Výchova detí a pravidlá, ktoré používajú známe mamičky

Ako má vyzerať naozaj dobrá výchova detí? Ktoré výchovné prostriedky sú najúčinnejšie? Už dlhé roky ich analyzujú a rozoberajú rôzni rodinní terapeuti, detskí psychológovia, či vychovávatelia. Možno si spomínate, keď ste čakali prvé dieťa…a nasávali ste všetko o výchove. Čítali ste knihy, články v časopisoch, sledovali ste dokumenty, pýtali ste sa kamošiek. Pri druhom ste to už brali s rezervou a pokojnejšie, a pri treťom…nuž, to akoby vyrastalo samo 🙂
Na čo dávali dôraz pri výchove svojich detí známe mamičky ako Tamara Šimončíková Heribanová, Kristína Tormová, či Evita Twardzik Urbaníková? Čoho sa držali spisovateľky Andrea Coddington, Táňa Keleová-Vasilková alebo Jana Pronská? Ako vychovávali a vychovávajú svoje dcéry Bibi Ondrejková alebo Petra Bernasovská?
Svoje tipy a postrehy prezradili magazínu LepšíDeň.sk.

Výchova detí a zopár pravidiel

Každé dieťa je iné, vyrastá v inom prostredí, má iných rodičov a iné možnosti. Pravdou však je, že ich dobrá výchova by mala vychádzať predovšetkým z nás, rodičov. My sme rozhodujúci.
Rodičovstvo je ako zrkadlo, v ktorom vidíme to najlepšie a najhoršie zo seba. Prenášame to na naše deti. Niečo vedome a plánovite. Iné nevedome. Preto by sme mali začať od seba, milí rodičia. Zvládnuť seba – svoje nálady, postoje, temperament. Nikdy by sme nemali rezignovať na výchovu, aj keď sa už tak dlho nedarí a vy ste na pokraji síl. Tie deti za to stoja!
Ako povedal svojho času don Bosco, „prvým šťastím dieťaťa je, že je milované.“

Tamara Šimončíková Heribanová: Láskavá i prísna

„U mňa jediné, čo funguje je láska a rešpekt k dieťaťu ako k partnerovi,“ tvrdí spisovateľka, novinárka a moderátorka Tamara Šimončíková Heribanová. „Nemením v komunikácii s Emíliou ani intonáciu hlasu, ani nezjednodušujem odpovede na otázky, ktorými ma zásobuje. Som voči nej láskavá a prísna, tak ako sama k sebe, tak ako vo vzťahu k iným. Tak ako ja mám v živote zložitejšie situácie, tak ich má aj ona a to, že má o desiatky kilogramov, centimetrov, rokov menej ako ja, neznamená, že jej smútky a radosti sú menšie.“

Tami dodáva, že ju vždy berie ako partnera a snaží sa vciťovať do jej sveta, tak ako sa ona snaží ako azda každé dieťa vciťovať do sveta dospelých. Či už sú to napodobňovania správania dospelých formou hry, alebo veci, ktoré sa snaží kategorizovať za správne a nesprávne.
Veľa sa navzájom jedna od druhej učia. Raz potiahne Emilka svojím pohľadom na vonkajší svet svoju mamu Tami, inokedy je to opačne. „A veľa jej rozprávam. Príbehy sú s nami od malička a dôležité je, akými naše deti zásobujeme. Niekedy stačí ale aj mlčať, v spoločnom prepojení,“ dodáva s úsmevom Tamara Šimončíková Heribanová, ktorej vyšli aj mimoriadne úspešné knihy pre deti Misia Eva, prísne tajné (beznádejne už dlho vypredaná) a Misia Eva v Thajsku.
Prečítajte si rozhovor s Tami: Naša Emilka je ten najväčší zázrak.

Kristína Tormová: Verte si!

Kristína Tormová, predtým Farkašová sa už dostatočne preukázala, ako treba vychovávať deti – vo svojich knihách Som mama a Stále som mama nájdete perfektné skúsenosti, zábavné zážitky a postrehy, z ktorých sa dá poučiť.
Alebo aj nie 🙂

Ako však dnes dodáva, „jedinou osvedčenou radou na výchovu detí je nepočúvať nevyžiadané rady ohľade výchovy detí. Samozrejme v prípade potreby sa inšpirovať u ľudí, ktorým mama dôveruje. Ale inak jednoznačne: veriť sebe. Lebo nikto na svete nemiluje naše deti tak ako my a nikto ich nepozná lepšie.“
Podľa Kristíny existujú milióny rád, ktoré radi vyhľadávame, inšpirujeme sa nimi, berieme ich za svoje…a pritom len neraz „dodžubkávajú sebavedomie a istotu mám, čo považujem za obrovskú škodu. Takže: Spoľahnúť sa na seba, svoju intuíciu, lásku a sedliacky rozum.”
Kristína na svojom blogu píše nielen o tehotenských vychytávkach, či poverách, o PMS, svadbe, ale najmä o pohode s deťmi a láske k nim.

