Je pravda, že nás beh zbavuje depresie a zbytočných obáv?

O pozitívnych účinkoch behania sa už toho popísalo veľa. Prospieva nášmu zdraviu, fyzickej kondícii, celkovej imunite, ale tiež vplýva na našu duševnú rovnováhu. Vieme pri ňom vypnúť, vyčistiť si hlavu, podľa mnohých dokonca beh zbavuje depresie a zbytočných obáv, rôznych strachov, neistoty. Je to naozaj tak, alebo len marketingový ťah tých, ktorí predávajú bežecké oblečenie, či tenisky? 🙂

Pravdou je, že rekreačný beh tu je odjakživa. Behali starovekí Egypťania, behalo sa počas olympijských hier pred 2700 rokmi a napriek tomu sa v priebehu dejín tento zvyk vytratil. Istý spisovateľ a akademik Vybarr Cregan-Reid, ktorý napísal úžasnú knihu “Pár poznámok o tom, ako z nás beh robí ľudí”, povedal, že cvičenie sa v dejinách objavuje v krízových situáciách spojených s istou formy nerovnosti. Dôvod? Beh pomáha udržiavať si zdravie fyzické i psychické; nabíja nás, dodáva energiu, uvoľňuje. Navyše, behanie zabíja rakovinové bunky a lieči nás – písali sme o tom v tomto článku.

 

Naozaj beh zbavuje depresie a smútku?

To by sme chceli všetci, však? Je nám pod psa, sme smutní…šup, nazujeme tenisky, vybehneme a strasieme to zo seba. „Mnoho štúdií sa dopracovalo k nejednoznačným výsledkom a stojí za zmienku poznamenať, že pohyb nepomôže každému, kto je v moci paralyzujúcej paniky, smútku či žiaľu. Nikto od človeka s ťažkou a chronickou depresiou neočakáva, že vyskočí a pôjde si zabehať,“ tvrdí Bella Mackie v knihe Hýb sa. Aj ona bola na dne a vďaka behu dosiahla neuveriteľné úspechy.

Napríklad podľa tejto vedeckej štúdie je pohyb v prípade klinickej depresie neúčinný,  pravdepodobne z toho dôvodu, že mnohí ľudia s ťažkou depresiou trpia aj psychomotorickou retardáciou – ich myseľ a telo sa vtedy výrazne spomaľujú, zdá sa im, že majú nohy ako z olova a hlavu v opare. Takže beh je takmer nemožný.

Mnohí vedci a odborníci sa však zhodujú, že beh a pohyb všeobecne sa často vnímajú ako spôsob odvrátenia potenciálnej depresie.
Vedecký časopis American Journal of Psychiatry publikoval najrozsiahlejšiu štúdiu svojho druhu na tému, či pohyb dokáže zmierniť príznaky depresie. Vyšla v októbri 2017 a vedci v nej skúmali 33 000 ľudí, ktorí nepreukazovali žiadne príznaky psychických chorôb.
Zistili, že u ľudí, čo sa vôbec nehýbali, bolo riziko depresie o 44% vyššie. Zo štúdie vyplynulo, že ak účastníci športovali aspoň hodinu týždenne, v 12% prípadov sa potvrdilo, že pohyb môže depresiu odvrátiť.

 

Behom proti úzkosti

Aktívny pohyb nás teda chráni pred budúcou depresiou a zlepšuje psychický stav ľudí trpiacich úzkosťou. Štúdie preukázali, že pri pohybe dochádza k zníženiu hladiny kortizolu (hormónu, ktorý sa uvoľňuje v nadobličkách v reakcii na strach alebo stres ako súčasť mechanizmu útok – útek). Okrem fyzických zmien sa preukázal aj vplyv pohybu na myslenie.

Autori Jasper Smits a Michael Otto vo svojej knihe “Cvičenie na náladu a úzkosť: osvedčené stratégie na prekonanie depresie a zlepšenie pohody” zistili, že keď ľudia trpiaci úzkosťou cvičili, imitovali niektoré symptómy úzkosti – rýchly tep, potenie, prílev adrenalínu –, vďaka čomu sa znižovala pravdepodobnosť paniky, keď tieto pocity zažívali neskôr.

 

Beh upokojuje mozog

Pozrime sa na ďalší výskum, ktorý spomína aj Bella Mackie. V časopise Journal of Neuroscience zistili, že pohyb vytvára nové, energické mozgové bunky, ktoré v prípade, keď nie sú potrebné, vypne. Otestovali to na myšiach a myši-bežci sú sebavedomejší a ochotnejší skúmať prostredie. Vedci pri ich testovaní objavili nové neuróny – neuróny, ktoré upokojovali mozog. Vďaka pohybu boli teda myši odolnejšie voči stresovým situáciám.
Neuróny aktívnych myší produkovali viac kyseliny gama-aminomaslovej (GABA), neurotransmiteru, ktorého hlavnou úlohou je zníženie neurónovej excitability v celom nervovom systéme. Ľudia s depresiou a úzkosťou môžu mať nižšie hodnoty GABA a výskum ukázal, že pohyb nakopne dráhy, ktoré dopĺňajú tieto neurotransmitery.

Prečítajte si tiež
12 tipov, ako začať behať a užívať si to.

 

Beh nás zbavuje strachov

Výborne to v spomínanej knihe Hýb sa popísala Bella Mackie.
„Beh ma naučil bojovať so strachom. Vďaka brázdeniu ulíc a vyčerpávaniu mozgu začali moje zaryté fóbie a strach, napríklad z desivých ciest metrom, postupne ustupovať, až kým z čerstvého zranenia neostala len vyblednutá modrina. Viem, že nohy ma ponesú na rôzne miesta a aj ma dostanú domov. Občas zabúdam, aká som bola predtým, než som začala behať, a dávať to všetko na papier je zvláštne, lebo si spomínam, ako mi bolo mizerne.

Nedávno som šla navštíviť svojho skvelého bývalého terapeuta, hlavne preto, že mi rozhovory s ním chýbali. Pripomenul mi, že keď som k nemu prišla prvýkrát, keď sa mi rozpadávalo manželstvo, sotva som bola schopná vyjsť z domu. Zdá sa mi, že to bolo strašne dávno, no viem, že pri duševnej chorobe sa človek nikdy nemôže príliš uspokojiť. Mávam úzkostné myšlienky a občas i nočné mory a niekedy ma to všetko dostihne, no nikdy nie počas behu. V tej chvíli všetko zmizne.”

Z predchádzajúcich slov vyplýva, že beh má naozaj veľký pozitívny vplyv aj na naše duševné zdravie. Podporuje vnútornú rovnováhu, odďaľuje depresiu a úzkosť, zbavuje strachov. No stále sme nespomenuli, že beh vyvoláva v nás predovšetkým eufóriu. Taký vzrušujúci, povznášajúci pocit, že sme čosi dokázali. Ak beháte, viete, o čom hovoríme. Je to ťažko opísateľný pocit.
Ak teda máte chuť, obujte si tenisky a vybehnite von. Hoci aj pár kilometrov, aj to sa ráta 🙂

Foto: Unsplash.com, Pixabay.com