Každý deň nás obklopujú rôzne zvuky. Od príjemných ako je spev vtákov, zurčanie potoka, rytmické bubnovanie dažďových kvapiek, šuchot lístia, bzukot včiel… až po tie menej príjemné: hluk mesta, automobily, stavebné práce.
K tomu pridajte moderné zvuky ako pípanie mobilov, šum počítača alebo škrípanie kopírky. Sme proste obklopení množstvom najrôznejších zvukov a často si prajeme úplný pokoj a absolútne ticho. Možno však neviete, že existuje hudba, ktorá môže byť liekom. Upokojiť vás po namáhavom dni, dodať vám energiu a zlepšiť náladu. Taká malá muzikoterapia.
Muzikoterapia je zjednodušene liečenie hudbou. Jej korene siahajú do dávnej minulosti. „Už v Biblii sa môžeme dočítať o príbehu Davida, ktorý liečil hlboké depresie kráľa Saula,“ povedala muzikoterapeutička PhDr. Zuzana Vitálová. „Ale aj v starovekom Egypte či antickom Grécku liečili kňazi pomocou hudby ženskú neplodnosť a mnohé ďalšie choroby. Zachovalo sa veľa legiend a príbehov. Napríklad príbeh o Orfeovi, ktorý prostredníctvom hudby zahnal zlých duchov, aby vyslobodil Euridiku.“
Aj významní filozofi dávnoveku, akými boli Platón a Aristoteles, poukazovali na blahodarný vplyv hudby na ľudskú dušu. Počas Francúzskej revolúcie v 18. storočí sa orchestrálna hudba stala po prvý raz prostriedkom k morálnemu posilneniu dobrovoľníkov. „Hudba môže na masy pôsobiť skutočne veľmi silno,“ dodáva Z. Vitálová. „Príkladom je hymna, ktorá spája ľudí jedného národa. Ale duchovná hudba vyvolávajúca zbožnosť…“
S hudbou v maminom lone
Bežne uprednostňujeme tempo hudby v rozpätí 80 – 120 úderov za minútu, čo zodpovedá počtu úderov srdca zdravého dospelého človeka. Ako tvrdí muzikoterapeutička Z. Vitálová, „ak žena v gravidite počúva príjemnú hudbu, dieťa po narodení spozná tú melódiu. Určite, že tá tzv. tvrdá hudba (heavy metal, hard rock) nepôsobí priaznivo, dokonca pred ňou výskumy vystríhajú. Počúvanie silnej a tvrdej hudby pri jednom pokuse spôsobilo, že rastliny začali rýchlejšie rásť a potom počas dvoch týždňov úplne zakrpateli až vymreli. Ale napríklad klasická hudba pôsobila na tieto rastliny celkovo priaznivo.“
Tzv. tvrdá hudba prehlbuje nerovnováhu, disharmóniu medzi človekom a jeho okolím. Vyvoláva v ľudskej psychike agresívne stavy, reakcie. Okrem toho, takýto typ hudby obsahuje nízke vibrácie, ktoré nás podľa výskumov poškodzujú. Zvlášť nebezpečné je počúvanie takejto hlasnej a tvrdej hudby cez slúchadlá.
Muzikoterapia ako liečenie hudbou
Výskumy dokázali, že pomalá hudba znižuje krvný tlak, rýchla ho zasa zvyšuje. Hudba pôsobí aj na metabolizmus cukrov, tvorbu hormónov, na tep srdca a činnosť pľúc. Nepopierateľný vplyv má na svalstvo, dýchanie, krvný obeh či dokonca vylučovanie žliaz. Hudba je vhodným doplnkom pri akútnych ochoreniach, vážnych diagnózach, ako je Alzheimerova choroba, toxická závislosť, poruchy reči a sluchu, či u hendikepovaných detí.
„Dá sa povedať, že hudba jediným akordom, taktom dokáže ovplyvniť človeka oveľa viac ako by sme čakali.“ Súhlasí muzikoterapeutička Z. Vitálová. „Vyzerá to asi takto: zvuk sa dostáva do sluchového orgánu, odtiaľ do veľkého mozgu, mozočku, lymfatického systému, aby špeciálnymi substanciami potom pôsobil na telesné funcie človeka, ale aj na city a emócie.“
Muzikoterapia sa používa pri depresiách, proti stresu, nespavosti, úzkosti, pri neurotických a psychosomatických ochoreniach. Muzikoterapia je podľa amerických vedcov mimoriadne vhodnou metódou na odstraňovanie negatívnych následkov z otrasných zážitkov, ako aj na povzbudenie duševnej aktivity.
[table id=1 /]
S hudbou proti obezite
Možno to znie ako nezmysel, ale vedci takúto možnosť pripúšťajú. Podľa istých pozorovaní, rytmická hudba automaticky zvyšuje aj rýchlosť jedenia, pričom polovica sledovaných účastníkov si vypýtala dupľovanú porciu.
Pri pomalých skladbách sa znížila rýchlosť prežúvania, sústa sa zmenšili a napokon aj celkové množstvo stravy. Ľudom počúvajúcim pomalú hudbu chutilo jedlo oveľa viac ako tým, ktorí počúvali rytmickejšie melódie. Ťažko na týchto výsledkoch pozorovaní stavať, majú skôr iba (zatiaľ) teoretický význam, no naznačuje to jedno: vplyv muzikoterapie môže byť ešte väčší, ako dnes vieme.
[table id=2 /]
Hudobná lekárnička
Tak ako máme doma najrôznejšie lieky, mastičky, obväzy ap., mali by sme mať aj niečo ako hudobnú lekárničku. Každý sme iný a tak aj obľúbená hudba je rozdielna. „Mali by sme si sadnúť,“ radí muzikoterapeutička Z. Vitálová, „vypočuť nosiče, ktoré máme doma a roztriediť. Chýbať by nemala klasická hudba, ktorá je bohatá na invencie, melodickosť a nepresadzuje príliš rytmus. Ale samozrejme ani populárna hudba, ktorá je rytmickejšia a z nej napríklad F. Sinatra, skupiny Queen, Abba či Beatles.“
A keď sa cítite unavení, máte depresiu, zlú náladu, stačí siahnuť po nejakom tom hudobnom lieku, pohodlne sa usadiť do kresla a ponoriť sa do pokojných tónov a melódií. Treba len vyskúšať, lebo vraj to funguje.
