Bratislava nie je len Bratislavský hrad, Devín, korzo v centre, Kamzík, či Čunovo. V okolí Bratislavy sa dajú nájsť úžasné miesta, ktoré stoja za návštevu.
Napríklad taká gazdovská dedinka Abeland v Lozorne, ktorá vás prenesie do minulosti. Farmička očarí najmä rodiny s deťmi, často sa tam konajú aj rôzne tematické akcie.
Alebo navštívte múzeum moderného umenia Danubiana, v tvare lode na pozadí vodnej priehrady pôsobí naozaj zaujímavo. A pridajte si k tomu vyhliadkovú plavbu z Bratislavy do Čunova.
Ďalšie tipy na vychádzky? Milovníci hradov si určite nenechajú ujsť hrad Červený Kameň v obci Častá asi 30 km od Bratislavy. Je to pôvodne kráľovský hrad z prvej polovice 13.storočia.
Pre mladých a deti odporúčame lanové centrum Lanoland Koliba a tiež boby, ktoré sú hneď vedľa.
Smerom na Stupavu máte Dračí hrádok, zrúcanina na vrchu Úboč nad údolím Stupavského potoka. Dva kilometre od obce Borinka, hrádok postavili v 13.storočí. Krásny je kaštieľ v Budmericiach, aj vo Veľkom Bieli. Prevezte sa lanovkou na Železnej Studničke, skočte si do Oázy Sibírskeho tigra neďaleko obce Kostolná pri Dunaji.

Jednoducho, v okolí Bratislavy je množstvo skvelých tipov na výlety – dňové, či párhodinové. Prešli sme, navštívili, videli a vrelo odporúčame.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska sme pre vás pripravili ďalšie dva zaujímavé tipy. Náučný chodník Skalný nos, geologickú mini expozíciu Kameň a víno, a tiež vinohradnícky náučný chodník.

Tipy na vychádzky v Bratislave a okolí

Náučný chodník Skalný nos

Vedie príjemným prostredím na úpätí bratislavského Hradného vrchu. Začína sa na Žižkovej ulici skalným útvarom Skalný nos. Nenáročná trasa najskôr mierne stúpa po schodoch, pokračuje po betónovej terase a po pár desiatkach metrov sa vracia späť na Žižkovu ulicu. Na trase chodníka sú umiestnené panely s textami, ktoré informujú o prírodných, historických a archeologických osobitostiach Zuckermandla, ale aj Hradného vrchu.

Náučný chodník Skalný nos má šesť informačných panelov:

Pohľad do minulosti Zuckermandla
Fauna hradného brala
Flóra hradného brala
Geomorfologické a geologické charakteristiky lokality hradného brala
Skalný nos a jeho význam pre botaniku
Archeologický prieskum Zuckermandla.

Zuckermandel

Pre Bratislavu predstavuje kultúrno-historicky aj prírodovedne cenné územie. Svoje dejiny začal písať v 16. storočí, najväčší rozkvet zažil v 18. storočí, potom ako získal kráľovské privilégiá.
Na jednej strane lemovaný monumentálnym Hradným vrchom, na druhej strane Dunajom tvoril charakteristický kolorit tejto časti mesta. Spolu s Vydricou bol súčasťou Podhradia. Jeho hlavnú komunikačnú líniu tvorila dodnes zachovaná Žižkova ulica.
V roku 1851 sa Zuckermandel stal súčasťou samotnej Bratislavy, a to bol v podstate začiatok jeho úpadku. Počas výstavby električkovej trate, nábrežnej komunikácie, tunela a neskôr Mosta SNP boli mnohé budovy Zuckermandla odstránené. Z pôvodnej osady tak ostalo v 70. rokoch 20. storočia len niekoľko stavieb okolo Kostola Najsvätejšej Trojice.

Pozrite si aj ďalšie tipy v sekcii CESTOVANIE.

Hneď na začiatku vychádzky po náučnom chodníku Skalný nos sa môžeme oboznámiť s charakteristikou horninou tejto časti Malých Karpát. Skalný nos tvorí strednozrnný dvojsľudný granodiorit, čo je hornina podobná žule a nazýva sa aj bratislavská žula.

