Mnohým už pri vyslovení slova had naskakujú zimomriavky. A keď si ich prezeráme v zoologickej záhrade, pekne za hrubým sklom, aj tak niektorým stekajú kvapôčky potu po chrbte. V našich predstavách je had slizký beznohý nebezpečný živočích, ktorému sa treba radšej vyhýbať. Ale čo keby sme vás teraz zaviedli na jednu thajskú hadiu farmu a podojili si hada spoločne? Hadí jed je mimoriadne vzácny a liečivý. Ako vám môže pomôcť? A kde ho dostanete?
Prečítajte si viac článkov o ZDRAVÍ.
Hadí jed
Hadí jed sa používa vo farmaceutickom priemysle aj v kozmetike.
Patrí k najúčinnejším zložkám pleťových krémov a bez problémov ho využívajú celebrity ako Kate Moss, či Victoria Becknam. Hadí jed je výnimočným bojovníkom proti vráskam, regeneruje pokožku a viditeľne obmedzuje tvorbu vrások, pigmentových škvŕn a jaziev. Získava sa z thajskej zmije chrámovej alebo z brazílskeho štrkáča. Keďže je veľmi drahý, často v krémoch objavíte iba jeho syntetickú podobu.
V medicíne sa využíval hadí jed už v staroveku. Keďže obsahuje množstvo enzýmov, používa sa pri liečbe zápalov a na tlmenie bolesti. Pomáha pri reume, zápaloch šliach, svalov a pri oparoch. Je veľmi účinný pri nepopulárnom herpese.
Hadia farma v Thajsku
„Sawadi krap,“ pozdravil som v thajčine staršiu pani, ktorá strážila vstup do nízkej budovy postavenej v klasickom európskom štýle.
Stál som pred Inštitútom kráľovnej Saovabha, kde hady milujú, chovajú ich už pekných pár rokov a získavajú z ich jedov osožné séra. Thajčanka vybavila dva-tri telefonáty a potom ma ochotne poslala za ošetrovateľom Wankglaom, ktorý mi vraj môže ukázať aj samotné získavanie hadieho jedu.
Wankgla mi najskôr vďačne opísal históriu inštitútu. „Je všeobecne známe, že juhovýchodná Ázia sa len tak hemží nebezpečnými hadmi a nepozornosť ľudí má často za následok smrť. Tisícky ľudí však dokážeme zachrániť práve vďaka séram, ktoré vyvíjame v našom i ďalších inštitútoch. Sme druhá najstaršia inštitúcia tohto druhu na svete, takže skúsenosti máme.“
Do polhodiny ste mŕtvy…
Keď sme po pár krokoch zastavili pri akýchsi klietkach vo vybetónovanej jame, Wankgla na ne ukázal a vysvetlil mi, že tu „bývajú“ ich miláčikovia. Do tretej, kedy mali podojiť zopár tých krásavcov, zostávalo už len pár minút a tak som zostávajúci čas využil na niekoľko zvedavých otázok.
Dozvedel som sa, že tu chovajú takmer 300 hadov, okrem iného aj kobru kráľovskú, vretenicu reťazovitú, či pytóna, ktorý však slúži len ako atrakcia pre turistov. Keď som povedal, že prichádzam z Kambodže, kde som sa potuloval aj po džungli, Wankgla sa uškrnul a vraví: „To ste mali šťastie. Premáva sa tam totiž dosť prudko jedovatých hadov. Vôbec najhoršou je kobra siamská. Ak vás uštipne, máte zhruba polhodiny na to, aby ste zohnali sérum. Ak nemáte to šťastie, paralyzuje vám to nervový systém a udusíte sa.“
Sťažka som preglgol a Wankgla pokračoval. Veľmi nepríjemná je vraj kobra pľujúca, ktorá dokáže napľuť jed do očí obete až na vzdialenosť troch metrov a je neuveriteľne presná. Ľudia sa často boja kobry kráľovskej, ale podľa neho nie je až taká nebezpečná. Žije iba hlboko v džungli, útoky nie sú časté a jed nie je veľmi účinný.
Podojte si hada
K hadím príbytkom prišli dvaja mladí Thajčania, dlhou tyčou vybral jeden z nich kobru na betón a akcia sa začala. Inštinktívne som asi o krok ustúpil, ale všetko prebehlo rýchlo a bez akéhokoľvek zaváhania.
Thajčan prilákal k sebe pozornosť hada, ten sa vzpriamil do útočného postoja a v okamihu priskočil jeho kolega, ktorý rýchlym pohybom chytil kobru odzadu tesne za hlavou. Zdvihol ju do vzduchu, roztiahli jej čeľuste a na sklenenú misku, akú sme používali v škole na hodinách chémie, zachytil kvapky jedu.
Trvalo to pár minút a bolo po „dojení“. Odbavený had putoval do klietky a takto pokračovali s ďalšími. Wankgla mi zatiaľ všetko popisoval.
„Jed hadom odoberáme každé dva týždne, niekedy aj v mesačných cykloch. Vtedy majú viac času na zotavenie. Dva-tri dni im pred odberom prestaneme podávať potravu, aby sa ich organizmus pripravil na lov a jedové vačky sa čo najviac naplnili. Bežne z nich vyžmýkame niekoľko miligramov, kobra kráľovská toho pustí viac – až dva centimetre kubické.“
Sérum, ktoré zachraňuje život
Wankgla si už trikrát vytrpel uštipnutie. Raz ho dostala kobra kráľovská, raz vretenica zelená a naposledy vretenica reťazovitá. So zimomriavkami behajúcimi po chrbte som sa spýtal, ako sa cítil?
„Nuž, nebolo to nič príjemné – najskôr prudká bolesť, strach a keby som nebol profesionál, tak aj panika. Našťastie mi rýchlo aplikovali to správne sérum a poležal som si dva týždne v nemocnici.“
„Správne sérum?“ pýtam sa v domnienke, že je predsa jedno, aké je, len nech vôbec je. „Samozrejme. Keď už vás uštipne had, dobre si ho prezrite. Viem, že sa to ľahko hovorí a v tej chvíli, v tom šoku ťažko robí, ale môže vám to zachrániť život. Lekár na základe vášho popisu dokáže vybrať tú správnu protilátku, to správne najúčinnejšie sérum…“
Ak sa niekedy vyberiete do Thajska, zastavte sa na najväčšej hadej farme v juhovýchodnej Ázii. Možno sa v spoločnosti toľkých jedovatých hadov nebudete cítiť najpríjemnejšie, ale neobávajte sa. Sú to profíci a ste v bezpečí.
Ale aj tak – stačilo prekročiť prah a akoby zo mňa opadla akási nedefinovateľná úzkosť, nepríjemný pocit. Naposledy som sa obzrel a nastúpil do tuk-tuku, typického thajského dopravného prostriedku, a vyrazil do centra Bangkoku.
Milan Buno, Bangkok