Nie je to len nejaký hoax, či teória – zlá nálada naozaj môže mať podľa vedcov a odborníkov svoje výhody. Hoci ju väčšinou vnímame ako niečo nepríjemné, výskumy ukazujú, že mierne negatívne emočné stavy môžu mať pozitívne účinky na naše myslenie, správanie a rozhodovanie.
A naopak, šťastie môže až zabíjať. Vysvetlíme si obidve napohľad paradoxné tvrdenia a snáď vás presvedčíme😊
Keď šťastie zabíja!
Predstavte si, že ste šťastný, veselý, rozjarený, samá radosť a úsmev. V takom rozpoložení podľa výskumov často prehliadame dôležité hrozby a riziká.
Keď sme príliš šťastní…
- mohli by ste sa zapájať do rizikovejšieho správania, akým je nadmerná konzumácia alkoholu (Piate kolo na mňa!)
- podliehame viac nárazovému jedeniu (Hm, ešte jeden koláčik, veď mám dnes super deň!)
- mohli by ste vynechať ochranu proti počatiu (Veď čo také by sa mohlo stať? Dnes sa mi predsa darí!)
- skôr podľahneme užívaniu drog a návykových látok (Jupííí, žúrujeme!)
„Priveľa nespútanej eufórie a relatívna absencia vážnejších pocitov môže byť aj znakom mánie, nebezpečného prejavu psychickej choroby. Ľudia s vysokou úrovňou šťastia niekedy prejavujú správanie, ktoré je v skutočnosti strnulejšie. Dôvodom je to, že nálada ovplyvňuje spôsob, akým náš mozog spracúva informácie,“ vysvetľuje Susad David v knihe Emočná svižnosť.
Keď si dobre žijeme a cítime sa skvele a keď je prostredie okolo nás bezpečné a známe, zvyčajne sa neoddávame dôkladným úvahám na náročné témy. To čiastočne vysvetľuje, prečo veľmi pozitívne naladení ľudia môžu byť menej kreatívni než tí s nižšou úrovňou pozitívnych emócií.
Haló efekt šťastnej nálady
Šťastní ľudia častejšie kladú nadmerný dôraz na skoré informácie a ignorujú alebo minimalizujú neskoršie zistené podrobnosti. Zvyčajne to má formu haló efektu, keď napríklad predpokladáme, že ten pekný mladý muž, s ktorým sme sa práve zoznámili na večierku, je láskavý, iba preto, lebo je elegantne oblečený a hovorí zábavné vtipy.
Alebo sa rozhodneme, že okuliarnatý pán v strednom veku s kufríkom je inteligentnejší alebo spoľahlivejší než, povedzme, tá dvadsaťdvaročná blondínka v krikľavoružových šortkách pod zadok.
Naše takzvané negatívne emócie podnecujú pomalšie, systematickejšie kognitívne spracovanie. Menej sa spoliehame na rýchle závery a viac si všímame drobné detaily, na ktorých záleží. Nie je zaujímavé, že najslávnejší literárni a filmoví detektívi sú notoricky mrzutí? A že najbezstarostnejší chalan v škole len ťažko bude najlepším študentom?
Je lepšie mať negatívnu náladu?
Samozrejme, že nie. Takto položená sugestívna otázka nie je správna…ale pravdou je, že negatívne nálady nám prinášajú pozornejšie, ústretovejšie myslenie, ktoré nás núti skúmať fakty sviežim a kreatívnym spôsobom. Práve keď sme v pochmúrnejšej nálade, sústredíme sa a skúmame do hĺbky.
Negatívne naladení ľudia bývajú menej dôverčiví a viac skeptickí, kým šťastní ľudia môžu akceptovať ľahké odpovede a dôverovať falošným úsmevom. Kto by spochybňoval povrchovú pravdu, keď všetko ide tak dobre? Takže šťastný človek podpíše, čo mu podstrčia 😊
Zlá nálada a jej výhody
Spomínaná psychologička z Harvardovej univerzity Susan David sa pozrela na to, aké výhody má zlá nálada.
Treba si však hneď povedať, že málokedy je zábavné mať zlú náladu a určite nie je zdravé neprestajne sa dusiť v negatívnych pocitoch, keď prežívame smútok, hnev, vinu či strach.
Môže sa však stať toto: Pomôžu nám formulovať argumenty. Skôr použijeme konkrétne a hmatateľné informácie, budeme lepšie vnímať aktuálnu situáciu a budeme menej náchylní na chyby úsudku a skreslenie.
Toto všetko nám prepožičiava auru odbornosti a autority, vďaka ktorej vieme ako autori textov a rečníci pôsobiť presvedčivejšie.
Zlepšia nám pamäť. Jedna štúdia zistila, že nakupujúci si pamätali omnoho viac informácií o interiéri obchodu v chladný, ponurý deň, keď sa necítili až tak veselo, než v slnečné a teplé dni, keď mali pocit, že svet je gombička.
Výskumy ukazujú aj to, že keď nie sme až v takej dobrej nálade, menej pravdepodobne nechtiac poškodíme svoje spomienky tým, že by sme do nich zakomponovali neskoršie, zavádzajúce informácie.
Podporia našu vytrvalosť. Koniec koncov, keď sa už cítite skvele, načo sa namáhať? Pri akademických testoch sa človek v pochmúrnejšej nálade pokúsi zodpovedať viac otázok – a viac z nich zodpovie správne –, než niekto, kto sa cíti veselo. Vlastne je celkom dobre, ak sa váš syn alebo dcéra cíti trochu skleslo, keď sa pripravuje na prijímačky na vysokú😊
Prečítajte si tiež
Ako nás neporiadok oberá o zdravie
a spôsobuje choroby? | 2.diel
Budeme vďaka nim zdvorilejší a pozornejší. V menej nadšených chvíľach sú ľudia opatrnejší a správajú sa uvážlivejšie. S väčšou pravdepodobnosťou sa aj zapoja do nevedomého sociálneho napodobňovania (pri ktorom zrkadlíme gestá a reč druhého človeka bez toho, aby sme si to uvedomovali), čo je správanie, ktoré zlepšuje vytváranie spoločenských väzieb.
Keď sa cítime skvele, sme omnoho asertívnejší, čo často znamená, že sa zameriavame predovšetkým na seba a ignorujeme to, čo ostatní môžu ponúknuť alebo čo práve prežívajú.
Zlá nálada podnieti veľkorysosť. Ľudia v zlej nálade si viac všímajú spravodlivosť a sú náchylnejší odmietnuť neférové ponuky. Budeme vďaka nej menej náchylní na konfirmačné skreslenie. V štúdii s ľuďmi s vyhranenými politickými názormi si tí nahnevaní vyberali na čítanie skôr články, ktoré nesúhlasili s ich názormi, namiesto toho, aby realizovali konfirmačné skreslenie, čo je bežná tendencia vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú to, čo už pokladáme za pravdu. Keď preskúmali opačné náhľady, boli ochotnejší zmeniť svoj názor.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Freepik.com
Susan David (Emočná svižnosť)