Skalný útvar a okolité svahy Hradného vrchu s južnou expozíciou majú osobitný botanický význam. Je to nielen regionálne biocentrum pre skalné a teplomilné spoločenstvá rastlín a živočíchov, ale aj miesto prvého opisu „Locus classicus“ skalničníka guľkovitého (Jovibarba globifera). V súčasnosti ide aj o jeho poslednú lokalitu výskytu na území Bratislavy.

Expozícia Kameň a víno v Pezinku

Mini geologická expozícia s názvom Kameň a víno sa nachádza pri vinohradníckom domčeku Celestín v lokalite Stará hora neďaleko Areálu zdravia Rozálka v Pezinku. Oficiálne bola otvorená v júli 2018 ako jedna z aktivít Geoparku Malé Karpaty, ktorý vzniká pod garanciou neziskovej organizácie Barbora v Pezinku.
Stará hora je veľmi príjemné miesto, kde sa nachádzajú najstaršie vinohrady v pezinskom chotári. Už v 17. storočí tu boli vinohrady s nemeckými názvami Alterperg, Mitterberg, Wimperg a Neuberg. O Neubergu sa zachoval údaj z roku 1615, neskôr dostal chorvátske označenie Grefty.

Mini geologickú expozíciu tvorí jeden informačný panel. Jeho súčasťou je zjednodušená geologická mapka, ktorá ponúka obraz o horninách Pezinka a okolia, pri niektorých horninách je uvedený aj ich vek. Záujem návštevníkov o obsah informačného panelu by nesporne zvýšilo viac zaujímavostí o vzťahu kameňa a vína, prípadne aj údaje o vínach, ktoré sa tu pestujú, a prečo im daný typ pôdy a skalného podložia vyhovuje. Okrem informačného panelu je popri ceste šesť výtvarne zaujímavo stvárnených lavičiek, ktorých odklad tvoria v sieťach uložené ostrohranné kamene.

Vinohradnícky náučný chodník

Návštevu expozície Kameň a víno možno spojiť s absolvovaním Vinohradníckeho náučného chodníka, prípadne jeho časti. Vinohradnícky náučný chodník existuje od roku 2006 a je dielom Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov v Pezinku.
K zaujímavostiam určite patria vinohradnícke hájenky, vahadlové studne a kamenice (rúny). Tieto pásy kameňov vznikali vynášaním kamenia z viníc a vytvárali akési medze medzi jednotlivými vinohradmi. Niekedy boli do nich zapustené drevené alebo kamenné vinohradnícke búdy – hájenky, jednou stenou opreté o kamenicu.

Na náučnom chodníku sa možno dozvedieť aj to, že najpestovanejšou odrodou viniča v pezinskom chotári je rizling vlašský.
Na Slovensku bol oficiálne zaregistrovaný v roku 1941. Má malý až stredný, hustý valcovitý strapec a bobule zelenožltej farby s hnedými škvrnami. Rizling vlašský dáva bohatú úrodu, dorába sa z neho vysoko kvalitné víno s vôňou po viničovom kvete.

Slnkom vyhriate svahy Starej hory na žulových zvetraninách s vinicami umocňujú zážitok z nového poznania a nesporne sú dobrým tipom na prechádzku v blízkosti Bratislavy. Okrem toho už niekoľko rokov môžete navštíviť v rámci podujatia Víno a levanduľa unikátnu botanickú záhradu, ktorú na terasách svojho vinohradu vybudoval Vladimír Píš.
Sú tu pínie, olivovníky, cyprusy, figovníky, granátové jablká a levandule, ktorým vhodná mikroklíma, pripomínajúca stredomorskú, vyhovuje.

text: Mária Bizubová
foto: Mária Bizubová a Jirko Vitalos
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – 94.ročník, číslo 9-10/2018.
Ak máte záujem odoberať časopis, kliknite si na PREDPLATNÉ.