„Snažím sa ukázať hory z tej krajšej stránky. Oslovujem skúsených horalov, aby poradili tým menej skúseným… Keď hovoríme o tenkom ľade, tak sa preborím a mrznem. Keď o nebezpečnej vode, padnem do nej a dám sa otrieskať o skaly. Nadávam (aj škaredo) vo víchriciach. Stretol som sa aj s názorom, že je to zbytočné šaškovanie. Pripúšťam, že občas to tak môže vyzerať, ale vychádzam z predpokladu, že je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Ostatné už nechám na posúdenie divákom…“ píše Jožo Kubáni vo svojej novej knihe venovanej Tatrám, horám, prírode.

Známy a obľúbený televízny reportér nikdy netúžil napísať knihu, ale takpovediac ho prehovorili. Knižka Z Tatier Jožo Kubáni prináša príbehy a zážitky z jeho reportérskej práce, z hôr. O nádhernej tatranskej prírode, aj o zaujímavých ľuďoch. Niečo prezradil aj v rozhovore pre LepšíDeň.sk. „To, čo hovorím v konečnej reportáži je naozaj z prvej ruky. A verte, že niekedy je to o hubu, aj o zdravie. Musím si to odtrpieť, len potom mám pocit, že divák dostal to, čo si zaslúži,“ prezrádza reportér, ktorý získal už 4 ceny OTO.

Hovorili sme aj o jeho zraneniach a riskantných kúskoch, o nešťastiach, ktoré chodia po horách. Vedeli ste, že Jožo chcel byť už ako dieťa archeológom? A že na krku nosí špeciálny prívesok – hoci nie je poverčivý, akosi mu dodáva istotu.
Ak máte Tatry rovnako radi, na záver odporučil Jozef Kubáni aj skvelú túru.

Z Tatier Jožo Kubáni

»Z Tatier Jožo Kubáni – tak vás poznajú ľudia po celom Slovensku a tak sa volá aj vaša nová kniha. Naozaj výstižný a „zažitý“ názov, ale nestáva sa vám, že sa tak predstavíte osobne prípadne do telefónu: Jožo Kubáni z Tatier? 🙂
„Tak to sa mi ešte nestalo, ale niekoľkokrát som sa prihlásil: ´Prosím, Jožo Kubáni TV JOJ 🙂 ´ To vtedy, keď mi hlavou lieta reportáž a som tak trochu mimo sveta okolo mňa 🙂 “

»Kniha Z Tatier Jožo Kubáni je o vašej reportérskej práci, prírode, Tatrách, turistike. Je to hold naším horám, kde sa dá nájsť krása a pokoj… Aký máte z knihy pocit? Aké sú prvé ohlasy okolia?
„Kniha sa mi dostala do rúk až dnes. Spôsobilo to menšie nedorozumenie v komunikácii s kuriérom, ale napokon som si ju konečne pozrel. Pocity? V prvom rade som úprimne prekvapený, že tá knižka existuje. V živote by mi nenapadlo písať. Mám taký názor, že písať majú spisovatelia, reportovať reportéri a piecť pekári.
Klamal by som ale, keby som nepovedal…jupíii, teším sa 🙂 Ohlasy sú zatiaľ pozitívne a naozaj milé. Je jasné, že sa nájdu asi aj negatívne hlasy, ale knižka má tú výhodu, že si ju kúpi len ten, kto chce a nemožno ju nikomu nanútiť.“

»Je v nej asi 22 kapitol – no keby ste mali potenciálnemu čitateľovi odporučiť len 1-2 kapitoly, aby ste si ho získali, aby ste na tom dokumentovali, prečo sa oplatí knižka prečítať, ktoré by to boli?
„Neviem odporučiť konkrétnu kapitolu…hm…možno o prvej vynáške (strana 23 🙂 ). Každú kapitolu som písal ako najlepšie som vedel a každá hovorí o inej situácii. Dostal som ale nedávno milú recenziu. Pristavila ma pani, aby som jej knihu podpísal a dodala: ´Jožko, čítala som ju v električke z Popradu a skoro som sa “došťala ” od smiechu jak si niesol náklad na Zamkovského chatu.´

