Fermentovanie je v poslednom období opäť hitom. Fermentuje, čiže kvasí sa rôzna zelenina, ale skúšali ste už fermentované bylinky? Také, ktoré nazbierate na lúkach, v lesoch, či na svojej záhradke? A možno sa pýtate, načo by ste to mali vôbec robiť?!
Uvidíte, že je to nielen jednoduché, ale najmä prospešné pre naše telo. Získate tak skvelý zdroj vitamínov, minerálov a uchováte si ich aj na zimu, kedy je byliniek menej a kedy to náš organizmus potrebuje ešte viac.
Fermentované bylinky
Fermentovanie, čiže kvasenie je nesmierne prospešné – vznikajú pri tom mliečne baktérie, ktoré celý proces naštartujú, a to aj bez zbytočného varenia či sterilizácie. Tým sa zachovávajú všetky dôležité vitamíny a minerály.
„Okrem toho kvasené produkty obsahujú zdravé mikroorganizmy, ktoré sú veľmi užitočné pre naše trávenie a zdravé črevá. Takto si jednoducho môžete vyrobiť doma svoje vlastné probiotiká. A zdravé trávenie = dobrá imunita!“ tvrdí Diana Mozoláková, ktorá je na sociálnych sieťach známa aj ako Dida, alias Divoká strava. Vyšla jej tiež kniha plná tipov a receptov Liečivá sila divokých byliniek.
Diana pripomína, že proces fermentácie uchováva v zelenine a bylinkách hlavne vitamín C, ktorý následne naše telo vie dobre spracovať a využiť. Napokon, kvasenie zeleniny je aj na Slovensku dávnou tradíciou, hlavne na jeseň pri nakladaní kyslej kapusty. Podobným spôsobom však môžeme kvasiť takmer všetku zeleninu aj bylinky.
„Ja doma využívam dva spôsoby fermentácie divokých byliniek. Naslano v soľnom náleve a nasladko v mede,“ prezrádza a v knihe ich aj popisuje. Poďme si teda predstaviť tieto dva spôsoby a je na vás, ktorý vyskúšate. Obidva sú skvelé a hlavne zdravé 🙂
1. Fermentovanie v soľnom náleve
Na začiatok odporúča Diana kombinovať bylinky s obyčajnou kapustou, mrkvou či cviklou, do ktorej pridajte podľa vašich chutí divoké bylinky. Vynikajúci je cesnak medvedí, púpavové listy alebo kozonoha. Chuť skvelo osvieži pridanie cesnaku či chrenu. Urobte si radšej viac malých pohárikov a skúšajte, čo vám najviac chutí.
Napríklad vľavo na fotke vidíte fermentované bukové výhonky, ktoré môžete dať kvasiť samostatne, alebo s inou zeleninou. “Výhonky buka sú bohaté na chlorofyl, antioxidanty a vitamíny, hlavne C, E a preto sa tradične používajú na liečenie rôznych zdravotných problémov, vrátane zápalových ochorení a infekcií,” vysvetľuje Diana.
Bukové výhonky môžete pridávať aj k šalátom alebo do smoothie. Keďže buky “plodia” len raz za 3 až 5 rokov, treba ten čas využiť a nazbierať si výhonky. A fermentovať 🙂
„Moje deti napríklad milujú kvasenú „ružovú“ bylinkovú kapustu (biela + červená kapusta) s mrkvou a divokými bylinkami. Ja zase kvasený cesnak medvedí či púpavové kapari (recepty ďalej v knihe),“ usmieva sa Diana.
Základná príprava
Pripravte si čistý pohár so zatváracím uzáverom. Ťažidlo, ako napr. kameň (vysterilizovaný) alebo menší pohár, ktorý sa zmestí cez hrdlo pohára, v ktorom budete kvasiť. Dobre sa jej osvedčili aj obyčajné špajdle zafixované do kríža, ktoré držia zeleninu pod hladinou.
Bylinky a zeleninu nakrájajte nadrobno a v mise zmiešajte so soľou. Základný pomer soli je 15 – 20 g na 1 kg zeleniny. Všeobecne platí: čím viac soli, tým je kvasenie pomalšie a zelenina chrumkavejšia. Slaná chuť sa časom zjemní.
Všetko poriadne natlačte do pripraveného pohára tak, aby zostalo cca 1 – 2 cm miesta od vrchu. Zelenina by mala pustiť vlastnú šťavu. V prípade potreby dolejte jemne osolenou prevarenou vodou tak, aby bolo všetko (vrátane špajdlí) ponorené pod hladinou, a navrch položte ťažidlo. Takto nechajte kvasiť pri izbovej teplote 5 – 7 dní. Pozor, nezatvárajte pohár úplne natesno, fermentačný proces vytvára bublinky, ktoré potrebujú ísť von.
Potom už len ťažidlo vyberiete, zavriete vrchnáčikom a uskladníte v chladničke.
Prečítajte si tiež
Recept na pickles. Jednoduchý, domáci a farebný.
2. Fermentácia v mede
Tento spôsob je vhodný ako alternatíva k sladkým bylinkovým liečivým sirupom z lekárne, plným cukru a nežiaducich prídavných látok. Vhodné sú rôzne liečivé kvietky, ako podbeľ, púpava či sedmokrásky. Ale aj žihľava, lipa či skorocel.
Základná príprava
Zaváraninový pohár naplníte bylinkami a zalejete 1 cm nad okraj medom. Nechajte 2 mesiace v tme pri izbovej teplote odležať. Po určitom čase začne med fermentovať, vytvoria sa malé bubliny. Nezľaknite sa, tak to má byť. Fermentačný alkohol ho v skutočnosti pomáha uchovať dlhšie, pričom sa nezníži účinok.
Med potom môžete, ale aj nemusíte scediť. „Ja už potom bylinky z medu väčšinou necedím, buď ich rozmixujem na kašu, alebo nechám iba tak. Skladujte na tmavom mieste v komore. Užívajte po lyžičkách, keď cítite, že nie ste práve fit,“ radí skúsená bylinkárka Diana Mozoláková, ktorá zostavila praktickú knižku.
Nájdete v nej nielen praktické a chutné recepty, ale aj spôsoby, ako uchovať liečivé a nutričné hodnoty divokých byliniek na neskôr. Diana v knihe napríklad predkladá pravidlá, ako jednoducho a rýchlo odhadnúť účinky niektorých byliniek a rastliniek bez toho, aby ste museli hľadať na internete.
Alebo má pre vás 15 spôsobov, ako spracovať divoké jedlé bylinky. Čiže bylinkové maceráty, sušenie a mrazenie, bylinkové prášky, či bylinkový cukor, bylinkové liečivé vína…a pridáva aj recepty, ako si ich zhotoviť.
„Mojím zámerom je pomôcť vám tieto prírodné dary priblížiť, spoznať a vedieť ich využiť nielen pre svoje zdravie, ale hlavne pre zdravie našich detí,“ tvrdí Diana Mozoláková.
Pozrite si základný spôsob fermentácie na reďkovkách:
Foto: LepšíDeň.sk, Diana Mozoláková/FB a IG, Príroda, Freepik.com