Predstavte si bežnú kontrolu cestovných lístkov. Revízor tvrdí jedno, cestujúci druhé. Možno došlo k hádke, možno niekto odmietol spolupracovať, prípadne vznikol konflikt o postup pri kontrole. Doteraz mohla byť výsledkom jednoducho situácia „tvrdenie proti tvrdeniu“.
Kontrola cestovného lístka v bratislavskej MHD však môže mať po novom aj obrazový dôkaz. Revízori Dopravného podniku Bratislava od 26. augusta používajú telové kamery. Majú chrániť cestujúcich aj samotných kontrolórov a najmä pomôcť v situáciách, keď sa po konflikte stretnú dve rozdielne verzie toho, čo sa v autobuse, električke či trolejbuse stalo. Záznamy sa ukladajú na šifrované servery a ak nie sú potrebné, po 15 dňoch sa automaticky a nenávratne vymažú.
Kamera má zachytiť, čo sa pri kontrole naozaj stalo
Hlavným dôvodom zavedenia kamier nie je podľa DPB neustále sledovanie cestujúcich, ale možnosť spätne preveriť sporné situácie. Ak sa cestujúci sťažuje na priebeh kontroly alebo vznikne konflikt medzi ním a revízorom, záznam môže poskytnúť objektívnejší podklad na posúdenie udalosti. Dopravný podnik priamo uvádza, že cieľom je predchádzať nedorozumeniam a zabezpečiť objektívny dôkazový materiál v sporných prípadoch.
To môže byť dôležité napríklad v situácii, keď sa účastníci udalosti nezhodnú na tom, ako kontrola prebiehala. Kamera teda nemusí byť len „ochranou proti cestujúcim“. Rovnakým spôsobom môže chrániť aj cestujúceho pred neoprávneným alebo nesprávnym postupom revízora.
Čo sa stane so záznamom?
Práve toto je jedna z najdôležitejších otázok, keďže kamera zachytáva ľudí vo verejnej doprave a teda aj osobné údaje. Podľa informácií DPB sa záznamy ukladajú na šifrované servery dopravného podniku. Prístup k nim majú iba oprávnené osoby a využívať sa majú najmä v prípade oficiálnej sťažnosti alebo pri preverovaní konkrétnej udalosti. Ak záznam nie je potrebný, po 15 dňoch sa automaticky a nenávratne vymaže.
Neznamená to teda, že DPB bude mať trvalý archív všetkých kontrol cestujúcich.
Aj všeobecné pravidlá ochrany osobných údajov pri kamerových systémoch vychádzajú z princípu, že záznamy sa majú uchovávať iba tak dlho, ako je potrebné na konkrétny účel. Úrad na ochranu osobných údajov SR zároveň upozorňuje, že pri kamerových systémoch treba riešiť zákonnosť spracúvania, informačnú povinnosť, práva dotknutých osôb aj primeranú dobu uchovávania.
Kamery nemajú byť neustále online
Z technických požiadaviek verejného obstarávania vyplýva, že DPB obstarával 50 telových kamier v offline režime. To znamená bez online prenosu a bez cloudu dodávateľa. Záznam sa má ukladať lokálne v samotnej kamere a následne preniesť do interného systému až pri jej dokovaní. Súčasťou riešenia je aj softvér na správu záznamov a dokovacie stanice.
Pre cestujúceho je to dôležitý rozdiel: obraz z kamery sa podľa dostupných technických podmienok nemá priebežne prenášať niekam na internet.
Kamera môže pôsobiť aj preventívne
Dopravný podnik od novinky neočakáva iba lepšie dokazovanie už vzniknutých konfliktov. Samotná prítomnosť kamery môže meniť správanie oboch strán. Cestujúci vie, že priebeh kontroly môže byť zaznamenaný. Rovnako však vie revízor, že jeho komunikácia a postup môžu byť spätne preverované.
