Multitasking je len mýtus. Ničí vašu pozornosť, aj efektivitu

Máte aj vy vo svojom okolí ľudí, ktorí sa chvália, že stíhajú robiť niekoľko vecí naraz? Že sú stvorení pre multitasking a preto sú nenahraditeľní?
Nuž, nenechajte sa vodiť za nos. Multitasking je väčšinou len zbožným želaním a pekne to vysvetľuje dr. David Meyer v článku pre Slate.com: „Vo väčšine situácií mozog jednoducho nie je schopný súčasne plniť dve komplikované úlohy. Takéto čosi prichádza do úvahy len vtedy, ak sú obe úlohy veľmi jednoduché a nesúperia spolu o tie isté mentálne zdroje.“
Takže ako to je naozaj? Dokážu niektorí ľudia robiť multitasking, čiže viacero vecí naraz a sú preto efektívnejší? Alebo je to len mýtus?

Čo je teda väčšinou multitasking?

Najčastejšie ide o mechanickú činnosť, ktorá si nevyžaduje pozornosť a súčasne s ňou robíme niečo zložitejšie, čo si koncentráciu vyžaduje. Súčasné vykonávanie dvoch nesúvisiacich úloh, z ktorých aspoň jedna si nevyžaduje vedomé úsilie, nie je však multitaskingom, tvrdia vedci.
Napríklad cesta autom do miestnej predajne potravín patrí pre mnohých k základným, všedným záležitostiam, ale ak ide o jazdu neskúseného vodiča, musí sa na ňu v plnej miere sústrediť.
Umývanie riadu nie je vedomá činnosť, okrem prípadu, keď nejde o pravidelnú domácu prácu. Mnohí z nás dokážu šoférovať a zároveň sa baviť so spolucestujúcim alebo počúvať správy a upravovať sa.

Škodí nám takýto „multitasking“?

Najčastejšie teda ide o prepínanie medzi jednotlivými úlohami, na ktorých pracujeme. Trieštime pozornosť, odbiehame, mozog sa môže dostať do zmätku.
„Je to chodenie po tenkom ľade,” tvrdí Devora Zacková, autorka knihy Singletasking: Ako stihnúť viac za kratší čas. „Neočakávané vyrušenie môže spôsobiť prepočutie dôležitej pasáže, nesprávne uloženie dokumentu, spálenie jedla či rozliatie lepidla. Stane sa, že ideme autom po známej trase a zabudneme odbočiť na obvyklom mieste. Mozog dočasne vypol a neriadil našu činnosť. Naša nepokojná myseľ blúdila niekde celkom inde a nesynchronizovala súčasnú aktivitu. To bol multitasking.”

Možno dokážete šoférovať 99% času bez premýšľania. Ale čo ak sa pred vás neočakávane zaradí iné vozidlo, budú vaše reflexy pripravené reagovať?

Esemesky dokážem písať pri čomkoľvek…

Ľudia sú napríklad mylne presvedčení, že vedia písať esemesky, prechádzať sa a pritom si stopercentne uvedomovať, čo sa okolo nich deje. Omyl.

Existujú síce príklady, že dve nekonkurujúce si činnosti možno úspešne vykonávať, ale treba k tomu pristupovať opatrne.
Napríklad stláčať antistresovú loptičku v dlani počas konferencie môže navodiť pozitívne uvoľnenie, kým čítanie e-mailu spôsobí rozptýlenie.
Robiť strečing pri sledovaní televízie je oveľa lepšie ako iba sedieť na gauči.
Počúvanie rytmickej hudby pri cvičení môže zvýšiť jeho účinnosť, ale konverzácia alebo čítanie pri pohybe na bežeckom trenažéri zvyčajne znižuje počet spálených kalórií.

Kombinácia dvoch nekonkurenčných aktivít, z ktorých aspoň jedna je automatická, je zvyčajne neškodná. Na druhej strane, kombinovanie dvoch konkurenčných činností sa nemusí veľmi vyplatiť.
Idete po ulici a píšete esemsku…no zabudnete vykročiť na zelenú, prípadne vykročíte skôr a môžete ohroziť svoj život. Alebo narazíte do prekážky, či iných ľudí. V obchode stojíte v rade a nevšimnete si, že sa posunul a pred vami je veľká medzera… To sú len maličké príklady, ako nedokážeme robiť viacero vecí naplno, koncentrovane, hoci si to myslíme.

Písanie správ počas riadenia auta

Nadácia pre bezpečnosť dopravy v rámci Americkej automobilovej asociácie (AAA) pokladá za hlavný bezpečnostný problém používanie mobilných telefónov. Podľa prieskumu AAA vyše 67% amerických vodičov pravidelne telefonuje alebo píše správy za volantom napriek tomu, že si uvedomujú riziko.
„Používanie mobilného telefónu počas šoférovania sa môže zdať bezpečné, ale približne štvornásobne zvyšuje nebezpečenstvo havárie… Nikto z nás nie je imúnny voči nebezpečenstvu nepozorného šoférovania. Najlepšou radou je: pri šoférovaní netelefonujte,“ radí pre NewsRoom riaditeľ sekcie amerického autoklubu AAA pre dopravnú bezpečnosť Jake Nelson.

Nepozornosť pri učení

Multitasking oslabuje schopnosť koncentrácie. Strácanie schopnosti dlhšie udržať pozornosť a roztržitosť spôsobujú, že vedomosti sa v nových situáciách využívajú menej flexibilne. Schopnosť aplikovať vedomosti z jedného kontextu na druhý sa nazýva transferencia. Pokúšaním sa o multitasking túto schopnosť obmedzujeme.

Nicholas Carr vo svojej knihe The Shallows (Plytčina) ukazuje, ako internet zmenil náš spôsob spracúvania informácií. Napriek tomu, že web umožňuje ľahšie vyhľadávanie informácií ako kedysi, keď sme sa v knižnici prehrabávali v časopisoch, zhoršuje prijímanie a pamätanie údajov. Prezeranie materiálu na monitore nahradilo čítanie tlačeného textu a spôsobuje povrchné učenie a nedostatočné uchovávanie naučeného.

Prečítajte si tiež
Chcete uspieť? Sústreďte sa len na jednu vec!

Práca pri nesústredenosti

Neustále odskakovanie a návraty k pôvodnému toku myšlienok spôsobujú väčšiu duševnú únavu a viac omylov v porovnaní s tým, keď sa zahĺbime do jedinej úlohy. Pri nesústredení mozog spracúva a ukladá informácie menej efektívne. Multitasking, teda neustále preskakovanie z jednej úlohy na druhú, negatívne ovplyvňuje koncentráciu. Prepájanie medzi úlohami je opakom koncentrácie. Pri multitaskingu dochádza k zníženej schopnosti koncentrácie, a tým aj k úmerne nižšej efektívnosti.

Takže zhrnuté a podčiarknuté – multitasking nás oberá o koncentráciu, znižuje úroveň naučeného, zhoršuje kvalitu života, osobné i pracovné vzťahy ap. A hoci niektorí vyhlasujú, že dnešné deti sú v multitaskingu lepšie ako my, starší, nie je to pravda.
Žiaľ, medzi mladými je rozšírený nezmyselný názor, že sa dokážu naraz venovať mnohým veciam. No jednotlivec len ťažko dokáže posúdiť správne fungovanie mentálnych procesov, lebo ide o neuvedomené procesy. A tak si neuvedomujú ani dôsledky multitaskingového fungovania.

Foto: Pixabay.com, Unsplash.com