»Ste tuším oduševnený Tatranec. Dušou, srdcom aj telom…
„Neviem , či som Tatranec, to je tu v Tatrách citlivá vec 🙂 Som prisťahovalec, ktorý má rád hory a mám to šťastie, že ma aj živia. Som šťastný, že sa život takto vyvŕbil.
Či ich poznám dokonale? Jasné, že nie. Viem o dvoch ľuďoch, ktorí to asi mohli povedať – Peťo Šperka a Dominik Michalík. Viem o kadejakých vežičkách, žľaboch, ale zďaleka nepoznám všetko. V takej Nefcerke som ešte ani nebol :). Vysoké Tatry majú asi 600 štítov, veží, ihiel…mám ešte čo robiť 🙂 “

Chodí nešťastie po horách?

»Hovorí sa, že nešťastie chodí nielen po ľuďoch, ale aj po horách… zažili ste to na vlastnej koži?
„Mal som z pekla šťastie na Žabom koňovi pri zlaňovaní. Budem stručný – keby parťák Vlado neurobil na konci lana uzol, asi by som sa zabil.
Stále mám však pred očami prípad českého skialpinistu, ktorému vypla lyža na Húpačkách vo Veľkej studenej doline. Kúsok od lesa. A práve v tej chvíli sa vysypal Kráľovský žľab a chlap zahynul. Keby spadol o kúsok ďalej, žil by…“

»Pomerne často počúvame v správach o nešťastiach z Tatier – stratený turista, mŕtvy turista…prečo je toho toľko? Je to podceňovanie zo strany ľudí?
„Neviem či je tých nešťastí tak veľa. Je jasné, že každá smrť v horách je tragédia, ale keď si uvedomíte tie tisíce ľudí, ktorí sa v horách mocú a keď vidím ich nemotornosť, čudujem sa niekedy, že tých nešťastí nie je viac.
Mám takú zásadu, že neodsudzujem nešťastníkov, ani kvôli výstroju. Ani ich neobviňujem z nezodpovednosti. Niekedy môžete urobiť všetko správne a aj tak sa stane… Čo by sme potom hovorili o množstve zbytočných úmrtí na cestách?“

Špeciálny prívesok

»Vraj ste chceli byť ako dieťa archeológom. Na krku stále nosíte tú starú prastarú časť zuba medveďa?
„Áno, túžil som byť archeológom a to ešte neexistoval Indiana Jones 🙂 Vyrastal som na Zamarovskom, Stinglovi, Schliemanovi… Čiastočne sa mi to vďaka mojej práci aspoň trochu splnilo a zažil som to zvláštne vzrušenie z objavovania minulosti. Zároveň som bol ušetrený katalogizácie nálezov, čo je tá menej príťažlivá tvár archeológie.
A zub? Jasné, že nosím. Je asi 10 tisíc rokov starý z jaskynného medveďa. Nosím len špičku, celý je naozaj obrovský. Nie som poverčivý… ale akosi sa cítim istejší s ním. Už som jeden stratil a bol som naozaj nešťastný.“

»Aká je vaša úplne prvá spomienka na Tatry?
„Prvá spomienka je z otvorenia sezóny. Vtedy som sa ešte venoval politike a zaskakoval som kolegyňu. Dosť dobre som nechápal o čo ide a neoslovilo ma to. Prišli ale Palo Ballo a Viktor Beránek a veci sa zmenili 🙂 “

Niekedy je to o hubu

»Pri svojich reportážach idete niekedy až nadoraz. Dokrútky prinášate z ťažko dostupných, neraz riskantných miest – prečo? Je to o exhibicionizme? Prekonávaní strachu? O snahe urobiť čo najpútavejšiu reportáž, aby ľudí naozaj zaujala?
„Exhibicionista nie som, aj keď to tak môže pôsobiť. Snažím sa len pre diváka odviesť poctivú robotu. Ak o niečom hovorím, tak to nakrúcam na mieste. Ak mrzne, mrznem aj niekoľko hodín. Potom to, čo hovorím, hovorím z prvej ruky a verte, že niekedy je to o hubu 🙂 aj o zdravie. Musím si to odtrpieť, len potom mám pocit, že divák dostal to, čo si zaslúži.”

