Klesá nutričná hodnota našich potravín?

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Pri prvom pohľade na titulok si poviete – možno klesá…a čo? Potrebujem sa hlavne najesť a byť sýty.
Nie je to však celkom pravda. Pre naše zdravie, imunitu, zásobu energie ap., je dôležitá aj nutričná hodnota potravín, ktoré jeme. Pritom množstvo vedeckých štúdií uvádza, že za posledných 60 rokov sa v rôznych hlavných plodinách výrazne znížil obsah živín. Pripisuje sa to často uvádzanému javu nazývanému rozrieďovanie. Ide o to, že súbežne so zvyšovaním výnosov poľnohospodárskych plodín obsah vitamínov a minerálov v nich (mnohé im dodávajú charakteristickú arómu) má klesajúcu tendenciu.

 

Vysoký výnos, málo živín?

Našťastie, rastúci tlak spotrebiteľov v posledných rokoch konečne podnietil komerčných pestovateľov, aby začali zlepšovať nielen výnosy, ale aj nutričnú a chuťovú kvalitu svojich plodín.
V jednej priekopníckej britskej štúdii výskumníci porovnávali obsah minerálnych látok v historických zbierkach britských pšeničných zŕn za obdobie viac ako 160 rokov. Zistili, že kým od roku 1845 do polovice 60. rokov 20. storočia boli hodnoty zinku, železa, medi a horčíka stabilné, potom sa obsah každého z týchto minerálov výrazne znížil. Pokles sa zhodoval so zavádzaním nových, vysoko výnosných odrôd.

Jedna americká štúdia publikovaná v Journal of the Science of Food and Agriculture porovnávala staršie, málo výnosné kultivary pšenice s produktívnejšími modernými hybridmi ich pestovaním vedľa seba. Výsledky potvrdili britské zistenia a viedli k záveru: po zavedení vysoko výnosných odrôd pšenice poklesol obsah minerálov železa, zinku a selénu.

„Podobný trend bol zaznamenaný v troch nedávnych štúdiách. Tie porovnávali historické záznamy nutričného zloženia v širokom sortimente ovocia a zeleniny, a to v Spojenom kráľovstve a v Severnej Amerike,“ vysvetľuje botanik a úspešný autor kníh o záhradkárstve James Wong. „Ich zistenia naznačujú, že od 30. do 80. rokov 20. storočia nastal v čerstvých produktoch na oboch stranách Atlantiku výrazný pokles niektorých (ak nie všetkých) hlavných živín – od 5 do 40 percent.“

nutričná hodnota

Je dôležité, čo jeme a ako to chutí.

Nutričná hodnota naozaj klesá

Podľa Dr. Donalda Davisa, biochemika z Texaskej univerzity v Austine, ktorý zistil úbytok niektorých kľúčových živín v 43 plodinách: „Nové dôkazy naznačujú, že keď sa zameriate na výnos, plodiny narastú väčšie a rastú rýchlejšie. No nemusia mať nutne schopnosť vytvárať alebo zachytávať živiny rovnakým, rýchlejším tempom.“

Vzápätí poukázal na potrebu ďalšieho výskumu a dodal: „Znepokojivejšie by boli poklesy živín, ktoré sme nemohli skúmať, pretože okolo roku 1950 sa nezaznamenávali. Ide o horčík, zinok, vitamín B6, vitamín E a vláknina, o fytochemikáliach ani nehovoriac.“

 

Dobré správy

Niekoľko šľachtiteľských programov začalo vytvárať plodiny. Napríklad brokolicu, jahody a rajčiny, s vyššou nutričnou hodnotou. Pestovatelia rajčín, ktorí sú tradične terčom hnevu gurmánov, urobili veľké zmeny v spôsobe pestovania plodín. Investovali do techník na zlepšenie kvality plodov a výsledky sú fenomenálne. Jeden veľkopestovateľ rajčín povedal: „Ľudia sú teraz ochotní zaplatiť o trocha viac za lepšiu chuť a kvalitu. To znamená, že si môžeme dovoliť sústrediť sa na chuť ako nikdy predtým. Je to výborné!“

Zvýšenie vedeckého záujmu o zlepšovanie chuti a nutričnej hodnoty znamená, že po celom svete sa robia stovky experimentov. Mnohé zo skúšobných metód sa dajú aplikovať aj na tých najmenších záhradkách pri dome. Domáci pestovatelia, ktorí nemusia maximalizovať výnosy, predlžovať trvanlivosť a pestovať aj mimo sezóny a sú vyzbrojení takýmito informáciami, majú pravdepodobne najlepšiu pozíciu zo všetkých, aby dosiahli naozaj ohromujúco chutnú úrodu.

Veľa o tejto téme sa dozviete v knihe spomínaného autora Jamesa Wonga Úroda plná chutí.


Zdielať

About Author

Komentáre sú uzavreté.