Je dokázané, že niektorí ľudia trpia na teplotné výkyvy viac, iní menej. Mnohí sme citliví na zmenu počasia, vieme už odhadnúť, či sa blíži dážď, že sa ochladí, prípadne poklesne tlak. Možno ste mali aj vy babičku, ktorá od rána vravela, že ju „pichá v kolene“, takže určite bude pršať. Prejavuje sa to aj bolesťami hlavy, malátnosťou, niekoho bolia kĺby, či chrbát. Meteosenzitivita veru nie je nič príjemné. Podľa odborníkov trpí zmenami počasia od 40 až do 60% ľudí!
Všeobecne na výkyvy počasia pomáha pravidelný pohyb, cvičenie a otužovanie. Veľa vitamínov v strave, zelenina a ovocie a tiež častejší pobyt na horách, ideálne do 1200 metrov nad morom. Najhoršie pociťujeme inverzný charakter počasia, keď je celý deň zamračené a hmlisto. Rovnako nás vie dostať do kolien rýchly pokles tlaku vzduchu, čiže pri prechode oblasti nízkeho tlaku vzduchu alebo pred príchodom studeného či teplého frontu.
Ako vplýva počasie na zdravie?
Samozrejme závisí od typu počasia. Ak je vonku horúco, dusno, vysoká vlhkosť, vplýva to veľmi zle na starších ľudí, ale pokojne aj tých mladších. Takisto silný mráz, prudký vietor, výrazný pokles atmosférického tlaku, či náhla zmena teploty alebo vlhkosti.
Toto všetko môže zhoršiť priebeh zdravotných ťažkostí, ktoré už máte alebo ste v nedávnej minulosti pociťovali. Týka sa to dýchacích problémov, srdcovo-cievnych, ale tiež alergií, či rôznych zápalov. So zmenou počasia súvisia aj migrény, bolesti zubov a bolesti jaziev.
Prirodzene, odráža sa to aj na psychike, psychicky citliví ľudia môžu mať sklony k depresiám.
Počasie a psychika
Odborníci tvrdia, že spôsob, ako na teplotné výkyvy reagujeme, súvisí s našou psychickou kondíciou. Citlivosť na počasie je teda sčasti psychosomatický jav. Viac reagujú na zmeny počasia starší ľudia alebo osamelí. Práve oni totiž sledujú všetky meteorologické predpovede, bio stupne, záťaž ap.
Lekári priznávajú, že k nich chodí dosť ľudí, ktorí sú kvôli zmenám počasia nesvoji, nepokojní, nervózni alebo dokonca v depresii. Napokon pomôže, keď si s niekým aspoň podebatia, dostanú ten vnútorný stres zo seba.
Na našu psychiku má vplyv aj dĺžka slnečného svitu. Možno ste si všimli, že počas dní, ktoré sú upršané, zamračené alebo dlhšie sneží, vám ubúda energia. To môže viesť k únave celého organizmu.
Keď bolia kĺby a kosti
Je to jeden z najčastejších prejavov meteosenzitivity. Bolesti kĺbov, kostí, šliach. O to viac sa objavujú u ľudí s reumou, artrózou, či reumatoidnou artritídou. Je to však logické: v škaredom a studenom počasí sa všetci hýbeme trošku menej, chýba nám déčko, máme horšiu náladu a sme oveľa citlivejší na akúkoľvek bolesť. Možným vysvetlením je, že v zime a chladnom počasí trpia nervy zvýšenou citlivosťou a teda sa to prenáša aj do tela na kĺby alebo kosti.
Odborníci odporúčajú viac pohybu, spánku, zaradiť jogové cviky, ľahké naťahovanie a do stravy pridajte viac vitamínov C, E a D. Vhodné sú tiež ryby a vajcia.
Prečítajte si tiež
Ak nemáte dobrú náladu, možno za to môže počasie.
Výkyvy teplôt
Tie vedia potrápiť mnohých. Najmä ľudí, ktorí majú problémy s obehovým systémom, srdciari a pacienti s vysokým, prípadne nízkym tlakom krvi. Kardiaci vo všeobecnosti veľmi zle znášajú akékoľvek prudké zmeny počasia, napríklad pri náhlom znížení teploty sa im zužujú cievy. Zle sa im dýcha, celkovo sa necítia dobre – podobne sú na tom aj hypertonici.
Ak máte nízky krvný tlak, vám zasa škodí horúce počasie a uľaví sa vám, keď sa ochladí.
Pri veľkých rozdieloch tlaku dochádza najčastejšie k bolestiam hlavy, aj k v bolestiam kĺbov, keďže kĺbová tekutina je podráždená zmenou tlaku vzduchu. Mimochodom, tá tekutina pôsobí aj ako hydraulické mazanie a čiastočne aj pruženie kĺbu.
Foto: Unsplash.com, stocksnap.io