»Zdá sa, že ste typ dobrodružného reportéra. Nevyhýbate sa riskantným kúskom, pred pár rokmi ste sa ponorili do mega akvária so žralokmi. Predsa len už nemáte dvadsať – neobávate sa? Nie je to hazard?
„Kúpanie sa so žralokmi bola zábava 🙂 Najťažšie chvíle, aj chvíle strachu som zažíval s kaskadérmi – veď uznajte: byť v aute, ktoré padá z takmer tridsiatich metrov na zem, nie je práve zábava, ale žijem!
Vek nehrá úlohu. Telesne aj kondične som na tom možno lepšie, ako v tridsiatke a hlavne. Vyskúšať si niečo, kde reálne riskujete – nie tzv. adrenalínové atrakcie – je svojim spôsobom životodárne. Ak sa dostanete na hranu svojho strachu a prekonáte ho, je to fajn pocit. A…ak robím napríklad o kaskadéroch, cítil by som sa hlúpo, len pri nich stáť a neskúsiť to 🙂 ”

Prečítajte si aj ďalšie naše ROZHOVORY.

»Pred vyše rokom ste sa totálne dokaličili – odniesla si to noha. Ako si na to spomínate? Malo to nejaké následky? Dávate si dnes už väčší pozor?
Nohy som si dokaličil obe a vždy s kaskadérmi. Raz s nemeckými (dopadlo to dobre) a raz s českými. Žiaľ, mám následky. Krívam a občas musím jednoducho bolesť vytesniť z hlavy, inak by som hore nešiel. Pozor si dávam vždy, ale nie vždy to stačí 🙂

»Ako hľadáte témy? Tatry nie sú až také veľké, aby to bola nekonečná studnica nápadov. Stalo sa už niekedy, že ste zaváhali, hľadali, nevedeli ste, čo spracovať?
„Hm…to je asi najťažšie. Presne tak, Tatry sú malé a ja musím stále hľadať nový pohľad na tú istú vec, nové spracovanie. Ale niekedy je to fakt na hlavu a sú dni, keď len bezradne sedím a čakám na kopanec od múzy.

Dlhá, ale krásna túra…

»V Tatrách rastú liečivé bylinky a rôzne vzácne kvety, napríklad teraz chránený šafran. Vyznáte sa v bylinkách? Využívate ich na liečenie, čaje, odvary?
„Bylinky? Jaj, nuž samozrejme tie základné poznám, ale určite nie som znalec. Snažím sa ich po ceste identifikovať a teším sa z nich. Ak neviem, doma si zistím. Čaje nerobím, ale som rád, keď nejaký taký dostanem 🙂 A propos, priamo v Tatrách je akýkoľvek zber zakázaný! 🙂

»Ľudia majú radi hory, prírodu, ktorá je na Slovensku naozaj nádherná. Niekedy však víťazí pohodlnosť, inokedy financie, nedostatok času…ale predsa len, vytiahnime ľudí von. Dajte tip na 2-3 konkrétne miesta v Tatrách, ktoré máte najradšej.
„Neviem, či to bude tip, ale mám rád Širokú vežu, Kežmarský štít, Voliu vežu a všetko v Zlomiskovej doline.
Turistom odporúčam túru: Permon – Tichá dolina – Hladké sedlo – Kobylia dolina – Hlinská dolina – Kôprovské sedlo – Popradské pleso. Dlhé, ale krásne.”

»Sme LepšíDeň.sk – takže čo vám vie vylepšiť náladu, spraviť deň. Okrem Tatier 🙂 .
„Keď stretnem milého človeka a usmejeme sa na seba. To sa mi stáva najmä v horách. Tam si neesemuskejeme, tam sa rozprávame.