Ochutnali ste už pastovaný med? Pravdepodobne áno, hoci spočiatku ste možno naň pozerali s nedôverou. To je taký ten biely, krémový, takmer akoby vyšľahaný med. Hmota, ktorá veľmi nepripomína klasický med, no v poslednom období je čoraz populárnejší a má veľmi veľa prospešných účinkov. Ako vlastne vzniká pastovaný med? A prečo je taký obľúbený? Povieme spolu s Ritou Novosadovou, chovateľkou včiel, ktorá vyrába všakovaké včelie produkty a dokonca sa zaoberá apiterapiou. A pozor! Ponúkneme vám aj niekoľko mimoriadne chutných a dokonca liečivých verzií tejto zdravej pochúťky.

Pastovaný med je zjednodušene med hladkej, jemnej štruktúry. Má zachované všetky biologicky aktívne látky, ľahko sa rozotiera a pritom je dostatočne hustý na to, aby sa s ním dobre manipulovalo.
Rozdiel oproti klasickému medu je, že včely ho nenosia do úľov z plástov, ale vyrába sa niekoľkými spôsobmi. Existujú špeciálne včelárske zariadenia na princípe šľahačov, ktoré med v čase kryštalizácie premiešavajú. Vznikajúce kryštály rozbíjajú na drobné, jemné mikro kúsky a tým vytvárajú jeho stabilnú krémovú štruktúru.

„Takýmto spôsobom si viete pastovaný med pripraviť aj v domácich podmienkach,“ vysvetľuje Rita Novosadová. „Tento proces v sebe ale nesie určité riziko. Miešaním bežnými šľahačmi sa do medu dostáva viac vzduchu, vlhkosť a potenciálne aj mikróby. A to by ho mohlo znehodnotiť a v mede by dochádzalo ku kvasným procesom.“
Včelárske zariadenia sú totiž vyrábané z nerezu, sú oveľa šetrnejšie k medu a sú vysoko hygienické, takže v domácom prostredí je lepšie spracovať menšie množstvo medu, ktoré skonzumujeme v relatívne krátkom čase.

Riadená kryštalizácia

Už asi viete, že ak med necháte dlhší čas nepovšimnutý, stuhne a vytvoria sa v ňom relatívne veľké kryštály. Pomerne ťažko sa naberajú lyžicou a väčšinou skĺzneme k tomu, že fľašu s medom postavíme do misky s teplou vodou, aby sa nám znovu rozpustil.
Kryštalizácia je prirodzená vlastnosť medu a dokazuje jeho pravosť.

Tento proces využíva aj druhý spôsob prípravy pastovaného medu. Týmto tradičným spôsobom je „naočkovanie“ čerstvo vytočeného a nafľaškovaného medu jemnými kryštálmi pastovaného medu, ktorý sa použije ako základ. Kryštalizácia potom prebieha kontrolovane a výsledná konzistencia je jemná, hladká, bez prítomnosti hrubých čiastočiek.
Jeho hustota a pritom jednoduchá manipulácia s ním ho predurčujú k používaniu v každej domácnosti, kde sa med natiera na chlieb, dáva do čaju, či len tak naberá na lyžičku ako maškrta. Už žiadne lepkavé kvapky medu na stole, pracovnej doske, či dlážke!

Je pastovaný med kvalitnejší a lepší?

To bude možno vaša prvá otázka. Je teda lepší klasický alebo pastovaný med? Ak áno, prečo ho nie je viac? A ak nie, prečo je jeho cena vyššia?
Nuž, pastovanie nemá žiadny vplyv na zvýšenie zdravotných benefitov medu, ale výhodou môže byť fakt, že máte istotu, že med nebol nijako tepelne spracovaný a prehrievaný, aby sa udržal v tekutom stave. A tým pádom v ňom zostali zachované všetky dôležité nutričné hodnoty a neznehodnotili sa žiadne biologicky aktívne látky.
Prečo je potom jeho cena vyššia? Je to kvôli zvýšeným nákladom na prácu, ktorú majú včelári so skladovaním a prípravou takéhoto medu.

Na trhu však nájdete aj pravý pastovaný med priamo od včelárov a za super cenu. Napríklad včelárstvo Apis Original ponúka pastovaný repkový med vždy za výhodnú cenu, takže sa oplatí vyskúšať!

Aké medy sa na pastovanie používajú?

Využívajú sa najmä kvetové medy, ktoré veľmi rýchlo prirodzene kryštalizujú. Jednotlivé druhy medu sú tvorené rôznym pomerom glukózy (hroznový cukor) a fruktózy (ovocný cukor), pričom fruktóza je typ cukru, ktorý nekryštalizuje.
Rýchlosť kryštalizácie je podmienená ich pomerom a tiež teplotou prostredia, v ktorom med skladujeme. „Napríklad taký repkový med má natoľko vysoký obsah glukózy, že tuhne priamo vo včelích plástoch a včelári majú problém s jeho vytáčaním. Naopak agátový med má vysoký podiel fruktózy a to mu zaručuje udržanie tekutej konzistencie po dobu niekoľkých mesiacov, či dokonca rokov,“ ozrejmuje Rita Novosadová, ktorá má v Branove rodinnú farmu. Na Facebooku ju nájdete v skupine Včeličo.

Prečítajte si tiež
Levanduľa. Nádherné fialové polia, ktoré liečia.

RECEPTY na ochutené pastované medy

Pastovaný med je obľúbený nielen sám o sebe, ale je dobrým základom aj na prípravu ochutených medov. Prídavné zložky, ako sú sušený zázvor, škorica, čokoláda, rakytník, strúhaný kokos, mak či lyofilizované jahody zostanú vmiešané do celého profilu medu a nevyplávajú na povrch, ako je to pri tekutom mede. Med je schopný veľmi rýchlo na seba viazať vône a chute a práve táto jeho vlastnosť sa pri príprave ochutených pastovaných medov využíva.

Pred časom sme vám ponúkli 3 medové recepty na boľavé hrdlo a proti chrípke. Teraz Rita Novosadová pre vás pripravila 3 úžasné tipy na ochutený pastovaný med.
Určite niektorý vyskúšajte. Nielenže skvele chutia, ale aj liečia.

Škoricová pasta

Posilňuje imunitný systém, priaznivo vplýva na žalúdok, zvyšuje chuť do jedla, posilňuje srdcový tep, upravuje hladiny cholesterolu.
Škorica je tiež prírodné afrodiziakum, pomáha liečiť infekcie močových ciest, zabraňuje usadzovaniu tukov. Nehovoriac o tom, že nádherná vôňa škorice nám všetkým pripomína Vianoce! Asi preto je tento med taký obľúbený u detí.

Zázvorová pasta

Nie je nič lepšie pri chrípke a prechladnutí ako kombinácia medu a zázvoru. Pomáha tiež pri zápaloch priedušiek, uľahčuje vykašliavanie, vylučovanie hlienov. Pomáha pri tráviacich ťažkostiach, bolestiach hlavy, migréne a priaznivo vplýva aj na redukciu hmotnosti.

Čokoládová pasta

Je zdravou náhradou čokoládovej nátierky. Čokoláda má antioxidačné účinky, pôsobí povzbudzujúco a spomaľuje starnutie. Pomáha pri liečbe zápalov, zlepšuje náladu a posilňuje imunitný systém. A okrem toho, chutí úplne báječne 🙂