či milovali. To je moja úloha.
Prečítajte si tiež
Ako sa mozog s nami zahráva? 9 trikov.
LOŽ č. 7: GÉNIOVIA SA RODIA
Bruce Lee sa preslávil ako filmová hviezda, filozof a jeden z najúspešnejších majstrov bojového umenia v dejinách tohto športu. Ak si však myslíte, že géniovia sa rodia, a spoznali by ste jeho zázemie, nepredstavili by ste si ho ako budúcu ikonu.
Leeho rodina sa presťahovala zo San Francisca do Hongkongu krátko po jeho narodení. Po ich príchode však Hongkong okupovali Japonci a mesto bolo politicky a spoločensky nestabilné. Mladý Lee bol ukážkovým outsiderom. Nebol čistý Číňan, takže jeho spolužiaci sa mu vysmievali. Nebol ani Brit ako iné deti v súkromnej škole, takže sa mu zasa smiali, že je „orientálny“. Žil v neustálom napätí, a preto začal s bojom. Boj ho potom definoval. Mal zlé známky a v škole sa tak často bil, že ho preložili do inej základnej školy.
Dcéra Brucea Leeho Shannon hovorila na našej výročnej konferencii o prístupe jej otca k pamäti a učeniu. Povedala, že kým sa stal filmovou hviezdou a uznávaným učiteľom, mal za sebou tisícky hodín intenzívneho tréningu vrátane súbojov na uliciach na začiatku. Svoj známy dotyk smrti sa Lee ani neskôr nenaučil za deň. Opakoval ho a skúšal roky.
Lee ďalej trénoval a zlepšoval sa aj napriek zraneniu chrbta − bol to jeho každodenný záväzok. Vášeň je motivácia, palivo na ceste k cieľu. Zdá sa, že jeho počiatočným palivom bolo napätie, ktoré cítil ako čínsky Američan na mieste, ktoré ho neprijalo.
Leeho talent sa zrodil ako výsledok skúseností a okolností, ktoré mu poslúžili, hoci iných by mohli poraziť. Kto z nás by predpokladal, že z dieťaťa so sklonom k bitke a zlými známkami vyrastie majster a filozof?
Pravdou je, že genialita stojí na oporných bodoch. Za všetkým, čo vyzerá ako kúzlo, stojí metóda.
Zdroj a foto: Myseľ bez hraníc, Tatran, Pixabay.com