Odkiaľ sa vzal sviatok sv. Mikuláša? Zaujímavosti

Každý rok 6.decembra si pripomíname sviatok sv.Mikuláša. A najmä rodiny s deťmi si ho užívajú dvojnásobne – tešia sa na obdarovanie rôznymi sladkosťami a dobrotami. A občas sa do vrecúška dostane aj zemiak, či kúsok uhlia 🙂
Na Slovensku sa už dávno udomácnil zvyk obchôdzky Mikuláša s anjelom a čertom, ktorí rozdávali darčeky i „čertovské“ odmeny.
Kde sa vlastne vzal Mikuláš? Prečo práve šiesty december a prečo sa obdarúvame? Načo si vlastne máme čistiť topánky a prečo s ním občas chodievajú anjel a čert? Prezradíme.

Mimochodom, Mikuláš naozaj existoval. Bol to človek ako každý iný, z mäsa a kostí. Podľa historických zápiskov by ho vedci opísali ako muža približne 170 cm vysokého s tmavšou pokožkou, hnedými očami, širokým čelom a výraznými lícnymi kosťami. Mal pomerne veľký nos, ktorý mal navyše zdeformovaný, pretože sa pobil s istým biskupom, ale inak to bol dobrák od kosti.

Kto bol vlastne Svätý Mikuláš?

Mikuláš sa narodil v starovekom gréckom meste Patara (dnes je to územie Turecka) niekedy v rozmedzí rokov 280 – 286. Rodičia boli bohatí, no zomreli, keď bol Mikuláš mladý. Chlapcovi však zanechali taký majetok, ktorý by mu na pohodlné živobytie vystačil do konca života.
Napriek tomu sa Mikuláš rozhodol so svojím bohatstvom podeliť a začal ľuďom pomáhať. Rodina, do ktorej sa narodil, bola silno veriaca a on sám sa neskôr stal biskupom. Preto sa aj doteraz Svätý Mikuláš zobrazuje s biskupskou myrtou na hlave, biskupskou barlou a s červeným rúchom.

Ako biskup mal Mikuláš veľkú autoritu, ktorú však využíval tým správnym spôsobom. Zaslúžil sa o mierové urovnanie sporu medzi cisárskym vojskom a miestnym obyvateľstvom. Bojoval za oslobodenie na smrť odsúdených väzňov a pomáhal nemajetným. Svojou spravodlivosťou a obetavosťou si získal uznanie mnohých spoločenských vrstiev obyvateľstva. Mikuláš zomrel 6. decembra a odvtedy si v tento deň ľudia pripomínajú jeho pamiatku.

Prečo sa na sviatok sv.Mikuláša obdarúvame?

O detailoch zo života Mikuláša sa až tak veľa nevie. Respektíve je ťažké povedať, čo je skutočné a čo nie. Mnohé príbehy sa spísali roky po jeho smrti a je dosť možné, že ich pisatelia mierne prifarbili. Až by sme ich mohli pomenovať skôr legendami než skutočnými príbehmi z minulosti.

Najznámejšou legendou, z ktorej zrejme aj vznikla tradícia obdarovávania, je príbeh o troch mladých dievčatách. Chudobný kupec mal tri dcéry, ktoré boli súce na vydaj. Keďže peňazí v rodine nebolo nazvyš, nebolo ani na poriadne veno, a bez toho by sa mladé devy ťažko vydali. Hrozilo, že dievčatá skončia ako kurtizány. Keď to videl Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. Potajomky im v noci nechal mešec s peniazmi. Zopakoval to aj na ďalšiu noc a na tretiu noc ho už čakal otec s dcérami, aby tajomnému záchrancovi mohol poďakovať.

Toto však nie je jediná legenda, ktorá sa so Svätým Mikulášom spája. Je ich viac, no vo všetkých Mikuláš niekomu pomohol alebo zachránil život. Stal sa patrónom mnohých ľudí – námorníkov, rybárov, lekárnikov, slobodných dievčat, obchodníkov a detí.

Prečo práve do topánok?

Táto tradícia je spojená s legendou o troch dcérach. Mikuláš vraj hodil mešec s peniazmi do kupcovho domu cez okno a ten náhodou pristál na topánke. Odvtedy sú vyleštené čižmičky neoddeliteľnou súčasťou sviatku Svätého Mikuláša.
Tradičným ovocím, ktoré si deti nachádzali v čižmách, boli mandarínky alebo pomaranče. Ich oranžová farba má zosobňovať darovaný mešec peňazí.

Prečítajte si tiež
Advent. Dekorácia na okno a mikulášske ozdoby.

Iný kraj, iný mrav

V každej krajine by vám vedeli vyrozprávať iné príbehy o Svätom Mikulášovi. Dokonca by mal aj inú podobu, v akej ho poznáme my a iný sprievod pomocníkov.
Anjel je zo všetkých spoločníkov akousi najmodernejšou verziou. V nemecky hovoriacich krajinách nahradil čerta Krampus. Tento škaredý tvor je spolovice kozou a spolovice démonom a zlé deti berie do svojho vreca.

Zaujímavý príbeh má aj Holandsko. Tam vraj Mikuláš prichádza parníkom zo Španielska a jazdiac krajinou na bielom koni rozdáva darčeky. Deti mu preto pre jeho koňa v topánkach nechávajú mrkvu či seno. Za pomocníka má Čierneho Petra, ktorý má tiež vrece kam ukrýva neposlušné deti.
O rôznych podobách Mikuláša a jeho pomocníkov si môžete prečítať na Wikipedii.

Zaslúžila sa Coca-cola o vznik Santa Clausa?

Postava Santa Clausa je akousi americkou obdobou Svätého Mikuláša. Avšak v Amerike, a dnes už aj všade inde vo svete, je Santa Claus považovaný za otca Vianoc. Nespája sa so 6. decembrom, ale so štedrým dňom, kedy potajomky necháva pod stromčekom dary.

Tak ako ho poznáme dnes – prívetivý červenolíci deduško s bohatou bielou bradou a červeným kostýmom – sa objavil v roku 1931 vo vianočnej reklame svetoznámej Coca-coly. Stojí teda tento populárny nápoj za vznikom Santa Clausa?
Nie tak celkom. Ilustrátor, ktorý pracoval pre Coca-colu dostal zadanie, aby vykreslil postavu Santa Clausa, ktorá sa bude používať v reklamách. On si vzal inšpiráciu z diela amerického spisovateľa, ktoré sa volalo Návšteva Svätého Mikuláša. Autor ho tam opísal ako priateľského a príjemného pána s kyprými tvarmi. Coca-cola síce nevymyslela legendy o Mikulášovi, ale výrazne sa podieľala na šírení a posilňovaní imidžu otca Vianoc.