Podobné skúsenosti už má Bratislava z prostredia mestskej polície. Mesto uvádza, že telové kamery používa mestská polícia už niekoľko rokov a považuje ich za nástroj, ktorý chráni verejnosť aj samotných policajtov. Telové kamery pritom nie sú úplnou novinkou ani v slovenskej verejnej doprave. Železničná spoločnosť Slovensko ich využíva na zvýšenie bezpečnosti personálu a cestujúcich a na znižovanie agresivity vo vlakoch.
Čo to znamená pre cestujúceho?
V praxi najmä to, že pri kontrole sa môžete stretnúť s revízorom, ktorý má na tele kameru. Ak vznikne problém, záznam môže byť následne použitý na preverenie udalosti. Neznamená to však, že každý cestujúci dostane automaticky k dispozícii celý záznam alebo že sa nahrávky budú verejne zverejňovať.
Pri kamerových záznamoch totiž platia pravidlá ochrany osobných údajov. Úrad na ochranu osobných údajov SR uvádza, že dotknutá osoba má za určitých podmienok právo na prístup k svojim osobným údajom a na získanie ich kópie. Ak sa na rovnakom zázname nachádzajú ďalšie osoby, ich údaje treba pri sprístupnení primerane chrániť, napríklad anonymizáciou. To môže byť dôležité aj pre cestujúceho, ktorý by sa po incidente chcel domáhať preverenia postupu revízora.
Znamená kamera, že revízor môže natáčať všetko?
Nie je vhodné chápať telovú kameru ako univerzálnu kameru, ktorou môže jej používateľ ľubovoľne sledovať a archivovať ľudí. Ide o spracúvanie osobných údajov a musí mať stanovený účel, právny základ a primerané pravidlá. Európske usmernenia k používaniu kamerových zariadení sa venujú okrem iného zákonnosti spracúvania, informačnej povinnosti, právu na prístup, výmazu či primeranej lehote uchovávania záznamov.
Preto je dôležité, že DPB deklaruje konkrétny účel . objasňovanie sporných situácií, riešenie sťažností a zvýšenie bezpečnosti, a zároveň časové obmedzenie uchovávania záznamov.
A čo ak sa cestujúci sťažuje na revízora?
Práve v takomto prípade môže mať kamera najväčší význam. Ak bude existovať oficiálna sťažnosť a záznam bude ešte uložený, oprávnené osoby ho môžu použiť pri preverovaní udalosti. Namiesto toho, aby sa situácia posudzovala iba podľa výpovedí zúčastnených, môže existovať obrazový dôkaz. Zároveň však platí, že samotná existencia kamerového záznamu automaticky neznamená, že jedna strana sporu má pravdu. Záznam môže zachytiť časť udalosti a jeho význam treba posudzovať v konkrétnom kontexte.
Menej „tvrdenie proti tvrdeniu“
V konečnom dôsledku je to hlavný dôvod, prečo DPB kamery zavádza. Kontrola cestovného lístka je krátka situácia, ktorá väčšinou prebehne bez problémov. Ak však vznikne konflikt, môže byť veľmi ťažké spätne zistiť, čo sa presne odohralo. Telová kamera má do takýchto situácií priniesť ďalší, objektívnejší podklad.
Pre cestujúceho je pritom podstatné vedieť tri veci: kamery sa používajú od 26. augusta 2026, záznamy majú byť chránené na šifrovaných serveroch a ak nie sú potrebné na riešenie konkrétnej situácie, po 15 dňoch sa automaticky a nenávratne vymažú. Novinka tak môže znamenať nielen viac bezpečnosti, ale aj väčšiu zodpovednosť na oboch stranách kontroly. Revízor už nebude mať iba svoje tvrdenie a cestujúci svoje. V prípade sporu môže rozhodovať aj to, čo zachytila kamera.
Zdroj a foto: Lepsiden.sk, DPB,
Datarotection.gov.sk, Ilustračný obrázok AI