Ela mi cucá ruku a Matilda kuká na lampu. Nikdy v živote by som si nemyslela, že niekto, kto mi slintá ruku, a niekto, kto čumí na lampu, môže byť pri tom taký úžasný.

Evita Twardzik Urbaníková: Dôvera je základ

Evita momentálne moderuje v Rádiu Expres svoju talkshow a stále šéfuje magazínu Evita. Popri tom samozrejme píše, najnovšie jej vyšla kniha Vidličky, lyžičky, nože.
Sama priznáva, že rokmi sa jej osvedčilo ukázať deťom, že im dôveruje. Samozrejme, v období, keď to dokázali pochopiť. „A takisto viem veľmi intenzívne ukázať aj sklamanie, keď tú dôveru sklamú. Niekedy ma to ako mamu bolí, ale od dosť nízkeho veku ich učím niesť následky za svoje správanie, nič za nich nežehlím, netutlám, neriešim.“
Evita je dobrá mama a nedá na svoje deti dopustiť. Vždy je tu pre ne, nech sa stane, čo sa stane. Ale ako dodáva, „celý ten dnešný trend ofukovania detí a riešenia ich problémov za nich, mi príde trochu scestný. A hlavne nezdravý.“

Jana Pronská: Vždy s rešpektom

Kráľovná slovenskej historickej romance Jana Pronská má už dvoch dospelých synov a dcéru takmer dospelú. Takže musela trošku zaloviť v pamäti 🙂
Vždy sa vraj snažila s nimi veľa hovoriť, vysvetľovať a presviedčať a zväčša im dala na výber dve-tri možnosti. Či už to bolo s učením, jedlom, alebo správaním. „Snažila som sa ich naučiť, že jeden nemôže mať všetko, čo si zaumieni… Ale vždy s rešpektom k našim možnostiam, ich osobnosti a vždy s tým, že si môže vybrať.“
Vštepovala im hodnoty ako rodina, tradície a vzájomná úcta.

Deti majú svoje sny a priania, svoje predstavy. Preto im netreba vnucovať to naše. „Rozhodne dcére neurobí takú radosť Barbie, aká sa páči mne, ale naopak, škaredý škriatok, o ktorého by som sa neobtrela pohľadom,“ spomína si Janka. „Synovi zas neurobí radosť spoločná dovolenka pri mori, lebo to ja chcem, ale práve naopak, chce pokoj a pohodu s priateľmi na samote na chate niekde v horách. Hoci som z toho bola zo začiatku sklamaná a smutná, naučila som sa rešpektovať to a práve tým sa u nás vybudovala vzájomná dôvera a pocit, že ich počúvam. Oni potom nemajú problém počúvať mňa.”
Samozrejme, že aj Janka Pronská robila chyby, tak ako všetci rodičia, všetky mamy. Časom človek niektoré veci prehodnotí, no stojí to zato.

Prečítajte si tiež
Ako vychovať silné a sebavedomé deti bez falošnej chvály?

Táňa Keleová-Vasilková: Všetko s láskou

Najúspešnejšia a najobľúbenejšia slovenská autorka, ktorá predala 1,4 milióna kníh. Popri písaní sa však stihla venovať aj výchove detí. Ako priznáva, niektoré knihy vznikali aj vďaka nim 🙂 A rodina, deti, partner boli vždy silno prítomné aj v jej knihách. Veď už názvy hovoria za všetko – Tri sestry, Mama, Mama pre Veroniku, či zatiaľ najnovší román Rodinné klbko.
Každé z detí – Michal (na fotke s Táňou, Veronika a Tánička) je nenapodobiteľný originál, s nimi sa naozaj nikdy nenudili, no spája ich jednotná výchova, priznáva Táňa. Takže rovnako ako ona s manželom sú večne v pohybe, neustále čosi vymýšľajú a tvoria niečo nové. A všetky tri milujú prírodu a pobyt v nej.

Keď boli deti malé, písala Táňa v čase, keď spali, čiže chvíľu po obede a potom najmä v noci, kradla si každú voľnú chvíľu. Ale nedá sa život vystavať len na deťoch, pripomína. “Pretože deti raz odídu… a čo potom? Nechcela som riskovať, že sa z nás stanú dvaja cudzinci, ktorí spolu nevedia komunikovať, žiť. A tak som vymýšľala veci, ktoré by mohli byť naše. Pekne sa mi to podarilo – ale len preto, že manžel spolupracoval. Bez toho by sa to nedalo. Vzťah vytvárajú dvaja,” usmieva sa Táňa Keleová-Vasilková.

