Prečo tínedžeri toľko riskujú, dostávajú depku a vyspávajú div nie do poludnia?
Mozog tínedžera funguje inak ako mozog dieťaťa či dospelého. To si treba uvedomiť ako prvé. Až potom posudzujte správanie mladého človeka – prečo má také emocionálne výkyvy, prečo toľko odvráva a rebeluje, prečo je fatalistický a kývne rukou nad pre vás takými dôležitými vecami atď., atď.
Skúste ich najskôr pochopiť – tínedžeri sú proste iní. Nie horší, ani lepší. Proste iní.
Fyzické zmeny nastávajú dávno pred trinástymi narodeninami. Približne od desiateho alebo jedenásteho roku do jedenásteho či dvanásteho si tvoj mozog vytvorí množstvo nových spojení medzi neurónmi.
Potom, približne od trinásteho roku sa väčšina nadbytočných prepojení preruší a zostanú iba tie pevnejšie a kvalitnejšie.
Od tohto veku sa mozog tínedžera sústredí na posilňovanie zostávajúcich spojení a on sa postupne zlepšuje vo veciach, ktoré ho bavia. „Keď sa aktívne nevenuje konkrétnej činnosti, čiastočne o zručnosti spojené s ňou príde (hoci neskôr ich môže získať späť, ak sa posnaží),“ vysvetľuje Nicola Morgan vo svojej knihe Stres – nepriateľ násťročných.
Občas máte možno pocit, že tínedžeri žijú na inej planéte…no nezatracujte ich!
Tínedžeri sú proste takí…
Tu je zopár problémov súvisiacich so stresom, ktoré možno vysvetliť zmenami v mozgu:
- Nekontrolovateľné emócie. Vieme, že emočné vnímanie tínedžera je už na dobrej úrovni, ale časť mozgu zvaná prefrontálny kortex (ktorá nám umožňuje ovládať emócie a robiť správne rozhodnutia) nie je plne vyvinutá takmer do tridsiatky.
- Zbytočné riskovanie, najmä ak ide o kamarátov alebo partiu. Časť mozgu, ktorá nám pomáha robiť správne rozhodnutia, je práve ten nevyvinutý prefrontálny kortex. A časti mozgu, ktoré nás ženú do vzrušujúcich či riskantných situácií, sú, naopak, v plne vyvinutom emočnom centre. Takisto je dokázané, že systém odmeňovania v mozgu núti tínedžerov reagovať na túžbu po riziku inak. Navyše, rozhodovanie v riskantných situáciách im trvá trochu dlhšie. To všetko vysvetľuje, prečo niektorí robia zlé rozhodnutia.
- Výrazný pocit hanby v situáciách, ktoré by dospelého neuviedli ani do rozpakov. Vieme, že tínedžeri (najmä dievčatá) využívajú svoj mozog inak, keď príde na trápne spoločenské situácie. Vedci tieto rozdiely odhalili aj pomocou prístrojov snímajúcich aktivitu mozgu.
- Problémy so spánkom. Spánkový režim tínedžera je biologicky iný. V skutočnosti by potreboval viac spánku ako dospelý človek (v priemere 9,25 hodiny). Problém je, že jeho vnútorné hodiny spustia produkciu melatonínu (ktorý ho robí ospalým) v rovnakom čase ako u dospelých, ale na rozdiel od nich ju nevypnú hneď ráno. Ak teda nedokážu tínedžeri zaspať do desiatej v noci či ešte neskôr, nestihnú sa dostatočne vyspať na nasledujúci deň v škole a budú ospalí.
Pri strese zohráva nedostatok spánku obrovskú úlohu. Je to akýsi začarovaný kruh, lebo stres môže brániť v spánku a nedostatok spánku môže byť veľmi stresujúci. Je to ako mať pásmovú chorobu každučký deň. - Depresia. Nevie sa presne prečo, ale tínedžeri trpia depresiou v rovnakej miere ako dospelí, no poradiť si s ňou je pre nich oveľa ťažšie. Majú totiž menej životných skúseností, vďaka ktorým by vedeli, ako získať pomoc, alebo aby uverili, že všetko bude dobré.
Sú všetci tínedžeri rovnakí?
Nie! A nie je dobré, ak ich dospleáci hádžu do jedného vreca a všetkých odsudzujú.
Jedno, čo má drvivá väčšina tínedžerov spoločné, je pocit, že nemajú veci pod kontrolou. A viac-menej je to tak: pravidlá stále určujú dospelí. Tínedžeri bývajú v strese aj pre pocit obmedzenia, neférovosti, toho, že ich dospelí nerešpektujú, že sa skutočne snažia zo všetkých síl, no aj tak to nepomáha. Vyrovnať sa s tým, že nemajú úplnú kontrolu nad svojím životom, je problém v každom veku. Pokus vziať svoj život do vlastných rúk je dôležitou súčasťou dospievania a jedným z dôvodov, prečo je to občas ťažké.
