Naozaj nám sledovanie priateľov na Facebooku škodí a ubližuje?

Výskumy ukazujú, že na Facebooku trávime viac času skúmaním stránok iných ako pridávaním vlastného obsahu!
Psychológovia a odborníci neustále opakujú – neporovnávajte svoje životy s postami známych či celebrít na sociálnych sieťach. Je to klam, starostlivý výber toho pozitívneho.
Vieme to, počuli sme to, prikyvujeme… a predsa sú pre nás fotky na Facebooku a posty od priateľov bernou mincou, ako sa „teraz žije inde“.
Ako sa majú druhí a takmer vždy je to lepšie a krajšie, ako v našom osobnom živote. Veď sledovanie priateľov nemôže byť nič zlé…
Prečo to robíme?

Podľa psychológov si neuvedomujeme, že takmer každý si necháva svoje problémy a starosti pre seba. A akoby sme si to ani nechceli uvedomovať.
Podceňujeme skutočnosť, že aj iní sa prebíjajú tými istými úskaliami a keď sa porovnávame s ostatnými „profilovými“ známymi, vychádza nám z toho, že tí ostatní sú na tom lepšie.
Na webe vyzerajú naše nie až také dokonalé životy úboho popri úžasných veciach, ktoré zažíva zdanlivo každý.

 

Hlavne čo najviac lajkov

Prečo je stále také dôležité, či vás niekto „lajkuje“?
Jediné, čo prichádza do úvahy, je byť najlepší a o kvalite priateľa rozhoduje, ako vyzerá, a nie ako sa správa.
Odštartovali sa preteky, kto viac, lepšie a ďalej. A to nám neprospieva.

„Nejde o to, aby sme takí boli, ale aby sme tak pôsobili. Čiže na Facebooku už ľuďom ani tak nejde o to, aby dohnali zameškané s dávnymi priateľmi, ale aby s nimi udržali krok,“ vysvetľuje expertka Meg Jayová v knihe Rozhodujúca dekáda.A čo je ešte horšie: teraz už neudržiavame krok len s blízkymi priateľmi a susedmi, ale so stovkami iných. Ich „apdejty“ nám neustále pripomínajú, aký úžasný by mal byť náš život.“

„Všetky moje kamarátky už majú deti. Zdá sa mi, že zaostávam.“
Tvrdí do 26-ročná žena po pohľade na sociálne siete.
Meg sa to zo štatistického hľadiska zdalo nepravdepodobné a tak sa jej spýtala, o aké kamarátky ide. Kto z tých, ktorých spomínala, má dieťa?
Odvetila: „Ach, nie, nehovorím o tých priateľkách. Len o množstve žien z tých deväťsto priateľov, o ktorých by som bez Facebooku ani nevedela.“
Zdá sa vám to normálne?

Alebo keď si niekto povzdychne: „Zdá sa mi, že po pracovnej stránke sa mi celkom darí, ale len kým neotvorím Facebook a nepozriem sa na to, čo robia iní.“
Pridáva to na sebavedomí, spokojnosti s tým, čo robíte? Robí nás to šťastnými?

fejk foto

 

Škodí nám sledovanie priateľov?

Samozrejme, závisí od viacerých faktorov – akých máte priateľov, čo zverejňujú, a aká ste silná osobnosť.
Faktom však je, že sociálne siete v nás vyvolávajú závisť, smútok až depresie. Americká psychologička Mai-Ly Steersová urobila výskum o vplyve sociálnych sietí na náš duševný život. Ako tvrdí, celý tento systém je založený na porovnávaní, čo následne povzbudzuje k neustálej potrebe čosi dokazovať a prebíjať sa so známymi a priateľmi, kto bude lepšie vyzerať.

Dokázala, že ohrození sú najmä mladí a zvlášť tínedžeri, a tiež nesmelí, či bojazlivejší ľudia. Zvlášť nebezpečné je to u detí, čo uznala aj Americká pediatrická spoločnosť. Deti ešte nevedia posudzovať niektoré situácie rozumne a s nadhľadom. Malý počet lajkov alebo málo fanúšikov ich tak deprimuje a prehlbuje pocit, že o nich nikto nemá záujem.

Rôzne filtre a grafické prvky vedia robiť zázraky, čo si nie vždy uvedomujeme.
Tiež nedokážeme vždy rozlíšiť, či ide o súťaživý obsah robený pre efekt, vymyslenú situáciu (aby sme zaujali), alebo priamo fejk. Takýto do veľkej miery vymyslený svet prehlbuje v niektorých ľuďoch pocit vlastnej neschopnosti, nezdravej súťaživosti a depresie, pretože majú pocit, že iní vždy žijú lepšie ako oni.
Psychologička tiež pri výskume zistila priamu úmeru – čím dlhšie ste na sociálnej sieti, tým väčšie riziko, že upadnete do depresie.

facebookPrečítajte si tiež
Aká fotka na Facebooku vždy upúta?

 

Zaujímavý efekt pozitivity

William James, otec výskumnej psychológie v Spojených štátoch povedal:
„Umenie múdrosti spočíva v tom, že vieme, o čo nedbať.“
Vedieť, o čo nedbať, je jeden z dôvodov, prečo sú starší dospelí zvyčajne múdrejší ako mladší dospelí, ktorí tak radi trávia čas na sociálnych sieťach.
Vekom dochádza k takzvanému efektu pozitivity. Viac sa zaujímame o pozitívne informácie a naše mozgy nereagujú natoľko silno na negatívne informácie, na ktoré narážame. Odpútavame sa od interpersonálnych konfliktov, rozhodujeme sa nechať to tak, najmä tie, do ktorých sú zapletené osoby z nášho okruhu známych.

Sústreďte sa na to pozitívne a skutočné. Nehľadajte realitu tam, kde nie je a nenechajte sa zavádzať. Naozaj to nestojí za to.
Želáme vám LepšíDeň 🙂

Foto: Pixabay.com, Instagram @shawnsmithphotography

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 259x, 1 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: