Napriek tomu, že žijeme v časoch, keď sme doslova požehnaní nekonečným množstvom zdrojov na racionálnu argumentáciu, zamorili verejný priestor falošné správy, šarlatánske všelieky, konšpiračné teórie a „post-pravdivé“ múdrosti.
Prečo v 21.storočí ešte stále vedieme krčmové reči, vojny na sociálnych sieťach, chodíme do párových poradní či sledujeme prezidentské debaty? Prečo si nepovieme „Poďme si to vyrátať“ a uvidíme, kto má pravdu?
Ako sa vyznať v tom, čo dáva zmysel a čo nie? Nenechať sa klamať, zavádzať a podvádzať? Ako odhaliť argumentačné fauly v diskusiách? A ešte lepšie – ako ich zvládať a nenechať sa vodiť za nos?
O tomto všetko vyšla skvelá kniha psychológa Stevena Pinkera Racionalita. Okrem iného uvádza aj niekoľko taktík a stratégií na odvrátenie pozornosti, na zavádzanie protivníka – prečítajte si o niektorých. Možno si uvedomíte, že tak sa snažili zmanipulovať aj vás a možno to nabudúce odhalíte. A budete vedieť lepšie reagovať!
Ako nás klamú
Umenie politickej rétoriky spočíva podľa S.Pinkera v zakrývaní, zjemňovaní alebo preformulovaní tabuizovaných kompromisov.
- Ministri financií môžu napríklad sústrediť pozornosť verejnosti na životy, ktoré rozpočtové rozhodnutie zachráni, a nie na tie, ktoré to bude stáť.
- Politici môžu voliť slová tak, aby reformy vyzneli prijateľnejšie.
- Obhajcovia žien vo „vychýrených štvrtiach“ hovoria o sexuálnych pracovníčkach, ktoré uplatňujú svoju autonómiu, a nie o prostitútkach, ktoré predávajú svoje telo.
- Predajcovia životného poistenia (čo bolo kedysi tiež tabu) opisujú poistníka ako osobu, ktorá chráni rodinu. Nepredávajú to ako stávku jedného z manželov na to, že druhý zomrie.
Stratégia ad hoc záchrana
Ďalší argumentačný faul je ad hoc záchrana. V tomto prípade rečník argumentuje, že žiaden Škót si nesladí ovsenú kašu. Keď však natrafí na Angusa, ktorý si kašu sladí, tvrdí, že to dokazuje, že Angus nie je pravý Škót.
Tento faul tiež vysvetľuje, prečo žiadny pravý kresťan nikdy nezabíja, žiadny pravý komunistický štát nie je represívny a žiadny pravý Trumpov stúpenec neschvaľuje násilie. Táto taktika postupne prechádza do bludného kruhu.
Argumentačný faul „šikmá plocha“
Argumentačný faul zvaný šikmá plocha napríklad znamená: ak legalizujeme potraty, čoskoro budeme legalizovať vraždenie detí; ak dovolíme ľuďom vziať si jedinca, ktorý nie je opačného pohlavia, budeme musieť dovoliť ľuďom vziať si jedinca, ktorý nie je rovnakého druhu.
Paradox hromady
Paradox hromady sa začína pravdivým tvrdením, že ak je niečo hromada, potom je to hromada aj ak z nej odstránime jedno zrnko. Lenže keď odstránime ďalšie a potom ďalšie, dosiahneme bod, keď to už nie je hromada. Z toho vyplýva, že nič také ako hromada neexistuje.
Podľa toho by sme mohli tvrdiť, že sa práca urobí, aj keď ju odložím ešte o jeden deň (tzv. klam mañana), a nemôžem pribrať, keď zjem ešte jeden hranolček (tzv. klam chudnúceho).
Prečítajte si tiež
Greenwashing alebo zelené klamstvo. Ako nás zavádzajú?
Taktika „ty tiež“
Ďalšou taktikou na odvrátenie pozornosti je tzv. tu quoque, v preklade „ty tiež“, prípadne „a ty čo“. V dvadsiatom storočí ju s obľubou používali apologéti Sovietskeho zväzu, ktorí na obhajobu svojich totalitných represií uvádzali nasledovné: „A Američania sa ako správajú k černochom?“
Dnes je to podobné pri vojne na Ukrajine. Je jasné, kto je agresor, kto koho napadol a že Ukrajina nedávala žiadne dôvody na vojenský útok…no obhajcovia Ruska stále okrem iného opakujú: „A čo USA? Tie napadli… (dosaďte si niektorú z krajín)“.
Autorita povedala…
Yangovo tvrdenie o „najinteligentnejších ľuďoch na svete“ je príkladom odvolávania sa na autoritu. Autorita, na ktorú sa odkazuje, je často náboženská. Napríklad v náboženskej piesni či na nálepkách na autách nájdeme vetu „Boh to povedal, ja tomu verím, tým je to vyriešené“. Môže však ísť aj o politickú či akademickú autoritu. Intelektuálne kruhy sa často odvolávajú na vlastného mudrca, ktorého výroky sa pre nich stávajú svetským evanjeliom.
Väčšina si myslí
Podobne ako odvolávanie sa na autoritu aj spoločenský apel využíva skutočnosť, že sme spoločenské, hierarchické primáty. „Väčšina ľudí, ktorých poznám, si myslí, že astrológia je veda, takže na tom niečo musí byť.“
Aj keď nemusí platiť, že „väčšina sa vždy mýli“, určite nemá vždy pravdu. Knihy o dejinách sú predsa plné kadejakých povier, nezmyslov, honov na čarodejnice a iných ľudových „múdrostí“.
Racionalita nie je cool
„Túto knihu som napísal aj preto, lebo som si uvedomil niečo strašné. Napriek tomu, že sa venujem kognitívnej psychológii, nedokázal som odpovedať na otázky, ktoré som najčastejšie dostával, keď som spomenul, že prednášam o racionalite. Prečo ľudia veria, že Hillary Clintonová organizuje pedofilné orgie v podzemí pizzerie? Prečo si myslia, že nás vláda v rámci tajného programu práškuje jedom, o čom údajne svedčia kondenzačné stopy za lietadlami?“ píše v knihe Racionalita Steven Pinker, psychológ ovenčený mnohými cenami. Vo svojej knihe zrozumiteľne a s nadhľadom ukazuje, ako nechať častejšie prehovoriť rozum a nenechať sa klamať, či zavádzať. Ako sa dívať na veci s nadhľadom a ako robiť čo najlepšie rozhodnutia vo svojom každodennom živote.
Ako rozpoznať skutočné nebezpečenstvá a zároveň zostať nohami na zemi? Konzumenti správ by si mali uvedomiť, že sú z princípu zaujaté. Preto by si mali upraviť svoj informačný jedálniček tak, aby obsahoval zdroje, ktoré vytvárajú širší pohľad na vec: menej Facebooku, viac webovej stránky Our World in Data (Náš svet v číslach).
Novinári by mali informovať o nešťastiach vždy v kontexte. Vraždu, haváriu lietadla alebo útok žraloka by mala vždy sprevádzať informácia o ročnej miere výskytu danej udalostí a pravdepodobnosti jej zopakovania. Neúspechy alebo séria nešťastí by sa vždy mali dať do súvislosti s dlhodobejším trendom.
Foto: Tatran, Freepik.com