„Žijeme tak, akoby náš blahobyt mal trvať naveky. Ignorujeme varovné signály, ktoré nám krajina vysiela. Možno nás skúška, ktorú nám pripravil vírus, prinúti k tomu, aby sme spôsob života založený na konzume, nadprodukcii, efektivite a zisku nakoniec zmenili,“ tvrdí renomovaný fotograf Tomáš Hulík. Podľa neho máme zakorenené presvedčenie, že naše prírodné zdroje sú bezodnou špajzou, čo sa môže ukázať ako fatálny omyl. A má pravdu.
Aj preto sa rozhodol spracovať silné obrazy devastácie slovenskej krajiny do knihy s názvom Odvrátená strana Slovenska, ktorú vydala Dajama.
Odvrátená strana Slovenska
Vyše 200 strán kvalitných, zaujímavých a pútavých fotografií, ktoré vo vás čosi prebudia. Prinútia vás zastaviť, zamyslieť sa a možno si veľmi rýchlo uvedomíte, že Slovensko nie je len „malá, krásna krajina uprostred Európy“, ako sa tým radi chválime.
S množstvami miest, obcí a lokalít obsiahnutých v tejto unikátnej knihe by sme sa určite neradi chválili turistom.
Tomáš Hulík ukazuje „poškodené“ Slovensko z výšky, aj zblízka, doslova detailne. Mestá, dedinky, lesy, lúky, polia. Bagrovanie, rúbanie, zadymenie…
„Možno sa všetko začalo v roku 1948,“ píše Tomáš v knihe. „Po prevzatí moci komunistami došlo k znárodneniu pôdy a majetku. Tým sa na dlhých 40 rokov popretŕhali vzťahy k dedovizni, vlastnej roli, chalupe, lazu, kopaniciam i mestu, ktoré si predkovia po stáročia odovzdávali z generácie na generáciu. Naši starí a prastarí rodičia tak postupne strácali akýsi šiesty zmysel, ktorým vedeli presne posúdiť, čo do ich dediny či mestečka patrí a čo je tam cudzie.“
Možno ste na obálke knihy spoznali naše azda najzachovalejšie historické námestie v Bardejove, ktoré je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je nádherné…no hýri farebnými svetlami ako kasíno v Las Vegas a stredovekú atmosféru dotvára filmová hudba gréckeho skladateľa. Je to prirodzené? Je to v poriadku?
Zjazvené a poškodené Slovensko
Pripravili sme pre vás aspoň malú ochutnávku z cesty po zjazvenom Slovensku v podaní skvelého fotografa Tomáša Hulíka. Sú to však asi miesta, ktoré cestovné kancelárie do svojej ponuky nezaradia…
Tatry z betónu a ocele
V tatranských osadách necitlivo vyrastajú moderné hotely a apartmánové domy z betónu, skla a ocele. Súčasne pred očami turistov miznú typické tatranské stavby, ktoré tvorili kolorit a neopakovateľnú atmosféru našich veľhôr.
Názorný príklad expanzie lyžiarskeho strediska nájdeme na severnej strane Chopka – v Jasnej. Keďže lyžiari chcú bývať priamo pri lanovkách, výstavba ubytovacích kapacít sa koncentruje v bezprostrednom okolí údolných staníc. Na rúbanisku, kde pred 15 rokmi rástol súvislý les, dnes vyrastajú apartmánové domy.
Ošípané na ústupe…
V ére samostatnosti sme takmer vykynožili nášho najväčšieho konzumenta obilnín – ošípané. Pred tridsiatimi rokmi sme ich vykrmovali viac než dva a pol milióna. Dnes nám ostalo len zopár veľkochovov, v ktorých sa odchová o niečo viac ako 600-tisíc prasiat.
Zjazvená krajina
Popolček a arzénové zlúčeniny unikali do ovzdušia z elektrárne v Novákoch. Magnezitové závody v Košiciach, Jelšave a Hačave zamorovali okolitú prírodu tisíckami ton exhalátov ročne. Množstvo škodlivých látok, ktoré komíny vypúšťali do ovzdušia v ranej ére socialistickej industrializácie, nikto nesledoval a neskôr tieto údaje utajovali. Zdedili sme krajinu poznačenú mnohými jazvami…
Jelšava
Vychýrené kúpele v rozklade
Turzovské kúpele nad Gelnicou boli vychýrené aj v Budapešti či Debrecíne. Po vzniku Československa začali upadať a až do roku 2009 slúžili deťom ako pioniersky tábor či škola v prírode. Liečebný dom Praha na brehu jazierka je chránenou pamiatkou.
Gelnica
Kokava nad Rimavicou
Sieť satelitov vs. kvalitná pôda
Sieť satelitov neustále rastie a časom sa spoja nielen do jedného celku, ale paradoxne opäť splynú s mestom. Najvážnejším dôsledkom osídľovania prímestského vidieka je úbytok ornej pôdy. Často prichádzame o najkvalitnejšie poľnohospodárske plochy…Rozparcelovaním pôdy na stavebné účely vznikajú izolované ostrovy prírodnej krajiny, ktoré už nevedia spolu komunikovať. Hrozí poškodenie a zánik neraz aj vzácnych biotopov.
Obec Malinovo v okrese Senec, kúsok od Bratislavy. V roku 1995 mala 1259 obyvateľov, v roku 2020 už 3890 obyvateľov.
Odpad všade, kam sa pozrieš
Čím väčší konzum, tým viac odpadu. Každý z nás ročne vyprodukuje 327 kg odpadkov. Ročne je to takmer 2 milióny ton komunálneho odpadu. Polovica končí na skládkach. Sme skládková veľmoc! Vo vyspelých krajinách končí na skládkach iba stabilizovaný odpad, ktorý už neprodukuje metán.
Ľubovniansky hrad
Renomovaný slovenský fotograf, filmár a dokumentarista Tomáš Hulík je známy aj ako environmentalista a ekológ, čo dokazuje aj svojou filmovou či fotografickou činnosťou. Jeho filmy Návrat rysov, Putovanie Slovenskom či Odvrátená strana Slovenska poukazujú na environmentálne témy trvalo udržateľného života na Slovensku. Jeho knihy Slovensko – pocity a nálady či Slovensko – príbeh stredoveku zasa umeleckým prístupom poukazujú na potrebu ochrany vzácneho fondu, ktorý je ukrytý v kultúrnych pamiatkach. Autor na svojich potulkách Slovenskom zvečnil jeho špecifickú krásu do množstva nádherných fotografií, ktoré sú doslova „pohladením na duši“.
Kniha Odvrátená strana Slovenska je doplnením rovnomenného filmu, ktorý odvysielala RTVS v roku 2020 a rovnomennej výstavy, ktorá bola inštalovaná v roku 2021 v priestoroch Slovenského národného múzea.
Foto: Dajama, Tomáš Hulík.
Mohlo by vás zaujímať:
Aké bolo stredoveké Slovensko? Pozrite si jedinečné fotografie
Slovensko a jeho tajuplná príroda na nádherných fotografiách
Slovensko na fotografiách počas uplynulých 100 rokov
Krásy Slovenska: zrúcanina gotického hradu Revište
10 turistických rozhľadní na Slovensku, ktoré určite navštívte
Turistický výstup na Kriváň, najkrajší vrch Slovenska a symbol našej slobody
