Zbaľte si pár vecí do batoha, obujte pohodlné topánky a vyrazte od hradu k hradu: v Nitre a v blízkom okolí stihnete za jeden deň až tri. Nitriansky hrad a hrad Gýmeš, ako aj Studený hrad. Hoci ten už je len vyhliadkou, kedysi tam bol menší strážny hrádok niekedy z 13.storočia. Bol drevený a zanikol pravdepodobne preto, že neďaleko vznikol hrad Gýmeš.
V spolupráci s Danielom Kollárom a Jánom Lacikom vás prevedieme po Nitrianskom hrade, potom ukážeme krok za krokom cestu na Gýmeš, prezradíme aj dve zaujímavé legendy. Nižšie nájdete aj mapku. Spomínaní páni prešli všetky významné hrady na Slovensku, zmapovali ich a skvelé popisy dali do kníh Od hradu k hradu, 1. a 2.diel. Odporúčame, ak máte radi spoznávacie turistické vychádzky, pri ktorých sa chcete aj čo-to dozvedieť o našej histórii.

Nitriansky hrad

Ak navštívite Nitru, musíte prejsť niekoľko povinných jázd, ako je Biskupský palác, Gotická priekopa, Kalvária, Malý a Veľký seminár, Nitrianska hvezdáreň, Župný dom, či rokokový morový stĺp (na fotke vľavo). Ďalšou lahôdkou je Nitriansky hrad, výrazná krajinná dominanta viditeľná už zďaleka. Hrad je pokračovateľom histórie veľkomoravského hradiska vybudovaného na nitrianskom hradnom vrchu v nadmorskej výške 220 m.

Hradný vrch, z troch strán obklopený meandrujúcim korytom rieky Nitry, predstavuje významný strategický bod, ktorý bol osídlený už v praveku. Hrad postavili na akropole mohutného slovanského hradiska, sídla nitrianskych kniežat a veľkomoravských kniežat. Vo svojej histórii prežil množstvo ničivých vojen a viaceré niekedy aj úspešné obliehania.

Najvhodnejšia trasa na hrad vedie z Dolného mesta priechodom cez Župný dom. Ním sa vstupuje do Horného mesta, ktoré je domovom a pracoviskom ľudí slúžiacich katolíckej cirkvi. Postupne prejdeme okolo Kostola sv. Petra a Pavla a po Kráľovskej ceste onedlho prídeme k hradnej bráne.

LEGENDA. Vodník na Nitrianskom hrade

Na východnom nádvorí Nitrianskeho hradu stojí studňa, v ktorej kedysi žil vodník. V tom období žila na hrade aj panna Žofia, ktorá svojou krásou nemala páru široko-ďaleko. Nečudo, že na Nitriansky hrad chodilo veľa pytačov, avšak Žofia každého odmietala. Každý deň chodila k hradnej studni, pozerala sa na hladinu vody a stále sa tak kochala svojou krásou.

Žofiu miloval aj jeden rúči mládenec s menom Michal, ktorý sa staral o bezpečnosť hradu. Často chodieval za ňou k hradnej studni a hoci sa Žofii páčil, vždy ho pyšne odbila s tým, že o jej ruku sa môže uchádzať len veľký pán.
A veru raz, keď tak sedela pri studni, znenazdania sa pri nej objavil elegantný muž v zelenom obleku s vyberaným správaním šľachtica a obdaroval ju zelenými drahými kameňmi. Žofia odvtedy myslela len na neho a on jej každý deň nosil dary. Hoci ju Michal upozorňoval, že to nie je obyčajný človek, ale vodník, Žofia na to nedbala. Myslela si, že jej všetci závidia veľké šťastie, a každému sa do očí vysmiala.
Až raz, keď sa opäť pozerala do studne a kochala sa svojou krásou, zazrela tvár a ruky vodníka, ktoré ju vtiahli do hlbokej vody. Od tých čias ju nikto nevidel a povráva sa, že vždy na Nový rok počuť zo studne mužský smiech a ženský plač.

Nádvorie Nitrianskeho hradu.