Táňa vždy zastávala názor, že deti potrebujú k svojmu šťastiu pravidelný režim a svoju milovanú postieľku. Takže aj keď rada cestovala a chcela, zriekla sa toho v prospech svojich troch detí. S manželom sa naplno venovali výchove. “A pri nej je najdôležitejšia láska. Je jedno, či ide o malinké dieťa alebo o školáka či tínedžera. Vždy by mala prevyšovať nad všetkým: dieťa by sa malo cítiť milované,” vysvetľuje Táňa. “Iste, pri výchove treba určiť hranice, dieťa musí byť vedené k rozlišovaniu toho, čo je dobré a čo zlé. Čo by nemalo a čo vôbec nemôže. Ale aj keď niečo vyvedie, keď prekročí vytýčené hranice a dáte mu trest, alebo mu vynadáte – všetko sa musí robiť s láskou. Ak ju dieťa necíti, pochybuje o sebe, neskôr o všetkom. A ako dospelému človeku sa mu potom ťažko žije.”

Bibiana Ondrejková: Príbehy s poučením

Bibi a jej mamičkovská skúsenosť?
„U nás pri tvrdohlavosti, v obdobiach vzdoru, prejavoch odporu fungoval a funguje rozhovor. Debata. Hoci čím sú deti väčšie, tým zložitejšie je zostať pokojnou, keď mám ako mama pocit, že ja poznám riešenie a ony sa s ním nestotožňujú.“

Keď boli jej dievčatá malé a prišlo obdobie vzdoru, úplne náhodou do ich partie pribudla fiktívna kamarátka Julka. Cez jej príbehy aplikovala výchovné metódy a fungovalo to. „Tvrdohlavá Julka robila to, čo moje dcéry – neposlúchala na rôzne spôsoby a dopadlo by to katastrofálne, keby sa nepolepšila. Toto u nás fungovalo. Najprv som ich cez príbeh vystrašila a potom nenápadne poskytla návod. Nie o nás, o Julke. Príbehy, rozprávky, rozprávanie. A vlastne aj vďaka tomu sú dnes na svete moje rozprávkové knihy s príbehmi nezbednej dievčinky Julky.“
Prvá knižka Rozprávky o dievčinke Julke vyšla ešte v roku 2007 v Evitapress, vypredala sa a neskôr vyšla v druhom vydaní. Veľmi pekne ju ilustrovala Veronika Gabčová Lučeničová. Tento rok pribudli Rozprávky o dievčinke Julke a jej sestričke Bertičke.

Andrea Coddington: Deti musia cítiť oporu

Spisovateľka Andrea Coddington má syna Marka a dcéru Saru.
Ako tvrdí, stavila na kombináciu autority, lásky a dôvery. „Mark a Sara vedia kde sú hranice toho, čo môžu a čo je dovolené, ale najdôležitejšie je, že aj keď spravia prešľap, doma majú oporu a majú sa na koho vždy spoľahnúť. Tiež som zástancom dialógu, ktorý preferujem pred zákazmi a príkazmi. Sloboda je pre deti vo veľkej miere aj zodpovednosť a samostatnosť.“

Andrea bola na výchovu svojich detí prakticky sama. Po páde dvojičiek v New Yorku tam odišla robiť spravodajstvo, žila tam 10 rokov, vydala sa, porodila dve deti…a ovdovela. Jej manžel zahynul pri autonehode a ona zostala s 2 a pol ročnou Sarou a osemmesačným Markom. „Všetky tragédie mi dali neskutočné lekcie,“ spomína Andrea. Jej mama jej vždy vravela, aby si život užívala naplno, lebo nik nám z neho nevráti ani jediný deň. Príliš veľa vecí berieme automaticky…
Popri deťoch Andrea rada píše, na konte už má viaceré bestsellery, či už úplne prvá kniha o jej životnom príbehu Mal to byť pekný život, alebo ďalšie ako Židovka, Divoké kone, Cudzia krv, Bednárik, či Dedičný hriech. Momentálne dokončuje knihu o tenistke Dominike Cibulkovej, ktorá vyjde začiatkom októbra 2019.

Petra Bernasovská: Sú to rozmýšľajúce bytosti

„Viem, čo fungovalo na moje dcérky, keď boli ešte bábätká a chcela som ich uspať,“ zaspomínala sa známa moderátorka. „Položila som jej dlaň jemne na uško, aby ju nerušili žiadne prichádzajúce zvuky a vtedy pekne zaspala. Ešte aj dnes, keď už má Eliška 9 rokov, si pri zaspávaní vypýta dlaň na uško.“

A pri kŕmení?
To asi nebude žiadny Petrin vynález, ale plnou lyžičkou som dievčatám lietala okolo hlavy a robila lietadlo, ktoré nevie nájsť garáž. Po niekoľkých vtipných a neúspešných pokusoch, keď chcelo lietadlo pristáť na ofine, na ramene, alebo na nose, konečne našli pristávaciu plošinu v ústočkách. „To ich vždy pobavilo, rozosmialo a napokon tú lyžičku s radosťou zjedli,“ usmieva sa Petra a dodáva, že čím sú staršie, tým sa ťažšie vymýšľajú finty. Treba ich brať ako rozmýšľajúce bytosti – osobnosti. Rozhovor a komunikácia, to je to, čo radia aj odborníci a naozaj to funguje.