Paradajky odolné proti plesni. Ako to funguje?

Takmer každý pestovateľ a záhradkár sa už stretol s plesňou na paradajkách. Pleseň zemiaková (huba Phytophthora infestans) je jedna z najvážnejších chorôb rajčiakov. Nižšie si povieme, ako minimalizovať riziko, ale čo je zaujímavé – v posledných rokoch si veľkú popularitu získali rajčiny, ktoré majú genetickú odolnosť voči plesni. Možno ste ich už pestovali a viete, že to skvele funguje. Aké sú to odrody a sú tam nejaké pestovateľské zvláštnosti? Prečo sa rozhodnúť pre paradajky odolné proti plesni?

Pleseň na paradajkách

Spóry plesní sú vlastne všade okolo vás. Záhradkári však musia zabrániť, aby sa dostali na a do rastliny. Spórom sa dobre darí vo vlhkom prostredí, takže treba zabrániť tomu, aby bola paradajka stále mokrá. Zalievať ku koreňom, k pôde, nie na listy. Pokiaľ musíme zalievať zhora, tak určite ráno, aby listy čím skôr uschli. Do tých troch hodín musia byť suché…

Fytoftóru rajčín spôsobuje spomínaná huba Phytophthora infestans, ktorá je aj pôvodcom plesne zemiakovej. Táto huba dokáže niekedy doslova za deň zlikvidovať porasty zemiakov a paradajok. Napáda nielen nadzemné časti rastlín, ale aj hľuzy. Začne ničiť listy a neskôr silne infikuje aj plody, ktoré sa nedajú ani skladovať. Neskôr totiž podliehajú mokrej hnilobe.

Ako funguje genetická odolnosť voči plesni?
Odolnosť je daná prítomnosťou špecifických génov rezistencie (napr. Ph-2, Ph-3 a ďalších), ktoré umožňujú rastline lepšie sa brániť proti infekcii.
Základom sú gény rezistencie – niektoré odrody rajčín obsahujú gény, ktoré pomáhajú rastline rozpoznať patogén a aktivovať obranné mechanizmy.
V prípade infekcie sa v rastline aktivujú obranné procesy, ktoré bránia šíreniu plesne.

Samozrejme, nie je to stopercentná ochrana. Aj keď sú tieto odrody odolnejšie, pri extrémne vlhkom a teplom počasí môžu byť stále napadnuté, no priebeh choroby býva miernejší a rastlina často prežije.

Prečítajte si tiež
Prečo rajčiny praskajú? A môžu sa bez problémov jesť?

Paradajky, ktoré majú genetickú odolnosť voči plesni

Na trhu už máme niekoľko rokov takéto paradajky odolné proti plesni.
Jednou z najpopulárnejších je odroda Crimson Crush, ktorú odporúča aj skúsený odborník Peter Gajdoštin. O paradajkách hovoril zaujímavo v podcaste časopisu Záhradkár.
„Táto odroda má aj krásnu červenú farbu, väčšie plody okolo 120 – 150 gramov. Potom má mladšieho brata, ktorý sa volá Cocktail Crush. Ten dosahuje okolo 80 gramov,“ hovorí odborník. Tieto koktejlové paradajky sú pravidelne guľovité, hladké, sú cenené pre vysoký obsah lykopénu, majú výbornú chuť a arómu.

Ďalšie obľúbené odrody s odolnosťou voči plesni:

Mountain Magic – hybridná odroda s vysokou odolnosťou.
Defiant PhR patrí medzi najodolnejšie hybridy.
Losetto – cherry paradajka s dobrou rezistenciou.
Lizzano” je čerešňová odroda.
Fantasio je zasa veľkoplodá odroda s dobrou chuťou.
Consuelo je odolná hybridná odroda.

Tieto odrody bežne kúpite v mnohých záhradkárstvach, v semenárskych obchodoch, na internete ap. Napríklad Crimson Crush kúpite na webe za 2-4 eurá, je tam 10 semienok.

Takéto semená rajčiaka vysievame v marci až v apríli na teplé stanovisko v interiéri alebo v skleníku či fóliovníku. Paradajky vyžadujú pôdu bohatú na živiny.
Do vonkajšieho záhona presádzame rastliny približne v polovici mája, prípadne v nižších polohách aj začiatkom mája, keďže posledné roky máme teplo oveľa skôr.

Ako znížiť riziko vzniku plesne na paradajkách?

Väčšina týchto odrôd sa pestuje rovnako ako bežné rajčiny. Treba zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu okolo rastliny, čo pomáha minimalizovať vlhkosť na listoch. Dôležité sú dostatočné rozostupy medzi rastlinami, aspoň 50–70 cm medzi kríkmi, aby sa listy nedotýkali a rýchlo uschli po daždi.

Tiež nezabúdajte na striedanie plodín, čiže nepestovať rajčiny na tom istom mieste každý rok. Nepestujte ich ani pri zemiakoch! Darí sa im v blízkosti bazalky, cibule, cesnaku aj pri nechtíku. Tieto rastliny odpudzujú niektorých škodcov.

Pomôže mulčovanie (slama, tráva, drevná štiepka), ktoré znižuje riziko šírenia patogénov zo zeme.
Doprajte paradajkám preventívne postreky. Aj keď sú rezistentné, môžu pomôcť (napr. prípravky s meďou alebo biologické fungicídy).
Z prírodných postrekov sa nám osvedčili odvar z prasličky roľnej (obsahuje kremík, spevňuje bunky rastlín). Roztok sódy bikarbóny (1 ČL na liter vody + kvapka oleja). Ďalej mliečny postrek (1 diel mlieka + 4 diely vody).

Pripomíname polievanie – zavlažujte ku koreňom, nie na listy. Tiež nezabúdajte na vyštipovanie bočných výhonkov, čo podporuje lepšie vetranie rastliny.

Prečítajte si tiež
Čierne paradajky. Zdravotné benefity,
pestovanie a ako zistiť, kedy sú zrelé?

Koľko listov odstraňovať z paradajky?

Mnohí záhradkári odstraňujú spodné listy, neraz až do polovice rastliny, aby predišli vlhnutiu od zeme a vzniku plesne. Pomáha to? Neškodí to skôr rastline?
Niekto odstraňuje len prvé listy od zeme, ktoré by sa mohli dotýkať pôdy a zvyšuje sa riziko nejakej choroby. Toto je správny postup.

Iní takpovediac vyholia rastlinu, odstránia väčšinu listov, nechajú možno 5-6 listov hore s argumentom, aby rastlina zbytočne nedávala živiny do listov, ale do plodov. To je však nesprávne, tvrdí odborník Peter Gajdoštin. „Rastlina tie listy potrebuje. Oni sú vlastne fotosyntetickou plochou, ktorú má každá rastlina. Proste potrebuje tie listy. Bohužiaľ, ja keď vidím, že niekto hovorí, že otrháva listy kvôli tomu, aby rastlina do nich nemusela dávať živiny, aby ich mohla dať do tých plodov…to je úplne zlá úvaha.“

Môžeme podľa neho odstrániť ďalších pár listov po prvý práve dozrievajúci strapec paradajok. Ale tu končíme. Vyššie už odstraňujeme listy iba vtedy, pokiaľ sú to skutočne citlivé odrody, ktoré sú napadnuté plesňou, pretože tie potom rozširujú pleseň ďalej.

Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Freepik.com
wikimedia/Howard F. Schwartz