Prehliadka Nitrianskeho hradu

Nitriansky hrad je otvorený po celý rok, ale v rôznych časoch. Hradný areál od 6:00, resp. 7:00 v zime, svoje časy majú Diecézne múzeum, Kazematy, Katedrála aj veža. Najlepšie pozrieť si konkrétne časy na ich stránke. Ak chcete navštíviť kompletný hrad aj s vežou, vstupné vás vyjde na 4 eurá (zľavnené za 2€). To je bez sprievodcu, so sprievodcom si musíte rezervovať čas 2 dni vopred a zaplatíte od 3€ do 5€.

Naľavo od vchodu do hradu si všimnite pod južnými hradbami umiestnené súsošie solúnskych vierozvestov. Napravo od neho sa nachádza pamätník Proglas, venovaný najstaršej známej staroslovienskej básni.
Do hradného areálu vstúpte cez most a priechod v mohutnom juhovýchodnom bastiónovom opevnení. Za priechodom sa vstupuje na malé priestranstvo po schodiskom, ktoré vedie ku katedrále. Napravo od neho sa nachádza zvyšok gotickej hradnej priekopy, zachovanej na vnútornej strane bastiónov s parkovou úpravou navrchu.

Nad priekopou je umiestnené východné nádvorie s hradnou studňou a Vazulovou vežou. Zaujímavá je budova Diecézneho múzea aj Biskupský palác.

Tu je mapa trasy z Nitrianskeho hradu na Gýmeš. Nižšie pokračuje článok.

Od hradu k hradu

Ak ste si už dosýta prezreli Nitriansky hrad, vyrazme na cestu k hradu Gýmeš. Trasa je dlhá asi 18 km, pričom má stúpanie asi 1 000 metrov (pri pešej turistike) alebo 500 metrov na bicykli.
Odporúčame však ísť pešo po tribečskej hrebeňovke, ktorá sa začína v Nitre pri zastávke MHD umiestnenej neďaleko svetelnej cestnej križovatky pri oplotení kasární pod Zoborom. Tu je východisko červenej turistickej značky s názvom Ponitrianska magistrála.

Sledujeme červenú značku, po ktorej onedlho dosiahneme stúpajúcu Podhájsku cestu. Neskôr vystúpime až na vrch Zobor (587 m), odkiaľ sú jedinečné výhľady na mesto a okolité pohoria a pahorkatinu.
Zo Zobora pokračujeme po červených turistických značkách Ponitrianskej magistrály, ktorá vedie lesom východným smerom. Postupne prídeme do sedla Pod Žibricou, odkiaľ pokračujeme severovýchodným smerom stále po červenej značke. Chodník nás v strmšom stúpaní privedie na okraj rozľahlej lúky pod vrcholom Žibrice a smeruje stredom lúky k náprotivnému zalesnenému svahu. Odtiaľto chodník strmo stúpa (v závere aj po skalách) na horný okraj hradiska na Žibrici, ktoré chránil kamenno-zemný val dlhý takmer 1 km. Val je dodnes zachovaný a miestami dosahuje výšku viac ako 1,5 m.

K Studenému hradu

Z rázcestia pod vrcholom Žibrice pokračujeme po Ponitrianskej magistrále okrajom hradiska k miestu, kde chodník ostro odbočuje vľavo na bývalú strmú vozovú cestu. Po nej prudko klesneme lesom (vľavo krátka značkovaná odbočka smeruje k peknej vyhliadke). Napokon prídeme k rázcestiu Pod Dlhou skalou, pričom zľava sa pripája žltá turistická značka.

Odtiaľto už pohodlne klesneme po širokej lesnej ceste a pokračujeme úbočím Žibrice k prieseku nákladnej lanovky z kameňolomu, za ktorým sa dostaneme na asfaltovú cestu vedúcu otvoreným terénom (výhľady na Dlhú skalu a Žibricu) do Žirian.

Pokračujeme po Ponitrianskej magistrále severovýchodným smerom k rekreačnej oblasti Remitáž, kde sa stretávajú červená, modrá a žltá turistická značka. Z rázcestia pred bránou autokempingu pokračujeme po asfaltovej ceste spolu s červenou, modrou a so žltou turistickou značkou až na miesto, kde žltá značka odbočí vpravo. Sledujeme jej priebeh a stúpame po lesnej ceste až na rázcestie Pod Studeným hradom, na ktorom odbočíme k vyhliadke Studený hrad.

Na rázcestie Pod Studeným hradom sa vrátime po rovnakej ceste, po akej sme prišli na hrad. Po žltej turistickej značke čoskoro prídeme na ďalšie rázcestie v Sedle pod Gýmešom. Tu odbočíme vľavo na zelenú turistickú značku, ktorá nás vedie severným smerom lesom a lúkou k zrúcanine hradu Gýmeš.

Južná časť pohoria Tribeč.

Hrad Gýmeš

Hrad Gýmeš stojí na vrchu Dúň na východnej strane pohoria Tribeč. Mimochodom, toto pohorie dostal v poslednom období oveľa viac do povedomia Jozef Karika a jeho mysteriózny triler Trhlina.
Hrad Gýmeš je dnes už len majestátnou zrúcaninou, avšak v minulosti bol strediskom jeleneckého (maďarsky gýmešského) panstva, ktoré vlastnili Forgáchovci. Hoci ho Turci dobyli a poškodili, bol obnovený a obývaný ešte aj v 19. storočí. V jeho sieňach naďalej viseli portréty členov rodiny a pravidelne sa v ňom konali na sv. Ignáca púte. Vľavo na fotografii je interiér Kostola sv.Ignáca na hrade Gýmeš.

Hradný areál má zhruba trojuholníkový pôdorys, pričom sa tento geometrický tvar vo vnútri hradu objavuje viackrát. Majú ho napríklad nádvorie vnútorného hradu, dve predhradia či vežový palác v rohu východného predhradia, ktorý v 18. storočí upravili na pútnický kostol.
Aj vnútorný hrad zaberá trojuholníkový pôdorys, okolo vnútorného nádvoria sú usporiadané viaceré hradné objekty.

Vo východnom cípe sa nachádza pomerne kompaktne zachovaná hranolová veža s opornými piliermi, od nej smerom na sever sa tiahne pozdĺžny palác ukončený podkovovitou vežou. Na vonkajšej strane juhozápadného cípu vnútorného hradu na konci stredoveku postavili vežový palác. Pod ním sa rozprestiera južné predhradie, ktoré funguje od začiatku 17. storočia ako vstup do hradu. Jeho obranu posilnili delostrelecké bastióny a mohutná delová bašta.

LEGENDA. Zázrak nad Gýmešom

Povráva sa, že keď Turci vtrhli do Uhorska a prvýkrát sa objavili pod hradom, jeho obrancovia si z toho najprv nerobili príliš ťažkú hlavu. Hrad bol totiž dobre opevnený a boli na ňom obrovské zásoby jedla a pitia. Turkom sa celé týždne nepodarilo hrad dobyť, avšak po čase sa situácia obrancov zo dňa na deň zhoršovala. Zásob i síl ubúdalo, až nadišla posledná bitka.
Zatiaľ čo smrť neúprosne kosila na hradbách stále viac a viac hradných vojakov, gýmešská hradná pani v kaplnke úpenlivo prosila svätého Michala archanjela o pomoc. Keď dokonca povolila hradná brána pod náporom Turkov, stal sa zázrak.

Znenazdajky sa rozpútala strašlivá búrka a nebesia začali priam besnieť. Z mračien sa vystrčila obrovská ruka s ohnivým mečom a plamene šľahali na turecké vojsko, v ktorom spôsobili neskutočnú paniku. Nad horiacim táborom Turkov sa križovali hromy-blesky a zdesený nepriateľ bezhlavo utiekol. Zároveň však v burácaní hromu bolo počuť slová adresované obrancom hradu, aby už nikdy neboli ľahkovážni, pretože nabudúce sa im to môže vypomstiť…

Článok vznikol v spolupráci s vydavateľstvom Dajama,
ktoré vydáva užitočných turistických sprievodcov najmä po Slovensku.